Ladislav Ťažký, Slovenský spisovateľ a publicista
Slovenský spisovateľ a publicista Ladislav Ťažký sa narodil 19. september 1924 v obci Čierny Balog. Narodil sa do rodiny rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938-1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno - Čierny Balog - Detva.
V rozpätí vojnových rokov 1940 až 1945 si rozširoval vzdelanie ako vojak mapár vo Vojenskom zemepisnom ústave. V roku 1943 bol odvelený v službách armády Slovenského štátu na východný front, kde bol neskúr zajatý za dezerciu a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946-1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948-1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952-1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959-1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967-1968 pracoval v redakcii denníka Smena.
Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku nedožitých 87 rokov.
Literárna tvorba
Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov dvadsiateho storočia. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách. Publikovať začal v časopisoch, kde uverejňoval svoje fejtóny a poviedky. V roku 1962 debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta. Pokračoval novelou Dunajské hroby a románom Amenmária, samí dobrí vojaci, triptychom baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov, románom Pivnica plná vlkov.
Napísal aj knihu piatich noviel Pochoval som ho nahého a román Evanjelium čatára Matúša. Z jeho diela sú známe poviedková kniha Márie a Magdalény a romány Aj v nebi je lúka, Pred potopou, Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela. Osudy slovenských emigrantov sú témou noviel Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršálova dcéra. Napísal aj Amor anti Moloch, Krásna zlatá beštia, V kráľovstve zelenej bohyne a Slzy neplačú.
Bol aj autorom esejí Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a publicistických vystúpení Zastavte paľbu, prosím (1996) a Ľudia nie sú anjeli (1998).
Pre rozhlasové a televízne vysielania pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie, napísal divadelnú hru Hriešnica žaluje tmu (1966). V tom istom roku bol nakrútený televízny film V páse zlomená a o dva roky neskôr v roku 1968 filmový triptych Zbehovia, Pútnica, Dominika.
Chronológia:
1962 - Vojenský zbeh, zbierka poviedok
1962 - Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
1962 - Jánošíkova slza, zbierka poviedok
1964 - Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
1964 - Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
1964 - Dunajské hroby, zbierka poviedok
1965 - Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
1966 - Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
1968 - V páse zlomená, novela
1969 - Pivnica plná vlkov, román
1969 - Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
1970 - Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
1979 - Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
1983 - Jánošíkova slza, povesť
1983 - Márie a Magdalény, krátke prózy
1986 - Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
1988 - Pred potopou, reportážny román
1990 - Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
1991 - Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
1991 - Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
1992 - Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
1993 - Maršalova dcéra, historický román
1996 - Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
1996 - Literárne vrásky, spomienkové eseje
1997 - Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989-1996
1997 - Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
1997 - Očami pútnika, cestopis
1997 - Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
1998 - Ľudia nie sú anjeli
1998 - Vystúpila z obrazu, novela
1999 - Útek z Neresnice, novela
2000 - Krásna zlatá beštia, dvojnovela
2001 - Amor anti Moloch, eseje
2002 - Slzy neplačú
2004 - V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
2009 - Porazení víťazi, román z rokov okupácie
2010 - Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi
Diskusia na konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
