Medzinárodná vesmírna stanica - ISS
Medzinárodná vesmírna stanica (International Space Station ISS) bola prvá medzinárodná a trvalo obývaná vesmírna stanica. Reprezentovala zlúčenie národných projektov orbitálnych staníc, ako ruský Mir 2, či americkú stanicu Freedom. Okrem ruských a amerických modulov plánovaných pre tieto stanice sa k stanici pripojil európsky modul Columbus a japonský modulu Kibō.
Medzinárodná vesmírna stanica bola spoločným projektom piatich kozmických agentúr: NASA (Spojené štáty americké), Ruská kozmická agentúra (Rusko), Japonská kozmická agentúra (Japonsko), Kanadská kozmická agentúra (Kanada), ESA (Európska kozmická agentúra). Brazílska kozmická agentúra (Brazília) sa zúčastnila projektu na základe zvláštneho kontraktu s NASA.
Vesmírna stanica ISS bola umiestnená na nízkej obežná dráhe, vo výške okolo 360 km. Zem obehla raz za 92 minút. Dopravu na stanicu a zabezpečovali transportné pilotované kozmické lode Sojuz (Rusko), automatické nákladné kozmické lode Progress (Rusko), raketoplány (USA), raketa Jules Verne (ESA).
História
História Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začala písať Sovietskym programom trvalo obývaných orbitálnych základní, nadväzujúcich na úspechy programu Saľjut, MIR a plánovanej ruskej stanice MIR 2. V roku 1984 ohlásil americký prezident Ronald Reagan plán stavby vesmírnej stanice pomenovanej Freedom (sloboda). V roku 1991 sa k projektu Freedom pripojili Kanada, Japonsko a Európska vesmírna agentúra (ESA). Po zlúčení projektu MIR 2 a Freedom v roku 1993 sa začala stanica nazývať Alpha. V roku 1995 prebehli prvé prípravy na výstavbu. V rokoch 1995-98 sa uskutočnilo 9 skúšobných spojení s vesmírnou stanicou Mir, pri ktorých sa trénovalo pripájanie a výmeny posádok. Plánovaný štart prvého modulu Funkcionalnyj Gruzovoj Blok s menom Zaria (úsvit) bol oneskorený kvôli nestabilite politickej situácie v Ruskej federácii a finančným problémom. Projekt prvej fázy bol nakoniec dokončený z finančnou podporou Spojených štátov Amerických.
Stála posádka stanice bola krátko po začiatku výstavby stanice dvojčlenná. Potom sa počet astronautov zvýšil na 3, ale krátko po havárii raketoplánu Columbia bol počet astronautov na stanici zredukovaný opäť na dvoch. Posádka sa v tej dobe skladala z jedného amerického a jedného ruského člena personálu. V prípade trojčlennej posádky bol tretí člen buď Američan alebo Rus, vo výnimočných prípadoch bol nominovaný ďalšími kozmickými agentúrami (často z ESA). Veliteľ stanice bol nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.
Stavba stanice ISS
Zarja - Ruský modul Zarja, prvá časť ISS. Jeho vypustením sa začala stavba ISS. Na obežnú dráhu Zeme bol vynesený raketou Proton 20. novembra 1998. Zaria bol valcovitého tvaru, 12,6 metra dlhý a má maximálny priemer 4,12. jeho súčasťou bola dvojica solárnych panelov a 4 spojovacie uzly. Jeho vypustením sa začala stavba ISS. Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr slúžil najmä ako skladovací priestor a zásobník.
Unity - Modul Unity (Node 1) slúžil ako prechodový modul ku pripojenej americkej časti stanice. Spájal ruský modul Zaria a americké moduly Destiny, Quest, priehradovú konštrukcia Z1, Cupola a Node 3.
Destiny – Modul bol pripojený k modelu Unity. Modul bol centrom vedeckých experimentov na stanici, s kapacitou 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom. V module za 1,4 miliardy dolárov - finančne najnáročnejšej časti ISS - sa nachádza 13 počítačov a všetky systémy potrebné na chod celej vesmírnej stanice. Pripojením Destiny sa rozmery ISS zväčšili na 171 metrov a jej hmotnosť na 112 ton. Jej šírka zostala 72 metrov medzi oboma koncami solárnych panelov. Modul Destiny plnil po pripojení úlohu riadiaceho a kontrolného strediska ISS, ktoré dovtedy vykonávalo kontrolné centrum pri Moskve.
Quest - Prechodová komora Quest (Joint Airlock) - zabezpečovala výstup kozmonautov do otvoreného priestoru. Bola vynesená na palube raketoplánu Atlantis počas misie STS-104. Na vonkajšom povrchu boli umiestnené dve nádrže s kyslíkom a dve s dusíkom.
Canadarm2 - Kanadská ruka bol robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúžil na premiesťovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.
Pirs - Styčný modul Pirs (Пирс, stykovočnyj modul, стыковочный модуль-1, СМ-1) - slúžil na pripájanie ruských vesmírnych lodí (Sojuz, Progress). Mohol byť tiež použitý ako prechodová komora na výstup dvoch kozmonautov do voľného kozmu. Modul bol vajcovitého tvaru, vynesený na orbit kozmickou loďou Progress-M SO-1.
Harmony - Slúžil ako prechodový uzol medzi modulmi. Obsahoval štyri prístrojové skrine zabezpečujúce napájanie pripojených modulov elektrickou energiou a prenos dát. Bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-120.
Columbus - Európsky laboratórny modul, najväčší príspevok Európskej kozmickej agentúry (ESA) na stavbe ISS. Laboratórium tvorí valcovitý modul s kónickými koncami. Modul odštartoval na palube raketoplánu Atlantis STS-122.
Chronológia ISS:
20. novembra 1998 - Na obežnú dráhu Zeme bol raketou Proton vynesený ruský modul Zarja, prvá časť ISS. Jeho vypustenie sa stalo oficiálnym dátumom vzniku ISS. Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr slúžil najmä ako skladovací priestor a zásobník.
6. december 1998 - Raketoplán Endeavour (STS-88) vyniesol na obežnú dráhu Zeme modul Unity (Node 1), ktorý slúžil ako prechodový modul ku pripojenej americkej časti stanice. Spájal ruský modul Zaria a americké moduly Destiny, Quest, priehradovú konštrukcia Z1, Cupola a Node 3. Modul Unity a Zarjou spojila posádka amerického raketoplánu STS-88. Po samotnom spojení za pomoci manipulačného ramena museli dvaja astronauti uskutočniť ešte tri výstupy do otvoreného priestoru, počas ktorých prepájali kábeláž, inštalovali antény a držadlá pre výstupy do otvoreného priestoru. 13. septembra sa Endeavour oddelil od stanice a o 3 dni úspešne pristál. Po jeho odpojení sa zmenila orientácia komplexu a stanica bola uvedená do pomalej rotácie.
12. júla 2000 - Ruský modul - Zvezda bol pripojený k modulu Zaria. Tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúžil ako dočasný obytný priestor a zaisťoval dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.
2. november 2000 - Na ISS vstúpila prvá stála posádka, výmena posádok prebiehala v 6 mesačných intervaloch. Jej hlavnou úlohou bolo zabývanie stanice. Kozmonauti ďalej vybaľovali uložené zásoby a zariadenia. Museli sa tiež pripraviť na prijatie raketoplánu Atlantis s novým modulom Destiny.
10. februára 2001 - Laboratórny modul Destiny sa stal súčasťou ISS. Modul bol na obežnú dráhu Zeme vynesený raketoplánom Atlantis pri misii STS-98. Raketoplán odštartoval z floridského Mysu Canaveral. Veliteľ Atlantisu bol Kenneth Cockrell.
Modul Destiny bol pripojený k modelu Unity. Modul bol centrom vedeckých experimentov na stanici, s kapacitou 23 skríň (päť na podlahe, šesť po stranách a na strope) s experimentami a nákladom. V module za 1,4 miliardy dolárov - finančne najnáročnejšej časti ISS - sa nachádzalo trinásť počítačov a všetky systémy potrebné na zabezpečenie chodu vesmírnej stanice. Pripojením Destiny sa rozmery ISS zväčšili na 171 metrov a jej hmotnosť na 112 ton. Jej šírka zostáva 72 metrov medzi oboma koncami solárnych panelov. Modul Destiny plnil po pripojení plniť aj úlohu riadiaceho a kontrolného strediska ISS, ktoré dovtedy vykonávalo kontrolné centrum pri Moskve.
Posádka amerického raketoplánu Atlantis nainštalovala modul Destiny počas sedem a polhodinového pobytu v otvorenom kozmickom priestore. Astronautka Marsha Ivinsová z priestorov raketoplánu pomocou mechanického ramena opatrne vytiahla modul z nákladného priestoru Atlantisu. Tento manéver bol náročný, tým, že priestor medzi 8,4 metra dlhým modulom s hmotnosťou 13,5 tony a okrajom nákladného priestoru raketoplánu bol iba päť centimetrov. Ivinsová nemohla naviac Destiny sledovať priamo a počas takmer dvojhodinovej operácie sa musela spoliehať len na kamery a informácie od svojich kolegov Thomasa Jonesa a Roberta Curbeama. Astronauti po úspešnom spojení Destiny a ISS prepojili elektrickými, počítačovými a chladiacimi prípojky.
Prácu v otvorenom vesmíre nakrátko prerušil menší incident, keď z chladiaceho okruhu, ktorý sa Curbeam snažil prepojiť, unikol čpavok, ktorý v okolí Destiny okamžite kryštalizoval. Po niekoľkých minútach sa Curbeamovi podarilo vedenie napojiť a unikanie amoniaku zastaviť. Aby zabránili kontaminácii interiéru raketoplánu, Johnes Curbeamov skafander pred návratom očistil kefou a Curbeam skafander vystavil priamemu slnečnému žiareniu. To zabezpečilo odparenie posledných čiastočiek čpavku, ktoré mohli zostať zachytené na obleku.
10. marec 2001 - Prvá výmena posádky orbitálneho komplexu ISS. Druhá posádka ISS priviezla k stanici modul Leonardo. Raketoplán modul plný odpadu odviezol späť spolu s prvou posádkou.
Americký raketoplán Discovery vyštartoval na 13-dňovú vesmírnu misiu, ktorej hlavným cieľom bolo vystriedanie posádky na Medzinárodnej vesmírnej stanici 8. marca 2001. Novým kapitánom ISS sa stal Rus Jurij Usačev, v trojčlennom tíme boli americkí astronauti Susana Helmsová a James Voss. V novom trojčlennom tíme ISS bola vôbec po prvý raz nasadená žena. Shepherd a jeho ruskí kolegovia Sergej Krikaľov a Jurij Gidzenko boli na palube ISS 136 dní. Na Zem sa vrátili na palube Discovery 20. marca 2001. Odpojenie nastalo o 5.30 h SEČ vo výške 394 kilometrov nad Južnou Amerikou.
Vesmírna loď pod vedením kapitána Jamesa Wetherbeeho priviezla k ISS viac ako 4,5 tony zásob a taliansky modul Leonardo. Modul Leonardo bol vyrobený v Taliansku, a obsahoval 4,5 tony rôznej výbavy. Leonardo bol alternatívou k ruskému Progressu. Na rozdiel od tejto nákladnej lode sa dá opakovane použiť. Zo svojej prvej vesmírnej misie privezie na Zem odpad z ISS.
Príchod novej posádky, no najmä vykladanie 4,5 tony nového materiálu z nákladného modulu Leonardo a naloženie asi tony odpadu a ďalších vecí zabralo astronautom viac času ako sa pôvodne plánovalo. Pred odpojením raketoplánu americký astrona,ut Bill Shepherd symbolicky odovzdal velenie na ISS svojmu nástupcovi, ruskému kozmonautovi Jurijovi Usačevovi. V rámci pôsobenia posádky vytvorili astronauti Susan Helmsová a James Voss nový rekord, keď vo vesmíre pracovali osem hodín a 56 minút.
16. apríl 2001 - Raketoplán Endeavour dopravil k stanici modul Canadarm2. Kanadská ruka bol robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúžil na premiesťovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.
26. júl 2005 - Na obežnú dráhu zeme vystúpil raketoplán Discovery. Z floridského mysu Canaveral vyštartoval zo sedemčlennou posádkou, ktorá na svojej dvanásť dňovej misii doplnila zásoby a vybavenie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Poškodenie vonkajšej vrstvy tepelnej ochrany pri štarte, podobné problémom raketoplánu Columbia, skomplikovalo misiu a vyžiadalo si jej predĺženie o jeden deň.
Raketoplán Discovery zhromažďoval informácie o bezpečnostných parametroch technickej budúcnosti STS a zároveň vyniesol na vesmírnu stanicu ISS zásoby. Národný úrad pre letectvo a vesmír vynaložil od roku 2003 na zlepšenie bezpečnosti raketoplánov 1,3 miliardy USD.
15. september 2005 - Na obežnú dráhu zeme vystúpil raketoplán Endewer. Z floridského Mysu Canaveral vyštartoval zo sedemčlennou posádkou, ktorá na svojej dvanásť dňovej misii doplnila zásoby a vybavenie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
1. apríl 2006 - Vesmírna loď Sojuz TMA-8 sa úspešne pripojila k modulu Zarja stanice ISS. Na palube sa nachádzal prvý brazílsky kozmonaut Marcos Cesar Pontes, ktorý strávill na jej palube týždeň a 8. apríla 2006 pristáť v lodi Sojuz TMA-7 aj s vystriedanou posádkou stanice ISS. Vesmírna loď Sojuz TMA-7 po 189 dňovom lete úspešne pristála aj s kozmonautmi: Tokarev, McArthur, Pontes.
17. júl 2006 - Raketoplán Discovery úspešne ukončil misiu STS-121, ktorá bola druhou v poradí od havárie raketoplánu Columbia vo februári 2003. Na zem sa vrátilo len šesť z pôvodných siedmich členov posádky. Nemecký kozmonaut Thomas Reiter zostal na palube vesmírnej stanice ISS až do konca roka 2006.
27. august 2006 - Raketoplán Atlantis (STS-115) vyštartovať na svoju misiu k ISS. Okrem zásobovacích úloh priviezla posádka raketoplánu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS aj sadu ďalších solárnych panelov. 18. septembra 2006 sa raketoplán Atlantis odpojil od vesmírnej stanice ISS a 21. septembra pristál aj s posádkou šiestich kozmonautov úspešne na Floridskom myse Canaveral. Let raketoplánu, počas ktorého sa spojil s medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS, trval 11 dní, 19 hodín, 6 minút a 35 sekúnd.
20. september 2006 - Jedenásť kozmických ľudí a prvá vesmírna turistka. Kozmická loď Sojuz TMA-9 odštartovala s novou posádkou na stanicu ISS. Počet ľudí pôsobiacich v kozmickom priestore dosiahol nový rekord – 11 osôb. Vesmírna loď Sojuz TMA-9 sa úspešne spojila s orbitálnou stanicou ISS, a uskutočnila tak plánovanú výmenu posádok stanice. V súvislosti so spojením lode prebehlo v predošlých dňoch aj odpojenie lode Progress M-56, ktorá plánovane vstúpila do horných vrstiev atmosféry a zanikla.
Na palube lode bola aj Američanka iránskeho pôvodu Ansari Anousheh, ktorá sa stala štvrtým kozmonautom-turistom a zároveň prvou vesmírnou turistkou. Ansari Anousheh strávila na stanici 10 dní, 21 hodín a 5 minút. Na Zem sa vrátila 29. septembra 2006 s odchádzajúcou posádkou ISS na palube lode Sojuz TMA-8. Sojuz TMA-8 s posádkou Vinogradov, Williams a Ansari Anousheh úspešne pristála v Kazašskej stepi.
26. október 2006 - Nákladná loď Progress M-58 sa úspešne pripojila k orbitálnej stanici ISS. Na svojej palube priniesla čerstvé potraviny, vedecký materiál a palivo pre stanicu.
9. december 2006 - Raketoplán Discovery absolvoval svoju zásobovaciu misiu k ISS. 20. decembra 2006 sa raketoplán Discovery odpojil od stanice ISS. O dva neskôr raketoplán úspešne pristál na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride po misii trvajúcej 12 dní, 20 hodín, 44 minút a 24 sekúnd. Zároveň priniesol na zem nemeckého kozmonauta Thomasa Reitera, ktorý bol na stanici ISS od júla. Pôvodný člen posádky Discovery Sunita Lyn Williamsová doplnila osadenstvo ISS.
9. jún 2007 - Raketoplán Atlantis (STS-117) odštartoval let k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. 10. júna 2007 sa Atlantis pripojil k ISS. Krátko na to prebehla formálna výmena jedného člena posádky ISS. Clayton Conrad Anderson vystriedal Sunitu Williams, ktorá pri svojom pobyte prekonala rekord a stala sa tak najdlhšie prebývajúcou ženou vo vesmíre.
11. júna 2007 bol z nákladného priestoru raketoplánu vyzdvihnutý nosník S3/S4 so slnečnými panelmi. Tento náklad bol hlavným nákladom raketoplánu. James Francis Reilly a John Daniel Olivas počas 6 hodinách a 15 minútach pripojovali nové slnečné panely. Posádka nové panely úspešne rozvinula už na druhý deň.
13. júna 2007 došlo k vážnemu výpadku ruských navigačných počítačov (výpadok do 16. júna 2007) následkom čoho sa ISS na nejaký čas ocitla bez gyroskopov, ktoré zaisťovali orientáciu ISS v priestore. Ich funkciu museli prebrať motory stanice a raketoplánu. Nasledovalo sťahovanie starých slnečných panelov P6, ktoré boli presúvané na nové miesto a tretí výstup do vesmíru, počas ktorého dokončili astronauti sťahovanie slnečných panelov. Astronauti tiež opravili oddelenú izoláciu v zadnej časti raketoplánu. Celý výstup trval 7 hodín a 58 minút.
19. júna 2007 sa Atlantis odpojil od ISS a po inšpekčnom oblete stanice zamieril späť na Zem. Raketoplán Atlantis pristál po dvoch týždňoch vo vesmíre na záložnej základni v Kalifornii 22. júna 2007. Misia STS-117 sa skončila po 13 dňoch, 20 hodinách, 12 minútach a 44 sekundách.
21. august 2007 - Raketoplán Endeavour pristál na základni Kennedyho vesmírneho centra. Pristátie sa uskutočnilo o niečo skôr ako bolo plánované z dôvodu blížiaceho sa hurikánu Dean. Poškodené doštičky tepelnej izolácie nespôsobili v priebehu pristávania žiadne problémy.
12. október 2007 - Vesmírna loď Sojuz TMA-11 sa aj s posádkou pripojila k orbitálnej stanici ISS. členom posádky bol aj prvý Malajzský kozmonaut Šukor, ktorý sa na Zem vrátil 21. októbra 2007 spoločne s končiacov posádkou stanice (Juršichin, Kotov) v lodi Sojuz TMA-10.
25. októbra 2007 - Pripojenie modulu Harmony. Raketoplán Discovery (misia STS-120) sa pripojil k orbitálnej stanici ISS. Primárnou úlohou misie bolo pripojenie modulu Harmony (Uchytenie pred modulom Destiny. Napájal sa naň európsky a japonský modul.) Raketoplán Discovery pristál 7. novembra 2007 na základni Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.
9. február 2008 - Modul Columbus. Raketoplán Atlantis sa pripojil k orbitálnej stanici ISS. Posádka pracovala na iinštalácii nového modulu Columbus. Počas misie prišlo k výmene jedného člena dlhodobej posádky stanice Taniho za Eyhartsa. 20. februára 2008 pristál Atlantis na pristávacej dráhe Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.
9. marec 2008 – Misia kozmickej lode Jules Verne ATV. Európska vesmírna agentúra (ESA) vypustila z kozmodrómu Kouru vo Francúzskej Guyane k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS kozmickú loď Jules Verne ATV. Na Orbit sa dostala pomocou nosnej rakety Ariane-5ESV. Kozmická loď s nosnosťou až deväť ton užitočného nákladu bola pomenovaná po autorovi vedecko-fantastickej literatúry: Jules Verne.
Automatizovaný dopravný prostriedok Jules Verne ATV bol svojim princípom podobný ruským automatickým lodiam Progress, ktoré dopravovali zásoby pre orbitálne stanice Saljut, MIR a ISS. ATV dokázala dopraviť k ISS približne 5500 kg suchého materiálu v podobe potravín, náhradných dielov, vedeckého vybavenia, 840 kg pitnej vody, 100 kg vzduchu a 860 kg paliva. Okrem dopravy nákladu k ISS zabezpečovala ATV aj iné úlohy. Pri vesmírnom komplexe kotvila približne 6 mesiacov a za tento čas zvýšovala za pomoci svojich motorov obežnú dráhu stanice. K tomuto účelu bola vybavená štyrmi hlavnými motormi. Po polroku pri ISS bola ATV naplnená nepotrebným materiálom s hmotnosťou až 6,5 tony, ktoré zhoreli prechodom cez husté vrstvy atmosféry.
12. marec 2008 – Misia raketoplánu Endeavour. Počas letu kozmonauti pripojili k orbitálnej stanici ISS prvú časť japonského modulu Kibo.
Endeavour úspešne pristál na dráhe Kennedyho vesmírneho strediska na Floride po lete dlhom 15 dní, 18 hodín, 12 minút a 27 sekúnd.
1. jún 2008 - Japonské laboratórium Kibo. Raketoplán Discovery dopravil na ISS japonské laboratórium Kibo, čím sa počet obývateľných modulov stanice zvýšil na 10.
Raketoplán Discovery pristál na základni Cape Canaveral na Floride po skoro 14 dňovom lete k stanici ISS.
10. február 2009 - Ruská kozmická loď Progress M-66 s nákladom zásob odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a vydala sa na cestu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) Nosná raketa Sojuz-U vyviezla na obežnú dráhu Zeme jedlo, palivo, kyslík a ďalšie zásoby, vrátane nového skafandra určeného pre výstupy do otvoreného vesmíru.
Posádka ISS: Ruský kozmonaut Jurij Lončakov a americkí astronauti Michael Fincke a Sandra Magnusová.
15. marec 2009 - Americký raketoplán Discovery vyštartoval na svoju 36. (STS-119) zásobovaciu a technickú misiu k ISS. Discovery dopravil na ISS solárne panely o hmotnosti 15 ton. Štart z Kennedyho vesmírneho centra na floridskom Myse Canaveral sa uskutočnil v o 19.43 h miestneho času. Raketoplán zároveň priviezol na ISS japonského astronauta Koičiho Wakatu, ktorý vystrieda v dlhodobej posádke ISS americkú astronautku Sandru Magnusonovú.
Discovery dopravil na ISS sedem astronautov - veliteľa Leeho J. Archambaulta, pilota Dominica A. Antonelliho, letových špecialistov Johna L. Phillipsa, Stevena R. Swansona, Josepha M. Acabu a Richarda R. Arnolda II a japonského astronauta Koičiho Wakatu.
Astronauti Steve Swanson a Richard Arnold rozvinuli na vesmírnej stanici štvrté solárne krídlo. Všetky štyri krídla boli schopné zásobovať stanicu 120 kilowatmi elektrickej energie, ktorú si vyžadovala plná prevádzka európskeho vesmírneho laboratória Columbus a japonského laboratória Kibo. Zvýšenie energetickej kapacity orbitálnej stanice umožnilo zdvojnásobenie počtu členov jej stálej posádky na šesť.
O niekoľko hodín neskôr umiestnili astronauti Stev Swanson a Joseph Acaba počas svojho šesť a pol hodiny trvajúceho výstupu do otvoreného kozmu, na japonské vesmírne laboratórium Kibo, prvú GPS anténu. Anténa vylepšila diaľkové ovládanie HTV-sondy určenej na zásobovanie laboratória. Posádka raketoplánu uskutočnila tri výstupy do kozmu a pomohla tiež s inštaláciou recyklačného prístroja, ktorý mení moč a pot astronautov na pitnú vodu.
Americký raketoplán Discovery (STS-119) pristál 28. marca 2009 v Kennedyho vesmírnom centre na Floride a ukončil tak svoju 13-dňovú misiu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Discovery pristál približne o 90 minút neskôr, ako sa plánovalo. Na Zem sa vrátila aj astronautka Sandra Magnusová, ktorá strávila na ISS 129 dní.
28. marec 2009 - Niekoľko hodín po odlete Discovery pristála pri ISS ruská vesmírna loď Sojuz s trojčlennou posádkou, ktorú tvorili ruský kozmonaut Gennadij Padalka, americký astronaut Michael Barratt a americký vesmírny turista, miliardár Charles Simonyi.
Sojuz sa spojil s ISS po dvoch dňoch na orbitálnej dráhe okolo Zeme. Zatiľ čo dvojica Padala - Barratt zostala na ISS do októbra 2009, Charles Simonyi sa vrátil na Zem v pristávacom module Sojuz spoločne s odchádzajúcou posádkou ISS 8. apríla 2009. Návrat Sojuzu bol o deň odložený v dôsledku jarných záplav v oblasti kazašského mesta Arkalyk, kde sa mal pôvodne uskutočniť pristávací manéver. Miesto pristátia bolo následne presunuté približne 135 kilometrov na juh severovýchodne od mesta Džezkazgan. Miliardár a bývalý manažér spoločnosti Microsoft Charles Simonyi sa tak stal prvým dvojnásobným vesmírnym turistom sveta. Spolu so 60-ročným Simonyim sa na Zem vrátil aj americký astronaut Mike Fincke a ruský kozmonaut Jurij Lončakov.
29. máj 2009 - Rozšírenie základnej posádky ISS na šesť členov. Ruská kozmická loď Sojuz TMA-15 pristála pri Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) s trojicou astronautov, ktorí doplnili aktuálnu posádku na palube stanice. Kanaďan Bob Thirsk, Rus Roman Romanenk, Belgičan Frank De Winne, ďalší Rus Gennadij Padalka, americký astronaut Michael Barratt a japonský astronaut Koiči Wakata, vytvorili prvú šesťčlennú posádku ISS v jej histórii. Šesť členov posádky bol dostatočný počet na to, aby sa dokázali starať nielen o stanicu a svoje vlastné prežitie, ale aj o vedecké experimenty, ktoré boli prvoradým cieľom orbitálnej stanice. Na vesmírnej stanici boli uplynulých mesiacoch zväčšovali obytné priestory pre ďalších astronautov. Podľa hovorcu americkej agentúry NASA by ISS mohla v budúcnosti prijať na palubu až 13 ľudí, pretože okrem stálej posádky sa počítalo aj krátkodobými návštevníkmi.
Ruský kozmonaut a americký astronaut zahájili v júny 2009 prvý výstup do otvoreného vesmíru od zvýšenia počtu členov stálej posádky na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) z troch na šesť. Počas plánovaného vyše päťhodinového výstupu pripravil Rus Gennadij Padalka a Američan Mike Barrat servisný modul Zvezda na pripojenie k ďalšiemu modulu, kde môže zakotviť ruská kozmická loď. Kanaďan Bob Thirsk, Rus Roman Romanenko a Belgičan Frank De Winne dorazili na ISS na palube ruskej kozmickej lode Sojuz a po prvý raz v desaťročnej histórii orbitálneho komplexu zdvojnásobili jeho stálu posádku na šesť členov. Cieľom misie bude okrem iného posúdiť, ako dokáže väčší počet osôb žiť spolu v obmedzených priestoroch vesmírnej stanice.
20. júl 2009 - Misia raketoplánu Endeavour. Astronauti raketoplánu Endeavour absolvovali do 27. júla 2009 celkom päť výstupov do otvoreného kozmu. Hlavnou úlohou posledného výstupu plánovaného na šesť a pol hodiny bola montáž dvojice videokamier na novonainštalovanú plošinu japonského laboratória Kibo (Nádej). Dvojica astronómov Tom Marshburn a Chris Cassidy boli hotoví skôr, než sa predpokladalo a vykonali aj niekoľko menších dodatočných prác (Vymenili batérie na jednom zo solárnych panelov orbitálnej základne).
30. júla 2009 preskúšali astronauti kontrolné systémy raketoplánu pred plánovaným pristátím na Zemi. Veliteľ raketoplánu Mark Polansky a jeho posádka tiež vypustili malú nádobu obsahujúcu navigačný a stretávací experiment, ktorý pripravila Texaská univerzita v spolupráci s výskumníkmi z univerzity Texas A&M. Ešte v ten deň uskutočnili astronauti aj prieskum hustoty atmosféry.
29. august 2009 - Trinásť ľudí vo vesmíre. Raketoplán Discovery odštartoval so siedmimi astronautmi z mysu Canaveral na Floride na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Po prílete raketoplánu Endeavour so siedmimi členmi posádky bola na ISS dočasne rekordných 13 ľudí. Raketoplán odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska minútu pred polnocou miestneho času a o osem minút nato dosiahol orbitu. Discovery dopravil na Medzinárodnú vesmírnu stanicu zariadenie pre novú kúpeľňu, bežecký pás na cvičenie, chladiace zariadenie, potraviny a ďalšie zásoby. Novou členkou posádky ISS sa stala americká astronautka Nicole Passonno Stott, ktorá nahradila kolegu Timothyho Kopru.
Posádka Discovery vystúpil počas svojej misie celkom trikrát do otvoreného kozmu. Dvojica astronautov ukončila druhý výstup 4. septembra 2009. Počas viac ako šesťhodinového výstupu nainštalovali novú chladiacu nádrž na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Američan John "Danny" Olivas a Švéd Christer Fuglesang, letiaci za Európsku vesmírnu agentúru (ESA), začali práce s takmer hodinovým oneskorením pre problémy s komunikačným zariadením na jednom zo skafandrov. Astronauti za pomoci robotického ramena primontovali 816-kilogramovú nádrž na amoniak, ktorá je súčasťou chladiaceho systému orbitálnej základne. Išlo o dovtedy najväčší objekt presúvaný kozmonautmi počas vychádzky do vesmíru. Prázdnu nádrž, odstránenú počas prvého z troch plánovaných výstupov, odviezol raketoplán späť na Zem.
16. november 2009 – Misia raketoplánu Atlantis bola zahájená štartom z Kennedyho vesmírneho centra na Floride.
Astronauti Mike Foreman, Rand Bresnik a Robert Satcher ml. uskutočnili počas svojej sedemdňovej misie na ISS tri výstupy do otvoreného kozmu, v rámci ktorých na vonkajšom plášti vesmírnej stanice vykonali údržbu, inštalovali nádrž s kyslíkom, pripevnili nový úložný priestor na uskladnenie zásob a súčiastok. Atlantis zanechal na ISS dva prepravné kontajnery s takmer 13 tonami rôznych náhradných dielov a súčiastok, ako sú nádrže, čerpadlá, gyroskopy a novú súčasť pre robotické rameno.
Raketoplán Atlantis sa odpojil od vesmírnej stanice 25. novembra 2009. Raketoplán so siedmimi astronautmi na palube pristál v Kennedyho vesmírnom centre na Floride o dva dni neskôr. Na palube Atlantisu sa vrátila na Zem po trojmesačnom pobyte na ISS aj astronautka Nicole Stott.
1. november 2009 - Po oddelení nákladnej lodi od stanice ISS ukončila svoju misiu prvá japonská vesmírna loď riadeným návratom do atmosféry Zeme, kde následne zhorela. Trosky lode spadli do južnej časti Tichého oceánu.
12. november 2009 - K medzinárodnej orbitálnej stanici ISS bol pripojený nový ruský modul Poisk. Jeho úlohou bolo zabezpečovanie experimentov, slúžil na ukotvenie vesmírnych lodí Sojuz a Progress. Slúžil zároveň ako pretlaková komora na výstup kozmonautov do voľného priestoru.
27. november 2009 - Raketoplán Atlantis pristál na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Na Zem priviezol aj Nicole Stottovú, ktorá strávila na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS vyše 90 dní.
5. február 2010 - Ruská kozmická loď Progress M-04M s nákladom zásob sa spojila s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). Automatická nákladná loď odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Na obežnú dráhu ju vyniesla ruská nosná raketa Sojuz-U.
Progres priviezol na ISS miniatúrny skleník so syntetickou pôdou určený na experimenty s pestovaním plodín vo vesmíre, ďalej zásobu vody, potraviny, kyslík, palivo, ako aj poštu, videofilmy a osobné balíčky pre päťčlennú posádku.
7. apríl 2010 - Americký raketoplán Discovery - misia STS-131, pristál po takmer dvoch dňoch cesty, na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Porucha veľkej parabolickej antény vyradila radarové navádzanie na palube raketoplánu. Astronauti sa preto pri stretnutí vo výške 346 kilometrov nad Zemou museli spoľahnúť na iné navigačné prístroje.
Discovery a jeho sedemčlenná posádka doviezla na ISS zásoby a ďalšie zariadenie. Raketoplán odštartoval na svoju misiu 5. apríla 2010.
Astronauti Clay Anderson a Rick Mastracchio z amerického raketoplánu Discovery uskutočnili 9. apríla 2010 prvý výstup do voľného kozmu. Práce trvali šesť a pol hodiny, začali s výmenou nádrže na amoniak a vymenili gyroskop potrebný pre navigáciu stanice.
Posádka raketoplánu zároveň začala s vykladaním kontajnera, ktorý raketoplán priviezol na ISS. Osemtonový náklad obsahoval výstroj i zásoby.
Astronauti z Discovery absolvovali druhý výstup do kozmu 11. apríla 2010. Počas druhého výstupu do otvoreného vesmíru nahradili starú amoniakovú nádrž novou. Rick Mastracchio a Clay Anderson odstránili starú nádrž na amoniak, ktorá bola osem rokov súčasťou chladiaceho systému a nahradili ju novou. Počas výstupu sa objavil problém so súčiastkami držiacimi novú nádrž, no astronautom sa ho podarilo vyriešiť.
Tretí výstup do kozmu absolvoval Rick Mastracchio a Clayton Anderson 13. apríla 2010. V priebehu šiestich hodín a 24 minút dokončili astronauti práce na obnove chladiaceho systému. Anderson a Mastracchio tiež dokončili montáž systémov na prívod amoniaku do novej nádrže, opravu dvoch štítov chrániacich raketoplán pred meteorickými mikročasticami, inštalovali systém vonkajších kamier na robotické rameno a na jedno z laboratórií stanice.
Raketoplán Discovery úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride 19. apríla 2010. Pristávací manéver predtým o necelé dve hodiny odložili pre zlé poveternostné podmienky. Raketoplán so siedmimi astronautmi na palube tak ukončil svoju predposlednú kozmickú misiu.
Zloženie posádky: Veliteľ ISS Oleg Kotov, ruskí kozmonauti Alexander Skvorcov a Michail Kornijenko, americkí astronauti Tracy Caldwellová-Dysonová a Timothy Creamer, Japonec Soiči Noguči.
2. máj 2010 - Ruská bezpilotná zásobovacia loď Progress zakotvila na ISS. V dôsledku chyby v automatickom riadení bol veliteľ ISS Oleg Kotov nútený kozmickú loď v poslednej fáze kotvenia vo vzdialenosti asi 1000 metrov dopilotovať ručne. Progress zakotvil s nákladom s váhou 2,5 tony vrátane potravín, vody, kyslíka, pohonných látok a výstroja.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
