KATALOG FIRIEM

Septembrový sad

V septembri je vhodné obdobie na prípravu jám na jesennú výsadbu stromčekov. Ovocné stromy a okrasné dreviny v septembri už nehnojte dusikatými hnojivami. Nevyzrelo by im drevo a boli by menej odolné proti mrazu. Pripravte si uskladňovacie priestory na ovocie. Dôkladne ich vydenzifikujte, aby ovocie v zimných mesiacoch nehnilo.

September v znamení zberu, inde už je úroda pod strechou a my sa môžeme pustiť do presvetľovacieho rezu alebo i zmladzovania odplodených ovocných stromov. Budú to predovšetkým kôstkoviny, ale tiež orechy alebo bobuľoviny. Vetvy stromov s dozrievajúcimi plodmi podpierame drevenými vidlami, popadané ovocie, ak je to možné denne zbierame a triedime. Jemne otlčené alebo nahryznuté osami vyrežeme a použijeme na kompót, napadnuté plody však okamžite likvidujme. V žiadnom prípade ich nedávame na kompost, ale do jamy, kde každú novú vrstvu pred zahrnutím ešte zasypeme vápnom.

Nezabudneme pritom ani na obaľovača púčikového, ktorého samičky začínajú na začiatku októbra klásť vajíčka. Tento asi 1,5 cm veľký chrobák sa vyskytuje na hruškách a spoznáme ho podľa kovovo lesklej farby a dlhého nosa s dvoma zalomenými tykadielkami. Našťastie zatiaľ nie je príliš rozšírený, jeho larvy však dokážu na začiatku jari dokonale zlikvidovať pupence kvetov, ktoré neskôr uschnú. Ak teda objavíme pri zbere hrušiek medzi listami toto „nosaté zvieratko“, pribaľme si pri nákupe záhradkárskych pomôcok do košíka ešte niektorý z prípravkov proti žravému hmyzu a okamžite po zbere začneme s ochrannými postrekmi. Práve polovica septembra je najvhodnejším obdobím na jeho likvidáciu.

Úžitková záhrada

Koncom septembra môžete začať s vysadzaním ríbezlí, egrešov a malín. Pooberané ovocie treba starostlivo triediť, menej kvalitné zúžitkovať a spracovať na výrobky. V zeleninovej záhradke zberáme už aj niektoré zimné druhy. Do konzumnej zrelosti dozrieva aj druhá úroda reďkoviek, špenátu, šalátu a karfiólu. Všetky uvolnené plochy pohnojte a hlboko poryľujte. Budete mať menej práce v októbri a novembri. Môžete začať s výsadbou cibule a cesnaku s výsevom špenátu a šalátu. Vyberte zo zeme karotku. Cibuľové tobolky odrežte, vysušte a semená uskladňujte na suchom mieste. Koncom septembra môžete vysiať aj cibuľové, mrkvové, petržlenové semeno. Tým docielite skoršiu úrodu.

September je pre nás pestovateľov a milovníkov vegetariánskych pochúťok hotovou žatvou. Zberáme plodové zeleniny, poloneskoré hlúboviny, cibuľu zo semena a jarný cesnak, súčasne rozsádzame pažítku, zimnú cibuľu, ligurček, rebarboru a ďalšie vytrvalé druhy zeleniny. Paradajky a uhorky môžeme na záhonoch ešte nechať, musíme ich však ochrániť fóliovým tunelom pred prvými mrazíkmi.

Môže to byť zimný šalát, ktorý nám zaistí prísun vitamínov v chladnom období, ale tiež špenát – tento krát však už pre jarný zber. Koncom mesiaca sa vždy vysádza cesnak. Ak počítame s týmto druhom aromatickej zeleniny tiež vo svojej záhradke, určite na neho nezabudnime. Má rád úrodnú pôdu s dostatkom živín, ale pozor, pred výsadbou ho už nehnojme močovkou či iným živočíšnym odpadom. Zle by vyzrel a naviac by sa do neho s najväčšou pravdepodobnosťou pustili škodcovia

Stále ešte môžeme tiež vysievať, aj keď sortiment nebude príliš široký. Na začiatku septembra to môže byť reďkvička, ktorú zberáme ešte túto jeseň. Ak včas vysejeme i zimný šalát, budeme ho koncom mesiaca môcť presadiť do zrýľovanej a dobre odležanej pôdy.

Neskorú zeleninu by sme nemali predčasne zberať, pretože až pri správnom vyzretí dobre prezimuje. Ak nám teda na záhonoch ešte rastie neskorá mrkva, zeler, pór alebo kapusta, prilepšujeme im pravidelne hnojivami s menšou dávkou dusíka a za teplého počasia ich dostatočne zalievame. Tohtoročný september má byť pomerne teplý, takže sa môžeme tešiť na slušné prírastky.

Typickou neskorou zeleninou, ktorá väčšinou dostáva tú pravú chuť až po miernom premrznutí, je ružičkový kel. Čo ale robiť, keď sa leto neodvratne chýli ku koncu, a tých pár ružičiek, ktoré by sme spočítali na prstoch, márne čaká na nových súrodencov. Väčšinou to bude tým, že sa rastlina príliš vyťahuje do výšky a na nové prírastky jej už nezostáva síl. Podporme preto ich vývoj tak, že najneskôr do polovice mesiaca odrežeme hlavný vrchol. Určite sa nám polepší. Neodlamujeme však postranné listy! Ružičky by sa snažili nahradiť asimilačnú plochu a počali sa nadmerne roztvárať. To by im však na kvalite rozhodne nepridalo.

V okrasnej záhrade

V septembri na nás čaká v okrasnej záhrade množstvo práce. Nielen že budeme i naďalej pravidelne kosiť, ale i vysádzať, presádzať... Hovorí sa, že v septembri celá príroda žiari, a ak sa zahľadíme do okolitej krajiny, musíme dať ľudovej múdrosti za pravdu. Vzduch býva priezračný ako víno a za jasných slnečných dní je vidieť až k ďalekým obzorom. Teplé jasné farby sa predháňajú na kvetoch i plodoch, ale usilovný záhradkár nemá na pozorovanie všetkej tej krásy príliš čas. V záhradke ho čaká toľko neodkladnej práce, že nevie, kde skôr začať. Preto je vhodné si všetko v pokoji rozplánovať a s chuťou sa pustiť do práce.

Ku koncu leta starostlivo sledujeme mečíky, či nezačínajú uvädať. Len čo zistíme, že im žltnú listy, môžeme sa pustiť do zbierania. Najprv im odlomíme nadzemnú časť, zatiaľ čo podzemnú necháme uschnúť. Následne oddelíme zvyšky starej hľuzy s koreňmi, vyberieme drobné hľúzky (nazývané tiež brut alebo koráliky) a uložíme ich v chladnej miestnosti do debničky s mierne vlhkým pieskom. Veľké hľuzy necháme pri vyššej teplote do 30 °C necelý týždeň sušiť a potom im odstránime vrchnú obalovú vrstvu a uložíme v chlade – tento krát však v suchých dobre vetraných debničkách. Keby sme nechali hľuzy cez zimu v zemi, pomrzli by.

Zatiaľ čo cibule jedných rastlín putujú pod strechu, iné čaká cesta úplne opačná. V tomto čase by sme mali na záhony, ale i do trávnikov a do skaliek vysadiť cibule narcisov, tulipánov a ľalií (okrem bielych), ktoré nám vykvitnú na budúci rok na jar. Skoro všetkým cibuľovitým rastlinám vyhovuje hlinito-piesčitá pôda s priepustným podložím. Ešte pred výsadbou je dobré zeminu prehnojiť kostnou múčkou. Cibule sadíme klíčkom nahor v primeraných vzdialenostiach do jamiek vyhĺbených kolíkom, aby nad každou zostala 5 až 10 cm hrubá vrstva hliny. Miesto výsadby si označíme menovkou, aby sme ho neskôr omylom nezrýľovali alebo nevysadili niečím iným.

Skalka

Cez leto nám asi splanela. Ak sme ju týždeň čo týždeň starostlivo neobrábali, rozbujneli sa nám na všetky strany nielen skalničky, ale i burina. A tá musí teraz na konci leta preč. Množstvo burinatých rastlín neodpočíva ani v zime, a preto musíme byť pri pletí veľmi starostliví. Súčasne preberieme trsy všetkých vytrvalých rastlín, zbavíme ich zaschnutých listov a rozdelíme. Na mnohých miestach bude treba doplniť zem, ktorú vymlel dážď alebo sme ju vyniesli s koreňmi buriny. Nezabudneme skontrolovať usadenie kameňov, vykývané podložiť hlinou a pevne usadiť.

Ak potrebujeme rozsadiť alebo zasadiť nové trvalky, je na to teraz optimálna príležitosť. Nové stanovisko zbavíme všetkej buriny a záhon vyhnojíme. Všetkým rastlinám starostlivo rozprestrieme korienky, aby sa počas krátkeho času, ktorý im ešte zostáva, stačili čo najlepšie uchytiť. Na trvalé stanoviská rozsadíme tiež dvojročné rastliny. Pamätajme, že práve tu budú kvitnúť, a preto vyberáme vhodné stanovisko tak, aby svojim kvetenstvom a jeho dobou čo najlepšie zapadli medzi ostatné rastliny.

Ruže

Ak si chceme budúci rok spestriť záhradku pestrofarebnými kvetmi ruží, zostáva nám zhruba ešte mesiac, aby sme si vybrali vhodné odrody. Môžeme na to využiť i rôzne výstavy či iné menšie akcie. Zostávajúci čas využijeme na úpravu budúceho stanoviska, ktoré už v októbri iba vysadíme.

Ruže sa vysádzajú na slnečné alebo mierne zatienené stanovisko s ľahšou hlinito-piesčitou pôdou, ktorú však treba najmenej pol metra do hĺbky dôkladne prehnojiť kompostom alebo doplniť špeciálnym substrátom. Jama musí byť aspoň 40 cm široká, nezabúdajme však, že jednotlivé odrody potrebujú určitý priestor. Kríky preto sadíme v takom rozmedzí, aby neboli prehustené, alebo naopak medzi nimi „prefukovalo“.

Pred vysadením skrátime rastlinám asi o jednu tretinu korienky a zaschnuté odrežeme úplne. Najmenej 2 hodiny pred výsadbou ich postavíme do nádoby s odstátou vodou, poprípade ešte vykúpeme v ílovitej kaši. Po utlačení a dôkladnom zaliatí nakopčíme okolo kmeňov 15 až 20 cm vysokú vrstvu zeminy, ktorá ich bude chrániť až do jari.

Izbové rastliny

Koncom leta treba začať s postupným premiestňovaním rastlín v nádobách pod strechu. Najprv prídu na rad tropické izbové kvety, palmy a kaktusy, ktorým by mohli uškodiť chladné ranné hmly. Musíme ich ale zbaviť všetkých zaschnutých častí a skontrolovať, či sa v nich neusídlili slimáky alebo iná háveď. Pred sťahovaním ich dôkladne osprchujeme a necháme uschnúť. Ostatné rastliny môžu ešte zostať vonku, ale mali by sme ukončiť ich prihnojovanie. Azalkám chladnejšie septembrové počasie vyložene prospieva – lepšie im vyzrievajú kvetné puky.

Muškáty, petúnie a ďalšie letné kvety v hrantíkoch prestávajú za chladného počasia kvitnúť, a preto ich môžeme s pokojným srdcom vymeniť napríklad za chryzantémy, ktorých „sezóna“ teraz nastáva. Dobre sa však budú vynímať i trvalky, ktorých listy sa na jeseň najviac vyfarbujú.

Jahody

Ak máme vo svojej záhradke stáleplodiace jahody, musíme počítať s tým, že každá sezóna raz končí a s príchodom chladného počasia im začať odštipovať nové kvety a neskôr i zelené plody, ktoré by už evidentne nestačili dozrieť. Vegetačné obdobie si ešte môžeme o niečo predĺžiť použitím fóliového krytu, ale nič netrvá večne a do konca októbra sa s nimi každopádne budeme musieť rozlúčiť.

V prípade, že si tieto rastliny len plánujeme kúpiť, pamätajme, že najvhodnejší čas na ich výsadbu je práve polovica septembra. Ak sme to ešte neurobili, pustíme sa okamžite do úpravy pôdy, nech to všetko stačíme. Jahody potrebujú veľmi kvalitnú do hĺbky zrýľovanú pôdu s dostatočným množstvom humusu. Preto do nej musíme najprv zapraviť kompost a záhradnícky substrát a 14 dní pred vlastnou výsadbou ešte všetko prehnojiť špeciálnym hnojivom na jahody.

Sadeničky kupujeme zásadne u preverených firiem. Pri výbere sa aj napriek tomu pozrieme, či sa im nekrútia či nebelejú listy, nežltnú ich okraje či sa v listových srdiečkach nevyskytujú sklovito lesklé roztoče. Rastliny vysádzame do sponu približne 80 x 30 cm, zásadne bez postranných šľahúňov.

Bobuľoviny

Ak sme už otrhali všetky černice, prerežeme trochu tuto lianovitú rastlinu, nech sa o ňu neskôr neprerazíme. Zamerajme sa predovšetkým na nové výhonky a prestrihajme (poprípade premiestnime) ich tak, aby v budúcej sezóne boli ľahko prístupné. S nožničkami sa vypravíme aj na maliny a odstrihneme všetky odplodené výhony. Ak sme to ešte neurobili, môžeme odstrániť staré vetvy egrešu a ríbezlí. Tie režeme tesne pri zemi, aby uvoľnili priestor novým letorastom. Správne prerezané kríky by mali mať šesť až osem, maximálne však 12 zdravých hrubých výhonov.

Toto obdobie je tiež vhodné na množenie ríbezlí odrezkami. Vyberieme si na to jednoročné výhony, z ktorých odoberieme drevité odrezky s približnou dĺžkou 20 cm. Spodnú časť zošikma zrežeme, odrezky napicháme na pripravený záhon a označíme ceduľkou. S príchodom zimy ich môžeme zahrnúť suchým lístím.

Príprava pivnice

Pred jesenný zberom je najvyšší čas vyčistiť pivnicu či iné skladovacie priestory a nechať ich dôkladne vyvetrať a samozrejme i vydezinfikovať. Mali by sme mať pripravené regály, ale tiež dostatočné množstvo debničiek, do ktorých budeme úrodu ukladať. Ak je to možné, snažme sa zeleninu a ovocie nedávať do spoločnej miestnosti alebo aspoň vedľa seba. Podmienky uskladnenia sa mnohokrát líšia – mnoho druhov zeleniny najlepšie prezimuje vo vlhkom piesku, zatiaľ čo ovocie potrebuje sucho. Ani by nám nebolo príjemné, keby napríklad jablká natiahli pach chrenu či zeleru a pod. Ak sa inak nedá, vyčleníme skladovací priestor radšej ovociu, a zeleninu sa pokúsime uložiť v záhrade v jame.

Parenisko

Ak sme práve dokončili zber poslednej zeleniny z pareniska a neplánujeme tu cez zimu nič pestovať, môžeme ho vyviezť, hrabličkami urovnať dno a nasypať menšiu vrstvu čistého riečneho piesku. Keď parenisko dôkladne vyvetráme a zakryjeme rákosovou rohožou, poslúži nám výborne ako úložisko najmä hlúbovitej a koreňovej zeleniny.

Ak sa ho rozhodneme využiť i na ďalšie pestovanie, môžeme tu vysiať napríklad hlávkový šalát, kapustu, kel alebo reďkvičku a reďkev či kaleráb. Ak sa septembrové počasie vydarí a priemerná denná teplota sa bude pohybovať okolo 10 až 20 °C, čaká nás ešte tento rok v novembri alebo decembri zber reďkvičky a hlávkového šalátu. Kapusta a kel tu naopak v zdraví prezimujú a zhruba v marci ich presadíme na otvorený záhon, kde dorastú do konzumnej zrelosti pre najranejší zber.

Ochrana rastlín v septembri

Ovocné stromy: V prípade daždivého počasia sa odporúča koncom augusta alebo začiatkom septembra urobiť ešte jedno ošetrenie zimných odrôd jabloní a hrušiek proti chrastavitosti. Toto ošetrenie je zvlášť dôležité pri hruškách, pretože vzniknuté chrastičky často osídľuje huba Trichothecium roseum. Na povrchu chrastičiek vytvára ružovkastý hubový povlak (na obrázku) a spôsobuje odporne horkú chuť dužiny, ktorá je úplne znehodnotená a nekonzumovateľná. Na toto ošetrenie vyberáme prípravky s kratšou čakacou lehotou.

Koreňová zelenina: Zemiaky a koreňovú zeleninu môžu koncom leta citeľne poškodiť drôtovce. Keďže v predzberovom období nemôžeme proti nim pomocou chemických prípravkov zasiahnuť, mali by sme tieto plodiny čo najskôr z pôdy vybrať.

Kapusta : Na neskorých hlúbovinách často nájdeme požerky spôsobené húsenicami mory kapustovej alebo mlynárika kapustového. Škodlivejšia je mora kapustová, pretože jej staršie húsenice sa zavrtávajú do hlávok kapusty alebo kelu a úplne ich znehodnotia. Preto musíme proti nim zasiahnuť už krátko po vyliahnutí, keď sa zdržujú v skupinkách na spodnej strane listov. Do postrekovej kvapaliny treba pridať aj zmáčadlo, napríklad Silwet. Prípravky proti mlynárikovi kapustovému: Biobit XL, Biobit WP, Decis EW 50, Dimilin 48 SC, Karate Zeon 5 CS, Nomolt 15 SC, Pyrinex 25 ME, Vaztak 10 EC. Prípravky proti more kapustovej: Decis EW 50, Karate Zeon 5 CS, Pyrinex 25 ME, Vaztak 10 EC.

Pór : Pokračujeme v ošetrovaní póru proti druhej generácii mínerky pórovej.

Ovocie : Opatrne narábame aj s ovocím. Každé mechanické poškodenie pokožky plodov je totiž vstupnou bránou pre huby spôsobujúce hnilobu ovocia. Izbové rastliny pred prenesením do bytov dôkladne skontrolujeme, aby sme spolu s nimi nepreniesli aj nepríjemných škodcov.

Okrasné kvety : Pred prenesením do bytov by sme mali skontrolovať izbové kvetiny a v prípade zistenia škodcov ich ošetríme ešte na dvore či na balkóne. Do bytov ich môžeme preniesť až po uplynutí predpísanej čakacej lehoty použitého prípravku. Veľmi často na nich nájdeme roztočca chmeľového (Tetranychus urticae), ktorý sa prezrádza drobnými belavými bodkami na listoch napadnutých rastlín (na obrázku), a keďže patrí medzi pavúkovce, vyznačuje sa aj schopnosťou vytvárať pavučinku. Proti roztočcom urobíme dva postreky s týždňovým odstupom. Na prvý postrek použijeme Omite, Talstar alebo Vertimec, na druhý postrek Apollo alebo Nissorun. Prípravky proti roztočcom: Apollo 50 SC (čakacia lehota 5 dní), Nissorun 10 WP (1 deň), Omite 30 W (3 dni), Talstar 10 EC (3 dni), Vertimec 018 EC (3 dni). Zvýšenú pozornosť venujeme zdravotnému stavu chryzantém.