Pearl S. Buck a jej Dobrá zem a Iní Bohovia
Spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru a Pulitzerovej ceny.
Pearl S. Bucková, ktorá strávila veľkú časť života v Číne, a ktorá bola hlavnou témou mnohých z jej kníh, sa narodila 26. júna 1892 v Západnej Virgínii. (Rodným menom Pearl Comfort Sydenstrickerová). Zomrela šiesteho marca 1973 a je pochovaná na jej Green Hills Farm.
Otec Absalom Sydenstricker pôsobil ako misionár, rodina sa tri mesiace po narodení malej Pearl, štvrtej zo siedmich detí, presťahovala do Číny. Kým otec zápalisto šíril vieru medzi domácimi obyvateľmi, mama pomáhala miestnym ženám a venovala sa literatúre. Začiatkom dvadsiateho storočia musela celá rodina utiecť pred miestnym povstaním do Šanghaja. Pearl tam začala študovať a pracovať ako dobrovoľníčka v domove, ktorý poskytoval prístrešok dievčatám živiacim sa prostitúciou. Aj vďaka týmto zážitkom sa neskôr výrazne angažovala za práva žien. V roku 1910 viedli jej kroky do Ameriky na dievčenskú školu, kde vyštudovala psychológiu, pre chorobu matky sa však opäť vrátila do Číny.
V tom čase sa zoznámila so svojím budúcim manželom, ekonómom Johnom Lossingom. Po sobáši v roku 1917 sa usadili v meste Nanking. Manželstvo bolo vraj od začiatku plné problémov a to všetko znásobilo aj narodenie dcéry Carol, ktorá prišla na svet s mentálnou retardáciou. Okrem toho, že sa všemožne snažila postarať o svoju dcéru a medicínsku pomoc išla hľadať aj do Ameriky, sa Pearl po tejto skúsenosti rozhodla adoptovať si dievčatko, neskôr pribudli ďalšie deti z detských domovov. Ani to však nezachránilo rozpadajúce sa manželstvo, ktoré sa definitívne skončilo rozvodom v roku 1935. Občianska vojna a japonská invázia prinútili Pearl k návratu do USA. Usadila sa v Pensylvánii, na starej farme Green Hills Farm.
Deti zohrávali v živote spisovateľky mimoriadne dôležitú úlohu. Veľmi sa zaujímala o problematiku adopcie a keď zistila, že osvojovanie si ázijských detí a detí rôznych rás je takmer nemožné, založila koncom štyridsiatych rokov Welcome House, prvú medzinárodnú adopčnú agentúru, zameranú práve na ne.
Počas svojej existencie umožnila nájsť domov približne piatim tisícom detí. Pearl Bucková sa s tým však rozhodne neuspokojila. V roku 1964 založila nadáciu The Pearl S. Buck Fondation, vďaka ktorej chcela zlepšiť podmienky, zmierniť chudobu a diskrimináciu detí žijúcich v ázijských krajinách.
Buckovej spisovateľská kariéra sa začínala v dvadsiatych rokoch, keď prispievala do rôznych magazínov, ako napríklad Nation, Asia či Atlantic Monthly. Naplno sa rozvinula v tridsiatych rokoch, keď vydala knihu East Wind: West Wind a krátko na to aj román Dobrá zem (The good Earth), ktorý možno považovať za jedno z jej najlepších diel, o čom svedčí aj Pulitzerova cena. Kniha bola prvou z trilógie a pokračovala románmi Sons a A house Divided. Jej diela sú obrazmi života, sú o ženách - skalách, ktoré sa stali oporami a základmi veľkosti mužov po ich boku. Životaschopnosť (Dobrá zem) a múdrosť (Iný bohovia) Buckovej hrdiniek predstavujú nosnú myšlienku príbehov širokých ako život sám.Počas života napísala desiatky románov, ako napríklad The Patriot, The Angry wife, ale aj mnoho kvalitných detských kníh.
Dobrá zem sleduje život Wang Lunga, ktorý sa z chudobného roľníka stane úspešným veľkostatkárom, a jeho rodiny. Spisovateľka vedela priam majstrovsky zachytiť atmosféru a kultúru Číny.
Román Iní bohovia (Other Gods), vznikol v roku 1940 v neskoršej časti autorkinej tvorby. Tentoraz je hrdinom muž, ktorý sa preslávi významným, hazardným a celkom náhodným činom v Himalájach. Farmársky syn Bert Holm sa zo dňa na deň stane symbolom mladej životaschopnosti a podnikavosti Ameriky. Veľmi priemerný pozemšťan stane sa zrazu bohom. Lenže od bohov ľudstvo očakáva ideálnu dokonalosť. I moderný boh americkej spoločnosti má zodpovedať predstavám tých, ktorí ho na Olymp vyniesli. Dobrácky, ale dosť primitívny Bert Holm chce však zostať tým, čím je, a nie tým, čím ho chce mať verejnosť. Všetko má však svoje hranice.
Výroky:
Milióny ľudí, pomyslela si s akýmsi zvláštnym odporom, zbožňujú jedného človeka, nasledujú ho a robia z neho hrdinu a boha! Keď ľudia zničili svojich bohov, potom nevyhnutne musí nasledovať len to, že začnú uctievať nejakého človeka? Ale starí bohovia boli múdrejší a istejší, pretože boli neviditeľní. Tí, ktorí ich uctievali, mohli ich obdariť dobrými vlastnosťami a pravdou, za ktorou túžili, bez obáv ich mohli obdariť mocou a múdrosťou, bolo to, akoby vložili meč do ruky nejakej predstave, ktorá by ho iste nepoužila. Ale keď ľudia uctievajú človeka, kladú meč do živej ruky, a ten ich môže usmrtiť.
Na newyorskom letisku vyskočil švihácky z lietadla so svojím obvyklým nenúteným pôvabom, ľudia sa tlačili, vykrikovali a chripeli, smiali sa, lebo bol navlas taký, ako si ho predstavovali. Vryli si jeho obraz do srdca, pretože spĺňal ich predstavy, nebol ani lepší ani vzdelanejší ako hociktorý z nich. Je to správny chlap, povrávali si, taký ako každý iný a preto, pomyslela si Kit trpko, bezpochyby hodný ich uctievania.
Kedysi sa donekonečna hádali o slobode. Ona vravievala: „Sloboda vo svojej podstate nie je cieľom. Tradíciu nemožno sťať ako strom len preto, aby bola zoťatá.“ A on vravieval: „Áno, možno ju sťať - pretože kým nie je dolu, nemôžeš vidieť pre tieň, ktorý vrhá.“
„Prečo?“ spýtala sa. „Každého to pochytí,“ odvetil. „Je to akýsi druh horskej choroby, azda výstraha, že človek nie je stvorený pre vysoké polohy. Telo má strach z miesta, kde nad ním môže zvíťaziť duch.“
Tu v tomto nekonečnom čase a priestore vôbec nezáležalo na tom, že ona a Bert nemôžu nikdy byť priateľmi. Všimla si, že sa scvrkla na také drobné stvorenie ako malý človiečik na jej čínskej pečati. Tú slonovinovú veľhoru mala v plecniaku a niekedy, keď bola sama, hľadievala na ňu, snažila sa vniknúť do podstaty Pangbatu a nakoniec pochopila, čo znamená. Ten človiečik nemal tvár. Bol primalý na to, aby okrem jeho obrysov niečo rozoznala.
„Keď položím nohu na vrchol vrchu, viem, že som ho dobyl,“ hovorieval jej, „a vtedy sa cítim ako kráľ.“ Cítiť sa ako kráľ! Muži prenasledujú ženy a víťazia nad nimi pre ten kráľovský pocit. Ľudia sa upijú na smrť, a predtým ako stratia vedomie, majú triumfálny pocit, cítia sa silní ako králi. Ľudia potláčajú ľudí okolo seba, drvia ich a dlávia jedine preto, aby mali pocit, že sú kráľmi.
„Ťažko si predstaviť, že tam dolu žijú ľudia. Ťažko uveriť tomu, že sa tam hemžia živé tvory už celé stáročia a nevládzu vstať z vlastného blata!“
Smutne hľadel cez izbu do prázdna. „My Američania, sme zvláštni ľudia. Časom znenávidíme všetko, čokoľvek sme milovali. Táto nenávisť je v nás hlboko zakorenená, pretože najväčšmi nenávidíme toho, čo sme uctievali. Starí ľudia, naši otcovia nám hlboko vštepili do duše prikázanie - nebudeš mať iných bohov predo mnou, aby si sa im klaňal, ale ako ostatní pohani aj my si, prirodzene, vytvárame iných bohov, len po čase ich znenávidíme, lebo sa prebudí naše staré svedomie.“
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej lokality
行星地球空間
فاصله برای سیاره زمین
Priestor pre planétu zem
Planeta terrae spatium
Space for planet earth
Простор за планету Земљу
Космические для планеты Земля
Espace pour la planète terre
Raum für Planet Erde
Espacio para el planeta tierra
Miejsce na planecie Ziemia
ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष
الفضاء لكوكب الأرض
שטח עבור כדור הארץ