KATALOG FIRIEM

Praktické použitie psa je možné len pri správnom usmernení jeho počínania v smere žiadúcom pre človeka. Toto je možné dosiahnúť zodpovedajúcou výchovou a výcvikom psa. Výcvik psa je sústavné pôsobenie psovoda na psa. Jednanie psa je celým súhrnom počinov, vykonávaných psom, ako odpoveď na nepretržite prijímané podráždenie, pričom tieto príčiny smerujú k dosiahnutiu rovnováhy organizmu s vonkajšími podmienkami. Všetky prejavované počiny vznikajú pod vplyvom rôzneho podráždenia, ktoré prichádza z okolitého vonkajšieho sveta (vonkajšie podráždenie) alebo z vlastného organizmu (vnútorné podráždenie). Pod pojmom podráždenie rozumieme akékoľvek vplyvy pôsobiace na organizmus, ktoré vyvolávajú zodpovedajúcu činnosť zvieraťa. Stavovce majú vyššie koordinačné centrum (mozog, miecha) u ktorých kôra veľkého mozgu sa zväčšuje, čím viac rýh a závitov, tým je daná väčšia schopnosť k vykonávaniu zložitejších úkonov.

Nervová sústava stavovcov

• Centrálna nervová sústava, je tvorená mozgom a chrbtovou miechou. Mozog sa delí na predľženú miechu, veľký mozog a mozoček. Miechové nervy, ktorých je u psa 30 - 31 párov, sú nervy zmiešané. Spojenie s mozgom sa deje predĺženou miechou, ktorá ako súčasť zadného mozgu spája miechu s nervovou hmotou mozočku a veľkého mozgu.

   

• Periférna nervová sústava pozostáva z dvanástich párov mozgových nervov a 31 - 33 párov miechových nervov. Táto sústava podáva informácie z centra ku svalom a žľazám a privádza do centra informácie zo zmyslových orgánov.

   

• Vegetatívna nervová sústava, reguluje procesy vo vnútorných orgánoch a udržuje stálosť vnútorného prostredia organizmu. Táto sústava nie je ovládaná vôľou jedinca. Vegetatívna sústava sa delí na centrálnu a periférnu časť. Periférna časť sa delí na sympatickú a parasympatickú časť. Sympatikum urýchluje a zosiluje činnosť orgánov, parasympatikum zoslabuje činnosť orgánov a spomaľuje ich reakcie.

Typy psov podľa vyššej nervovej činnosti

Podmienené reflexy sa nevytvárajú u všetkých psov rovnako rýchlo. Závisí to predovšetkým na type vyššej nervovej činnosti psov. Typ vyššej nervovej činnosti hodnotíme na základe sily, vyrovnanosti a pohyblivisti nervových procesov - podráždenia a útlmov. Silu týchto dvoch procesov hodnotíme podľa toho, aké silné podnety je nervová sústava schopná prijímať. Pohyblivosť hodnotíme podľa rýchlosti a ľahkosti prepojovania procesu podráždenia a útlmu. Vyrovnanosť hodnotíme podľa toho, či niektorý z dvoch základných procesov (podráždenie alebo útlm) neprevláda.

Hlavné typy:

• vyrovnaný (sangvinik) so silným procesom podráždenia a útlmu a s dobrou pohyblivosťou týchto procesov. Najvhodnejší typ pre výcvik

• dráždivý (cholerik) so silným procesom podráždenia, ale slabým procesom útlmu. Je to typ nevyrovnaný pohyblivý len v smere podráždenia. Je vhodný k výcviku len pre niektoré druhy prác (služby), v ktorých sa využíva cvikov založených na aktívnej obrannej reakcii (útok na vol.).

• interný málo pohyblivý (flegmatik) so silnými procesmi podráždenia a útlmu, avšak so zlou pohyblivosťou týchto procesov. Podmienené reflexy sa u nehovypracovávajú pomalšie, sú však trvalejšie. K výcviku sa používajú silnejšie podnety.

• slaby typ (melancholik) so slabým procesom podráždenia a prevládajúcim procesom útlmu. Tento typ je pre výcvik a prektické využitie nevhodný

Reflexy

Reakcia psa na vnútorné a vonkajšie podráždenie sa nazýva reflex. Anatomickým základom reflexu je reflexný oblúk. Je to nervová dráha, ktorú prebehne podráždenie od prijímacieho orgánu (receptoru) dostredivým nervovým vláknom do časti prepojovacej (mozog), odtiaľ odstredivou nervovou dráhou k výkonnému orgánu (sval, žľaza).

Základnou podmienkou pre to, aby mohol vzniknúť podmienený reflex, je vznik príslušného vnemu, ktorý je vedený do centrálnej nervovej sústavy, kde v kôre veľkého mozgu vzniká v určitom centre ohnisko podráždenia.

Príklad: Cvik ,,Sadni,,-pôsobenie na psa zvukovým signálom povel ,,Sadni,, a súčasne mechanickým podnetom tlakom ruky na chrbát psa a trhnutím vodítka smerom hore. Touto činnosťou dochádza k tomu, že povel ,,Sadni,, je prijímaný orgánom sluchu, kde dôjde k podráždeniu buniek a toto podráždenie je vedené do kôry veľkého mozgu kde vyvolá podráždenie skupiny buniek sluchového centra. Súčasne pôsobením ruky na chrbát a trhnutím vodítka vzniká podráždenie, ktoré je tak isto vedené do kôry veľkého mozgu po citových dostredivých nervoch a vyvoláva tam podráždenie skupiny buniek pohybového centra. Pes si sadne. Ak budeme pri dodržaní rovnakého režimu cvičenie opakovať, dôjde v kôre mozgu ku spevneniu spojenia medzi dvomi centrami v našom prípade sluchovým a pohybovým. Potom stačí predniesť povel ,,SADNI,, a pes si sadne.

Podmiené reflexy vypracované na základe iných podmienených reflexov nižšieho rádu označujeme sko podmienené reflexy vyššých rádov. Napr. podmienený reflex prvého rádu je vypracovaný na základe podmieneného podnetu ,,SADNI,, a nepodmieneného podnetu tlaku ruky a trhnutím vodítka. Reflex druhého rádu je vypracovaný na základe použitia podmieneného podnetu - povel ,,SADNI,, a príslušného posunku (bez použitia nepodmieneného podnetu).  

Útlmy

Vo vyššej nervovej činnosti sa súčasne s podráždením rozvíja aj opačný proces, ktorému hovoríme útlm. Tento proces sa prejavuje ako tlmenie reflexnej činnosti. Útlmy delíme na: nepodmienené (vrodené) a podmienené (získané počas života).

Nepodmienené útlmy:

• vnútorný útlm - podľa podnetov, ktoré ho vyvolávajú, môže pôsobiť dočasne alebo trvale. U psa vyvoláva najmä orientačnú reakciu, ktorá odvádza jeho pozornosť od výcviku

• ochranný útlm - je vyvolaný pôsobením príliš silného podnetu a v nervových bunkách sa vyvíja ako ochrana pred nadmerným podráždením

• spánkový útlm - sa rozširuje v kôre mozgu a potlačuje proces vzrušenia až do nastúpenia spánku.

Podmienené útlmy:

• uhasínajúci útlm - ktorý sa prejavuje postupným zoslabovaním reflexu až do úplného vymiznutia, najmä keď sa podmienený reflex neupevňuje nepodmieneným podnetom

• diferenciačný útlm - vzniká v kôre veľkého mozgu, keď pes musí rozlíšiť (vydiferencovať) jeden vnútorný podnet od s ním zhodného druhého podnetu

• meškajúci útlm - sa prejavuje v dobe medzi pôsobením podmieneného podnetu, t.j. V dobe medzi tým kedy podmienený podnet prestal pôsobiť, ale nepodmienený reflex, na ktorého základe má vzniknúť podmienený reflex, nebol doteraz nepodmieneným podnetom vyvolaný. V tomto medziobdobí sa vo veľkom mozgu vyvíja meškajúci útlm. Sú na ňom založené všetky cviky, keď pes má reagovať určitým správaním v určitom časovom rozmedzí od podania povelu.

Iradiácia a koncentrácia procesu podráždenia a útlmu

V kôre veľkého mozgu je neustála výmena vzruchov a útlmov. Schopnosťou kôry veľkého mozgu je prijaté podráždenie rozširovať po oblastiach mozgovej kôry, čo nazývame iradiáciou a dané ohniská spätne sťahovať do pôvodného ohniska, čo nazývame koncentráciou. Proces iradiácie je rozšírený pri vytváraní podmienených reflexov. Pri ich vytváraní je nutný vznik dvoch ohnisk podráždenia - podmieneného a nepodmieneného podnetu, ktoré sa proti sebe rozširujú. Tento pochod je označovaný ako stretávajúca sa iradiácia.

Podnety

Počas výcviku pôsobí cvičiteľ na nervovú sústavu psa podmienenými a nepodmienenými podnetmi. K ich správnemu použitiu je potrebné vedieť medzi nimi rozoznávať, poznať ich charakteristické zvláštnosti a poradie ich upotrebenia. Podnet je činiteľ, ktorý svojim vplyvom na organizmus psa vyvoláva podráždenie. Podnety sú základom ku vzniku reflexov. Nepodmienené podnety vyvolávajú u psa nepodmienené reflexy, podmienené podnety podmienené reflexy.

Rozdelenie podnetov:

• Podmienené podnety - sú povel, posunok, zvukové signály a pach pri pachových prácach

• Nepodmienené podnety - mechanické - hladkanie, stisk, trhnutie (vôdzkou), ľahký úder, pôsobenie obojku.

• Nepodmienené podnety - potravinové - všetky druhy pokrmu .

Povely sa prenášajú ostro, krátko a s jasným oddelením jednotlivých slabík. Počet a význam povelov musí byť prísne vymedzený. V procese výcviku má veľký význam hlasová intonácia. Rozlišujeme 3 druhy intonácií: obvyklá (rozkazujúca), povzbudzujúca a výhražná (zakazujúca) intonácia. Povely v obvyklej rozkazovacej intonácii prednášame dostatočne nahlas s príslušným odtieňom intonácie. Povzbudzujúcu intonáciu využívame pri pochvale psa - prednášame ju v láskavom tóne. Povely vo výhražnej intonácii prednášame rázne, prísne a so zvýšeným tónom.

Význam vzájomného vzťahu síl podnetov:

Veľký praktický význam má pri výcviku otázka vzájomného vzťahu síl podmienených a nepomienených podnetov. Pri vytváraní podmieneného reflexu musí byť sila nepodmieneného podnetu väčšia ako sila pôsobenia podmieneného podnetu. V tom prípade sa podmienené reflexy vypracúvajú a prejavujú ľahšie a rýchlejšie. Sila obidvoch podnetov však musí byť primeraná. V prípade, že použijeme príliš silný nepodmienený podnet, pes sa ľahko dostáva do útlmu. V opačnom prípade sa reflexy tiež vypracovávajú pomaly alebo sa nevypracujú vôbec.

Návyky

Pri výcviku učíme psa plniť určité úkony (cviky). Každý úkon vypracovaný u psa označujeme ako návyk. Zložitosť návykov spočíva v postupnom vypracovaní podmienených reflexov vypracovaných na základe určitého nepodmieneného reflexu. Každý cvik sa delí na určité štádiá:

Štádium 1: U psa pozorujeme zovšeobecňovanie podmienených podnetov, pes nerozlišuje rozkazy a vykonáva chybné úkony. Hovoríme o vypracovaní začiatočného pomieneného reflexu. Ešte nie je upevnený počiatočný vzťah k rozkazu, pes reaguje na rušivé podnety. Preto je potrebné vykonávať výcvik v kľudnejšom prostredí.

Štádium 2: Sťažovanie počiatočného výkonu podmieneného reflexu do návyku. Dochádza aj ku sťažovaniu podmienok tak, že k počiatočnému úkonu sa pridávajú sťažujúce úkony. V tomto štádiu nešťažujeme vonkajšie podmienky výcviku. Musíme dbať na presné rozlišovanie používaných rozkazov a všetky chybné úkony musíme včas tlmiť použitím mechanického podnetu a úkony vykonané správne odmeniť pochvalou.

Štádium 3: Je upevnenie zložitého úkonu v rôzne sťažených vonkajších podmienok. Je to potrebné preto, aby sme u psa dosiahli naprostú poslušnosť pri vypracovaní návykov až do dokonalosti za spolupôsobenia rôznych rušivých okolitých podnetov a prispôsobovali tak psa podmienkam jeho použitia pri výkone.

Návyky ako dynamický stereotyp:

Ak sa opakuje sled podmienených podnetov viackrát, vždy v rovnakom poradí a časových intervaloch, vzniká spojovanie týchto podnetov do harmonického celku a na nich odpovedá reťazová reakcia podmienených reflexov (aportovanie, prieskum terénu a pod.). Tento proces nazývame dynamickým stereotypom.

Hlavné činitele výcviku

Základnou úlohou cvičiteľa pri výcviku nie je len vypracovať u psa podmienené reflexy ku splneniu rôznych úkonov na rozkaz alebo posunok, ale dosiahnúť naprostú poslušnosť aj pri ich plnení. Toto dosiahnem správnym používaním prinútenia, povzbudenia a zákazu.

Prinútenie

Je to súhrn vplyvov cvičiteľa donucujúcich psa vykonať určitý úkon a v prípade, že ho pes nesplnil používame nepodmienené podnety. Okrem toho môžeme použiť rozkazy vo výhražnej intonácii a musíme ich spojiť s nepodmienenými podnetmi, aby sa ich význam nezoslabil.

Povzbudenie

Slúži k upevneniu návykov psa a ku zvýšeniu záujmu psa o prácu. Povzbudením rozumieme odmenu za vykonaný cvik, pochúťku, pohladenie, pochvalu, umožneniu voľného pohybu a pod. Pri dráždení a cvičení obranných návykov je pre psa uchopenie pomocníka väčšou odmenou ako samotná pochvala psovoda. Povzbudením nesmie psovod plytvať a odmenu dávame psovi len za správne vykonané úkony.

Zákaz

Zákazom ako činiteľom útlmu prerušujeme u psa nežiadúcu činnosť. Používame k tomu silnejší mechanický podnet, spojený zvukovým podnetom - povelom ,,FUJ !,,. Tento povel používame len vtedy, ak nie je vhodné použiť iný povel k prerušeniu nežiadúcej činnosti.

Význam cvičiteľa pre výcvik psa

V priebehu výcviku psa a v procese jeho použitia sa musí cvičiteľ (psovod) stať sa pre psa hlavným podnetom medzi inými podnetmi okolitého prostredia. Cvičiteľ je hlavným komplexným podnetom pre psa, ktorý pôsobí na psa mimikou tváre, posunkami, polohou tela, rýchlosťou pohybov, pachom a svojim zovňajškom. Najväčší význam pre psa má hlas (intonácia), pohyb a individuálny pach psovoda.

Pomocník a jeho význam pri výcviku psa

Pomocník, tak ako cvičiteľ je pre psa zložitým komplexným podnetom, schopným pôsobiť naňho tak kladne ako aj záporne. Za pomocníkov volíme osoby, ktoré majú predbežné teoretické základy z oblasti výcviku, praktickú prípravu.

Hlavné spôsoby výcviku

Mechanický spôsob:

• Používame mechanické nepodmienené podnety, ktoré u psa vyvolávajú obranný reflex. Tento spôsob je závislý na donútení, pes nám vykonáva požadovaný cvik pasívne.

• Kladom tohoto spôsobu je, že cviky sa vypracovávajú trvalejšie, pes má dobrú poslušnosť.

• Zápory spočívajú v tom, že pri častejšom používaní sa narúša kontakt medzi psovodom a psom, je vyvolávaná pasivita u psa so slabšou nervovou sústavou a môže dôjsť k ochrannému útlmu. U ostrejších psov môže dôjsť k napadnutiu psovoda vlastným psom.

• Nedá sa použiť u všetkých cvikov.

Chuťovo dráždivý spôsob:

• Základ tohto výcviku spočíva vo vypracovaní podmienených reflexov na základe nepodmieneného podnetu - pokrmu.

• Kladom tohoto spôsobu je pomerne rýchle vytvorenie príslušného nepodmieneného reflexu na základe pokrmovej reakcie. Zvyšuje sa záujem psa o prácu a jeho aktivita a upevňuje sa kontakt medzi psovodom a psom.

• Nedostatkom tohoto spôsobu je, že sa nedá použiť pri všetkých cvikoch.

• Nezabezpečuje trvalú poslušnosť psa (hlavne ak je pes sýty).

Kontrastný spôsob:

• Je základom výcviku psa – pretože spojuje spôsob mechanický a chuťovo dráždivý.

• Nepodmienený podnet používame ako mechanické pôsobenie na psa a za vykonaný výkon odmeníme psa pochúťkou.

• Kladom spôsobu je trvalé a rýchle vypracovanie všetkých cvikov, dosahovanie dobrej poslušnosti a upevňovanie kontaktu medzi cvičiteľom a psom.

• Pri správnom použití nemá nedostatky.

Napodobňovací spôsob:

• Pes ako pozorovateľ sa vlastne učí napodobňovať od iných psov, ktorí už majú vypracované rôzne cviky a ochotne so záujmom sa predvádzajú.

• Je to pomocný spôsob, nacvičuje sa ňou štekanie na povel, rozvíjanie hnevu, prekonávanie prekážok. Používa sa u šteniat a mladých psov.