November v záhrade

Slnečné októbrové dni sú preč, a nám nezostáva nič iné len pripraviť záhradku na odpočinok. A tak hrabeme, upratujeme, kypríme pôdu a v kúte záhradky sa nám vŕši nová hromada budúceho kompostu. Opotrebované záhradné náradie už mnohokrát volá po oprave, ale bude to s nami musieť ešte nejaký ten piatok vydržať. Bez neho by sme svojej záhradke príliš nepomohli.

Pozbierané záhony, ktoré už nebudeme využívať, zbavíme rastlinných zbytkov, prehodíme kompostom a nahrubo ich zrýľujeme. Podľa zloženia pôdy môžeme pridať i minerálne hnojivá, Thomasovu múčku alebo mleté vápno. Dajú sa využiť i prípadné zásoby odležaného hnoja, ale nesmieme ho dať do záhonov, kde zamýšľame pestovať koreňovú či cibuľovú zeleninu s výnimkou pažítky a póru. Pri väčšej koncentrácii by ich mohol spáliť. Až budeme so všetkým hotoví, príde čas uzavrieť a premazať hydranty, vyprázdniť hadice, uložiť náradie alebo sa pustiť do jeho opravy.

Ovocný sad

Do polovice novembra treba ukončiť výsadbu ovocných stromčekov. Nové stromčeky nesaďte hneď na miesto po vyschnutom alebo odstránenom strome. Ak nemáte inde miesto, vykopte jamu 2x2 m širokú a 60-70 cm hlbokú. Zem z nej vyvezte a stromček zasaďte do čerstvej, s dostatkom humusu a živín. Správne ošetrované a postrekované stromy netreba bieliť vápnom, ktoré chráni kôru pred poškodením pri prudkých zmenách teploty medzi dňom a nocou koncom zimy. Väčšie rany na ovocných stromoch impregnujte farbou, menšie zatierajte štepárskym voskom. U starších stromov treba nezahojené rany po väčších konároch vyrezať až do zdravého dreva a dutinu zabetónovať. Presvetľovanie korún ovocných stromov sa neodporúča. Na kmeň viniča je potrebné nahrnúť zeminu, prípadne zakryť kôrovím alebo čečinou. Môžete začať so zimným postrekom proti prezimujúcim škodcom.

Opadané lístie je potrebné pravidelne hrabať a navážať na kompost. Je lepšie urobiť naraz väčšiu a vzdušnú hromadu, aby tu mohol prebehnúť tlecí „horúci proces“, ktorý zničí zárodky prípadných škodcov. V niektorých príručkách sa odporúča pre istotu zasypať povrch hromady vápnom. To však okrem škodcov ničí i baktérie, takže ho radšej rozhodíme po záhradke a zretiu kompostu ponecháme prirodzený priebeh. Na prach rozdrvené pálené vápno potom rozsypávame najmä okolo jabloní, ale i ďalších ovocných stromov, aby zničilo larvy vlnatky krvavej, ktoré sa na zimu sťahujú ku koreňom stromov.

Starý odležaný kompost môžeme nahrnúť do lavórov okolo stromov a plytko ho zapraviť do pôdy. Dávame však pozor na poškodenie koreňov – obzvlášť broskyne a marhule korenia plytko! Ak máme vo svojich zásobách aj odležaný hnoj, rozhrnieme ho okolo egrešov a ríbezlí. V prípade malín je lepšie rozhodiť hnoj medzi rady a zarýľovať.

Nasleduje jesenný postrek proti baktériám a plesniam ovocných stromov. Vhodným prípravkom je napríklad KUPRIKOL 50, ktorý dokáže obmedziť výskyt kučeravosti broskýň a hubovitých chorôb kôstkovín. Toto ošetrenie KUPRIKOLOM je obzvlášť potrebné pri broskyniach, kde podstatne obmedzí výskyt kučeravosti v budúcom roku, ďalej výskyt kôrovej glejotokovej nekrózy vetví kôstkovín a naviac účinne zasiahne i proti novo sa rozširujúcej chorobe, tzv. suchej škvrnitosti listov kôstkovín.

Súčasne sa môžeme dať do čistenia kmeňov železnou kefou od starej borky, ktorá bude určite plná zalezených škodcov a ich lariev. Nenechávame preto odpad spadnúť na zem, ale pozbierame ho do plachty a okamžite spálime. Oškrabaním kôry však naša práca nekončí, ešte bude treba nabieliť kmene vápenným mliekom. Evidentne napadnuté stromy, napríklad šárkou a inými chorobami radšej vykopeme i s koreňmi a spálime.

Zelinová záhrada

Sviatok všetkých svätých, ktorý sme oslávili začiatkom novembra, je podľa pranostík posledným dňom, ktorý zaháňa leto. Aj keď nám občas ešte zasvieti slniečko a prehreje vzduch, teplota zeme nezadržateľne klesá. Každý jasnejší deň je preto výzvou pre všetkých pestovateľov zeleniny, aby svoju záhradku dôkladne prehliadli a na záhonoch ponechali len tie najodolnejšie druhy.

Po skončení zberu zeleniny pôdu hlboko porýľujte, prípadne pohnojte maštalným hnojom. Nehnojte však tú časť pozemku, kde chcete na jar vysadiť cibuľovú zeleninu. Pareniská môžete využiť na uskladnenie menej chúlostivej zeleniny, udrží sa dlhšie svieža. Nezabudnite si do kvetináčov a debničiek zasadiť pažítku, petržlen, zeler a cibuľku sadzačku. Takto vysadené debničky v zime preneste na teplé a svetlé miesto.

V zeleninovej záhradke musíme dokončiť zber neskorých odrôd, ktoré by mohli poškodiť náhle silnejšie mrazy. Urobíme si preto miesto v nevykurovanej pivnici, kam čo najskôr pribudne zeler, mrkva, petržlen, ale tiež hlávková kapusta a kel. Časť petržlenu môžeme ponechať na záhone a postupne zberať jej vňať. Koreň pri troške starostlivosti ľahko prečká zimu a na jar bude chutiť ako rýchlená zelenina. Okrem neho môže vonku zostať i pór, kel kučeravý a otužilejšie odrody ružičkového kelu.

Neskorý výsev v novembri

Aj keď sa to zdá nepravdepodobné, môžeme i v týchto nepriaznivých dňoch vysievať niektoré druhy zeleniny. Bude to napríklad mrkva, petržlen, čierny koreň, paštrnák alebo kuchynská cibuľa. Samozrejme že už nevyklíčia, ale semienka cez zimu napučia a na jar vyklíčia s pribúdajúcimi teplotami v plnej sile.

Počasie však býva beťár, a tak sa pre istotu vyplatí prikryť vysiate záhony aspoň čečinou. Môže to však byť i netkaná textília alebo tenšia mulčovacia vrstva. Ak máme zbytky slamy alebo opadaného lístia, o ktorom máme istotu, že nie je napadnuté škodcami, šup tam s nimi. Pod prirodzenou ochranou sa pôda prakticky stále udrží vlhká a bude čo najmenej premŕzať.

Ak pestujeme levanduľu, šalviu alebo tymian, nezabudneme ich zbaviť odumretých výhonov a ochrániť ich korene pred nadmerným premrznutím. I nás potom bude hriať dobrý pocit, že sa na jar opäť zazelenajú. Trochu iné to bude s rozmarínom. Ten je menej otužilý a teploty pod – 5 °C by ho mohli poškodiť. Preto je lepšie celú rastlinu vykopať a preniesť na chodbu či do inej nevykurovanej, ale svetlej miestnosti, kde ju budeme len minimálne zalievať.

Okrasná záhrada

Letničkové záhony už v tejto dobe majú svoje dni dávno za sebou. V pokoji čakajú na príchod zimy. Aby sa mohli v plnej sile prebudiť do budúcej jari, zbavíme ich nenápadnej buriny, ktorá sa zatiaľ iba krčí pri zemi, ale po oteplení by mohla vyraziť ako divá a uberala by našim kvetom životný priestor. Nezabudneme sa tiež pozrieť na vyčnievajúce dvojročné rastliny a ostatné rastlinky kvitnúce zjari, či im dážď neodplavil pôdu. V každom prípade už by sme mali mať pripravené vetvičky čečiny či rákosové rohože, ktorými prezimujúce rastliny zakryjeme skôr, než udrú mrazy.

Podobné to bude i s cibuľovinami, avšak s tým rozdielom, že začiatkom mesiaca môžeme niektoré druhy stále ešte vysádzať na vonkajšie záhony. Budú to predovšetkým tulipány, hyacinty, narcisy a ďalšie cibuľnaté alebo hľuznaté rastliny kvitnúce na jar. Na ich výsadbu si vyberieme trochu teplejšie bezmrazité dni a ihneď po zasadení cibuliek záhon zakryjeme ochrannou vrstvou. Okrem zmienenej čečiny to môže byť i netkaná textília, ale tiež vrstva uschnutého lístia (bez zjavných príznakov napadnutia), ktorého je teraz všade habadej.

K spánku sa ukladá i trvalkový záhon, aj keď posledné fialové a dobiela sfarbené kvety chryzantém, jesenných astier alebo červené lampióniky machovky židovskej nás presviedčajú, že život v záhradke stále ešte neustrnul. Nechajme ich preto ešte kvitnúť a pozrime sa zatiaľ na rastliny, ktoré majú svoj vegetačný čas už dávno za sebou. Odstrihneme pri zemi ich suché stonky a odnesieme ich spolu s ďalším záhradným odpadom na kompost. Ďalšia starostlivosť bude obdobná ako pri prezimujúcich dvojročných rastlinách, takže nám všetka práca pôjde od ruky. Nezabudneme tiež občas nakypriť vidlami stvrdnutú pôdu a v prípade sucha, ktoré však v novembri býva skôr výnimkou, dopriať záhradke tiež zálievku.

Sadiť trvalky je už v tomto čase celkom zbytočné, aj keby počasie bolo lákavé. Na svoje zakorenenie potrebujú určitý čas a do príchodu tohtoročnej zimy by to už celkom iste nestihli. S ďalšou výsadbou, ale tiež s presádzaním, preto počkáme až na jar. Zatiaľ si pripravíme návrh, čo kam príde.

Okrasné kríky a stromčeky s opadavými listami a ruže vysádzame iba v tom prípade, že už máme z minulého mesiaca vyhĺbenú jamu a pripravenú vhodnú zeminu. Pravdepodobne sa ujmú, aj keď túto zásadu porušíme, no na budúci rok budeme z ich živorenia istotne sklamaní. Ak teda nemáme všetko riadne pripravené, radšej si už nové dreviny nekupujeme, a tie nakúpené radšej založíme a s ich výsadbou na trvalé stanovisko počkáme na jar. To platí i pre ihličnany a stálezelené listnáče, ktoré sa všeobecne lepšie ujímajú po výsadbe v prvých jarných mesiacoch.