KATALOG FIRIEM

■ Izrael 15. september 2000 –. Predsedom novej izraelskej vlády sa stal zástupca radikálneho izraelského armádneho krídla Ariel Šaron.

Druhá palestínska Intifáda

Druhá palestínska Intifáda vypukla 28. septembra 2000. Izraelský predseda vlády Ariel Šaron vystúpil s vojenským sprievodom na posvätné miesto Moslimov, kresťanov a Židov Chrámovú horu v Jeruzaleme. Židia mali na chrámovej hore svoj Múr nárekov, moslimovia Skalný chrám a kresťania Chrám božieho hrobu. Palestínsky predstavitelia označili prítomnosť “vraha zo Šabri a Šatily“ na Chrámovej hore za urážku Islamu a rozpútali Druhé palestínske povstanie proti prítomnosti Izraela v pásme Gazy a západnom brehu Jordánu (Intifáda). V nasledujúcich rokoch zahynuli pri teroristických útokoch v Izraely stovky ľudí (2001 - 49 obetí, 2002 - 59 obetí, 2003 - 25 obetí, 2004 - 14 obetí).

Nikdy v minulosti a rovnako ani v roku 2000 nešlo nikomu na blízkom východe o štvorcových metrov zeme, ale o arzenál jadrových zbraní, ktoré na tomto mieste prevádzkujú Spojené štáty Americké. Jadrová základňa v púšti okolo bohatých ropných polí priniesla západnému svetu stabilitu, ktorú ten premietol do obrovského hospodárskeho rastu, no rovnako obrovského prepadliska ľudských kultúr. Civilizácia západu bola na míle vzdialená od problémov arabského sveta, ktorý nedokázal nasýtiť vlastné deti. Izraelská blokáda samosprávnych palestínskych území, počas Druhej Palestínskej Intifády, uvrhla do biedy dva milióny Palestínčanov. Od zablokovania územia na západnom brehu Jordánu a pásma Gazy začiatkom októbra 2000 stratilo v dôsledku násilia prácu približne 250-tisíc Palestínčanov. Miera nezamestnanosti na západnom brehu Jordánu dosahovala 40 percent a v pásme Gazy až 60 percent. Pred vypuknutím poslednej vlny násilia na Blízkom východe bola nezamestnanosť medzi Palestínčanmi necelých 11 percent.

Kľúčové udalosti:

28. septembra 2000 - Druhá palestínska Intifáda.

14. február 2001 - Palestínsky vodič autobusu, pochádzajúci z pásma Gazy, usmrtil pri svojej jazde osem Izraelčanov, civilistov na ceste do práce a vojakov idúcim na svoju základňu. Vodič svoj autobus namieril v plnej rýchlosti do zastávky, na ktorej čakali desiatky ľudí.

4. marec 2001 – Atentát v meste Netanja usmrtil štyroch ľudí. Bomba explodovala na hlavnej ulici izraelského prístavného mesta. Medzi mŕtvymi boli dve ženy, jeden muž a atentátnik, 23-ročný Ahmad Omar Alian. K samovražednému útoku sa prihlásila Brigáda Izedína al-Kasáma, ozbrojená vetva palestínskeho fundamentalistického hnutia Hamas.

7. marec 2001 – Nová vláda. Izraelský parlament schválil novú vládu na čele s Arielom Šaronom. Okamžite po hlasovaní Knesetu Šaron, líder pravicového bloku Likud, zložil prísahu, čím sa oficiálne ujal funkcie.

Vládu tvorila koalícia: strana Likud, Ultraortodoxná izraelská strana Sefardské združenie strážcov Tóry (Šas) vyslovila súhlas so vstupom do vlády národnej jednoty vedenej premiérom Arielom Šaronom. Šaronova strana Likud a Šas podpísali dohodu o účasti vo vládnom kabinete. Strana Šas mala k dispozícii 17 poslaneckých kresiel. Strana práce, strana Jisrael Bajtanu (Izrael, náš domov), ktoré reprezentuje tvrdú líniu a združuje hlavne emigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu. Šaron disponoval 64 hlasmi z celkového počtu 120 poslancov Knesetu.

2. apríl 2001 – Boje v Betleheme. V Betleheme prepukli boje medzi izraelskou armádou a Palestínčanmi. Palestínsky predstaviteľ v Betleheme Saláh at-Tamarí vyhlásil, že po pokojných protestoch Betlehemčanov smerovala paľba z izraelských tankov a ťažkých automatických zbraní na utečenecké tábory Aida a Azzá a do severnej časti Betlehema.

Raketou z bojového vrtuľníka usmrtili Izraelčania v meste Rafah Muhammada Abdula Aláa (26), ktorý bol jedným z najvplyvnejších členov radikálnej organizácie Islamský džihád. Alá figuroval na izraelskom zozname najhľadanejších palestínskych extrémistov.

Palestínčania požiadali Spojené štáty americké, aby sa opäť ujali ich role lídra a sprostredkovateľa v izraelsko-palestínskom konflikte a skoncovali s ich terajšou politikou "bezpodmienečnej podpory" izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi.

2. máj 2001 - Izraelský vpád do Rafahu. Izraelské jednotky sprevádzané tankami a buldozérmi vnikli na územie pásma Gazy. Izraelskí vojaci údajne zastrelili 19-ročného Mahmúda Rakela po tom, čo vnikli do brazílskeho utečeneckého tábora v Rafahu, na juhu pásma Gazy pri hraniciach s Egyptom. Podľa zdrojov z miestnej nemocnice strely z izraelských tankov spôsobili zranenia 11 osobám, vrátane detí. Svedkovia vypovedali, že buldozéry zdemolovali niekoľko domov a fariem pozdĺž hraníc.

1. jún 2001 - Bombový útok na nočný podnik Delfinárium v centre Tel Avivu usmrtil dvadsať mladých ľudí a ďalších takmer sto osôb silná detonácia zranila. K výbuchu došlo pri vchode do nočného klubu na plážovej promenáde v obľúbenej zábavnej štvrti Tel Avivu, v ktorej sa v čase incidentu nachádzalo veľké množstvo ľudí. Podnik bol obľúbeným miestom stretávania židovskej mládeže ruského pôvodu, ktorí sa do krajiny začali húfne sťahovať po rozpade Sovietskeho zväzu. Devätnásť obetí telavivského bombové útoku patrila k potomkom židovských prisťahovalcov zo ZSSR. Palestínsky samovražedný atentátnik, odpálil bombu pripevnenú na svojom tele, pred vchodom do nočného klubu.

Vplyvní izraelskí politici a obchodníci s ruským pôvodom, presadzovali tvrdý postoj voči Palestíne a jej snahám o nezávislosť. Dôvodom neboli len ich osobné záujmy, ale aj osud celej komunity, ktorá osídľovala prevažne osady* na okupovaných palestínskych územiach na západnom brehu Jordánu. K útoku v Tel Avive prihlásila organizácia Islamský džihád. V reakcii na atentát uzavrela izraelská armáda západný breh Jordánu a pásmo Gazy. Úrady vyzvali ešte v noci všetkých Palestínčanov pracujúcich v Izraeli, aby sa vrátili domov.

* Osada Ariel: jedna z najväčších osád na západnom brehu. V roku 2003 presiahol počet jej obyvateľov počet 20-tisíc. Išlo väčšinou o chudobných židov z republík bývalého ZSSR, ktorých presídľovanie dotovala izraelská vláda výstavbou domov prenajímaných za výhodných finančných podmienok.

3. jún 2001 - Izrael nariadil armáde ofenzívne akcie proti členom Hamasu a Džihádu. V rovnaký deň, zahynuli pri útoku židovských osadníkov dvaja Palestínčania. Skupina židovských osadníkov útočila na západnom brehu Jordánu, kde spustili streľbu na nákladný automobil, v ktorom sa Palestínčania viezli. Nákladné auto sa následne prevrátilo. Izraelská polícia informovala, že išlo jednoznačne o dopravnú nehodu.

Od začiatku palestínskeho povstania zahynulo na Blízkom východe už 558 ľudí, z toho 456 Palestínčanov.

17. júl 2001 – Smrť vodcov Hamasu. Štyria Palestínčania, medzi nimi aj vodca samostatnej bunky palestínskeho hnutia Hamas Omar Sádí, zahynuli pri vojenskej akcii izraelskej armády neďaleko Jeruzalema. Raketový útok bol zameraný proti skupine teroristov Hamasu a bol priamou reakciou na samovražedný útok, pri ktorom 16. júla 2001 v meste Binjamina zahynuli dvaja príslušníci izraelskej armády. Potvrdili sa tak slová izraelského predsedu vlády Ariela Šarona, ktorý práve vyhlásil, že Izrael odpovie silou na každý teroristický útok islamských radikálov.

2. apríl 2002 – Izraelská ofenzíva. Izraelská armáda reagovala na neutíchajúce povstalecké útoky vojenskou inváziou do samosprávnych oblastí Palestíny.

Dráma Chráme narodenia Pána v Betleheme. V piaty deň izraelskej vojenskej ofenzívy na Západnom brehu rieky Jordán, sa skupina asi dvadsiatich palestínskych ozbrojencov pokúsila preraziť bezpečnostný koridor armády židovského štátu. Prielom sa nevydaril a Palestínčania boli zahnaní Izraelskou jednotkou až k dverám Chrámu narodenia Pána v Betleheme. Františkánsky mnísi, spravujúci baziliku, vpustil ozbrojencov do vnútra a na celých 38 dní zavreli Bránu pokory, ako sa nazýva hlavný vchod do chrámu. Spolu s mníchmi sa tak väzňami palestínskych ozbrojencov a izraelskej armády stalo aj dvesto náhodných návštevníkov chrámu.

O pár minút bolo celé okolie baziliky obkľúčené izraelskými vojakmi, ktorý mali príkaz strieľať na každého v okolí chrámu. Za obeť im padlo deväť ľudí a duševne postihnutý zvonára z baziliky. Telá ostali až do konca drámy vo vnútri chrámu, uložené v provizórnych truhlách zaliatych voskom. Prvých deväť ľudí opustilo baziliku až 25. apríla 2002, zvyšných dvesto zajatcov muselo aj naďalej znášať zimu, neznesiteľný zápach šíriaci sa z kopcov odpadkov a ľudských výkalov. Zásoby jedla a vody sa minuli už po dvoch týždňoch a prídel jedla pre jednu osobu predstavoval jednu lyžicu ryže a vodu z chrámovej studne, ktorá bola špinavá a plná červených červíkov. Až na začiatku druhého májového týždňa sa začala vynárať reálna dohoda medzi Izraelom a Palestínskym vedením. Bol vypracovaný menný zoznam 13 palestínskych ozbrojencov, ktorí museli opustiť Pásmo Gazy, pričom exil im ponúkol Cyprus. Ďalších 26 Palestínčanov muselo opustiť svoje domovy v Izraely a odísť na Palestínčanmi spravované územia. Až 10. mája 2002 opustila baziliku skupina bledých, vyhladovaných a zapáchajúcich ľudí, ktorí sa na 38 dní stali zajatcami izraelsko-palestínskeho konfliktu.

10. apríl 2002 – Útok v Haife. Samovražedný palestínsky atentátnik odpálil nálož pripevnenú na svojom tele v preplnenom autobuse mestskej dopravy v Haife. Výbuch na mieste usmrtil desať ľudí ďalších dvadsať bola ťažko zranených.

31. júla 2002 – Útok v Jeruzaleme. Pri explózii nastraženej výbušniny neďaleko Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, zahynulo sedem študentov a ďalších 70 sa zranilo. Atentátnik umiestnil bombu v kaviarni Medzinárodného študentského strediska Franka Sinatru a odpálil ju pomocou mobilného telefónu. Medzi obeťami bolo okrem dvoch Izraelčanov aj päť Američanov. Výbuch úplne zdemoloval interiér kaviarne. Všade bola krv a mŕtve telá mladých ľudí znetvorené na nepoznanie. Krátko po výbuchu nastalo hrobové ticho, až po chvíli prerušené stonom a nárekom.

K útoku sa prihlásila palestínska militantná organizácia Hamas : "Keď Izrael bombarduje civilné budovy plné žien a detí, pričom usmrtí takmer 15 ľudí, toto je to čo mal očakávať.“ Hamas mal na mysli vojenskú operáciu izraelskej armády, keď pri leteckom útoku zahynul vodca bunky Hamasu Salah Šehad a spolu sním aj desať náhodných obetí, prevažne malých detí.

19. august 2003 – Útok v Jeruzaleme. Výbuch bomby v autobuse, ktorý viezol skupinu veriacich z modlitieb pri Múre nárekov usmrtil 21 ľudí. Medzi obeťami bolo aj šesť detí. Podľa správ polície odpálil samovražedný atentátnik, 29-ročný otec dvoch detí Abdul Hamid - kazateľ z mešity v Hebrone, 5 kilogramovú nálož.

6. september 2003 – Rezignácia Mahmúda Abbása. Po výraznom vyostrení izraelsko-palestínskych vzťahov, ktoré nasledovali po krvavom teroristickom útoku v Jeruzaleme (←19.08.03) a tiež po vážnych nezhodách v samotnom palestínskom vedení, odstúpil z funkcie predsedu vlády Mahmud Abbás. Vyvrcholil tak dlhotrvajúci názorový rozkol medzi ním a Jásirom Arafatom. Novým predsedom vlády sa stal umiernený a Arafatom podporovaný Ahmad Kurája.

Likvidácia lídrov Hamasu. Izraelské vojenské jednotky, podnikli raketový útok na obytný dom v Gaze, v čase politického rozkolu v čele palestínskej vlády. V budove sa práve konalo stretnutie vysokých predstaviteľov hnutia Hamas (Palestínske hnutie odporu). Pri útoku bol ľahko zranený šejk Ahmad Jásin (pozri: 22. marec 2004), zakladateľ a duchovný vodca Hamasu a jeho pätnásť spolupracovníkov. Izraelská armáda začala s fyzickou likvidáciou palestínskych povstalcov po 19. auguste 2003. Ahmad Jásin (67), slabo vidiaci a na invalidný pripútaný duchovný vodca sa už 7. septembra postavil pred stovky rozvášnených Palestínčanov, aby im ukázal nové jazvy spôsobené Izraelom. Kričal: „Hnutie Hamas dá Izraelu nezabudnuteľnú lekciu". O odplatu sa mali podľa jeho slov postarať Brigády Izzedin al Kassam, ako vojenské krídlo Hamasu (→9.9.2003). Odpoveď z Izraela prišla okamžite „Vedúci predstavitelia Hamasu sú už vopred odsúdení na smrť a Izrael Ich bude neľútostne prenasledovať “,komentoval udalosti izraelský predseda vlády Ariel Šaron.

9. september 2003 - Dva samovražedné útoky palestínskych radikálov si vyžiadali 15 obetí na ľudských životoch. Prvý útočník odpálil nálož na autobusovej zástavke pred vojenskou základňou. Druhý pred vchodom do reštaurácie. K útokom sa prihlásila palestínska militantná organizácia Hamas a označila ich za odvetu, za zločiny spáchané na palestínskom ľude (←6.9.2003).

10. september 2003 - Vládna ofenzíva. Izraelská armáda s desiatkami tankov a obrnených transportérov prenikla o niekoľko hodín na Palestínske samosprávne územie, kde búrala domy predpokladaných islamských povstalcov. V tom istom čase zaútočilo izraelské letectvo na dom Mahmúda Zahara, jedného z popredných predstaviteľov Hamasu. Pri útoku bol zabitý Zaharov syn a tiež dvaja členovia osobnej stráže. Samotný Zahar bol zranený ľahko. Hnutie Hamas varovalo Izrael, že rovnako zmenia taktiku a budú útočiť na obytné domy sionistov na ktoromkoľvek mieste v Palestíne.

4. október 2003 - Pri výbuchu bomby, ktorú v meste Haifa na severe Izraela odpálila samovražedná atentátnička, zahynulo 21 ľudí. Haifa bola dovtedy známa ako mesto s dobrým spolunažívaním židov a arabov. K útoku sa prihlásilo palestínske militantné hnutie Islamský džihád a jeho vykonávateľkou bola 29 ročná, vyštudovaná právnička Hanadí Džarádat z utečeneckého tábora v Džaníne. Mohutná explózia zdemolovala obľúbenú reštauráciu Maxim. V širokom okolí sa povaľovali zvyšky zmrzačených ľudských ostatkov. V reštaurácii zahynuli celé rodiny. Medzi obeťami boli aj tri deti. Izraelská armáda zrovnala dom atentátničky so zemou.

5. október 2003 - Armáda štátu Izrael útočila v utečeneckom tábore Ajn Sáhir v Sýrii. Išlo o prvý zásah izraelských ozbrojených síl na sýrskom území od roku 1982. Sýria odsúdila správanie Izraela a obrátila sa na bezpečnostnú radu OSN. Izraelská vláda, obhajovala svoj postup právom na obranu a ničenie základní teroristov označila za preventívne opatrenia v rámci boja s terorizmom (8.11.03).

10. október 2003 - Operácia izraelskej armády v meste Rafah na juhu pásma Gazy trvala dva dni a izraelské jednotky pomocou tankov a inej ťažkej techniky ničila tunely, pomocou ktorých palestínski povstalci pašovali do oblasti zbrane z Egypta. Počas akcie zahynulo osem Palestínčanov, zničených bolo 42 domov a celkom 80 tunelov. (13.05.04)

15. október 2003 – Izrael odmietol výzvy medzinárodného spoločenstva, aby odstúpil od plánov výstavby múru, ktorý oddeľujúceho moslimov od židov, ktorý predstavitelia Palestínčanov. Vojenské útoky Izraela v Palestíne a Sýrii pobúrili Ligu arabských krajín, ktorá sa voči agresii Izraela ohradila na zasadnutí Organizácie Spojených Národov. Malajzijský ministerský predseda vo svojom príhovore vyhlásil, že je najvyšší čas začať bojovať proti silnejúcemu celosvetovému vplyvu židovstva.

15. október 2003 - Dvaja palestínsky teroristi zaútočili na diplomatický konvoj USA v Pásme Gazy, pričom usmrtili troch amerických občanov. Izrael odpovedal 18. októbra , keď izraelské jednotky zaútočili na miesto úkrytu hľadaného palestínskeho teroristu. Zahynuli štyria Palestínci, medzi nimi aj Tárik abú al Hussajn popredný člen organizácie Hamas.

19. október 2003 - Skupina palestínskych radikálov zaútočila na hliadku Izraelskej armády neďaleko Jeruzalema, pričom usmrtili troch židovských vojakov.

20. október 2003 - Izraelské vojenské letectvo zaútočilo na sedem predpokladaných pozícií palestínskych ozbrojencov. Výsledkom dvanásť hodinového bombardovania, sprevádzaného raketovým útokom, bolo desať mŕtvych a stovka zranených Palestínčanov. Útoky komentoval izraelský premiér Ariel Šaron, pričom pohrozil palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi fyzickou likvidáciou. Šaron sa tak vrátil k plánu Izraelského bezpečnostného kabinetu z 11. septembra 2003, v ktorom bol Arafat označený za prekážku mieru a hovorí sa v ňom o potrebe jeho odstránenia.

21. október 2003 - Situáciou na Blízkom východe sa zaoberalo aj Valné zhromaždenie OSN, ktoré 21. októbra 2003 vyzvalo Izrael aby pozastavilo výstavbu bezpečnostného múru na palestínskych územiach. Múr bol podľa vyjadrení Zhromaždenia v rozpore s normami medzinárodného práva. O rezolúcii sa rokovalo šesť hodín. Výstavbu múru odsúdilo 144 štátov, zdržalo sa 12, proti hlasoval Izrael, USA, Mikronézia a Marschallové ostrovy.

8. november 2003 - Izraelskí vojaci, zajali pri operácii v Džaníne, popredného člena organizácie Islamský džihád, ktorý bol podozrivý z plánovania samovražedného útoku na reštauráciu v centre Haify, pri ktorom (04.10.03) prišlo o život 21 ľudí . Počas akcie izraelský vojaci zabili 19 ročného Palestínčana.

15. január 2004 - Samovražedná palestínska atentátnička (22) usmrtila na hraničnom priechode v pásme Gazy štyroch izraelských vojakov.

27. január 2004 - Desať ľudí zahynulo a ďalších päťdesiat sa ťažko zranilo po tom, čo 21-ročný palestínsky policajt, odpálil nálož umiestnenú na vlastnom tele. Nálož odpálil v autobuse číslo 19, práve v čase keď prechádzal okolo rezidencie izraelského premiéra Ariela Šarona v centre Jeruzalema. Explózia bola taká silná, že časť autobusu vyletela na strechu neďalekého dvojposchodového domu a tlaková vlna rozmetala kusy ľudských tiel do okien okolitých domov. Atentátnik bol členom militantnej palestínskej organizácie Hamas.

28. január 2004 - Izraelské bezpečnostné zložky usmrtili pri rozsiahlej operácii v pásme Gazy trinásť Palestínčanov.

29. január 2004 - Teroristické komando Brigád al-Aksá zaútočilo v centre Jeruzalema na autobus mestskej hromadnej dopravy, pričom usmrtilo desať cestujúcich.

2. február 2004 - Predseda izraelskej vlády Ariel Šaron, zverejnil plán týkajúci sa odsunu židovských osadníkov z okupovaných územiach v Pásme Gazy. Plán rušenia osád presadil Ariel Šaron za cenu personálnych výmen vo svojej vláde, keď najskôr prinútil k rezignácii nespokojných ministrov z radikálnych pravicových strán (Šinui) a potom ich miesta ponúkol zástupcov z opozičnej Strany práce. (pozri: 15. august 2005)

11. február 2004 - Vojaci židovského štátu usmrtili pri vojenskej operácii na severe pásma Gazy pätnásť príslušníkov Palestínskych bezpečnostných síl. Medzi obeťami bol aj oblastný vodca hnutia Hamas Abú Škajla.

22. február 2004 - Samovražedný atentátnik usmrtil pri bombovom atentáte na autobus mestskej hromadnej dopravy v Jeruzaleme osem ľudí.

7. marec 2004 - Vojenská operácia izraelských ozbrojených síl v utečeneckom tábore v pásme Gazy, pripravila o život štrnásť Palestínčanov. Medzi obeťami boli aj tri malé deti. Vojenský zásah vyvolal vlnu pobúrenia po celom arabskom svete. Rezolúcia BR OSN predložené moslimskými krajinami, ktorá mala odsúdiť a zastaviť agresívny postup židovského štátu bola vetovaná zástupcami Spojených štátov Amerických.

10. marec 2004 - Palestínsky radikál, člen hnutia Hamas, usmrtil pri samovražednom bombovom útoku v prístavnom meste Ašdod desať ľudí.

22. marec 2004 – Atentát na šejka Ahmada Jásina. Izraelské bojové vrtuľníky usmrtili v centre Gazy zakladateľa a duchovného vodcu Hamasu šejka Ahmada Jásina. Dlho pripravovaná akcia izraelskej armády sa uskutočnila včas ráno pred miestnou mešitou v Gaze. Na príkaz izraelského predsedu vlády Ariela Šarona na nej spolupracovala armáda a tajné služby židovského štátu. Raketový útok na ťažko chorého a k invalidnému vozíku pripútaného duchovného vodcu, vychádzajúceho z mešity po rannej modlitbe, usmrtil okrem Jásina a jeho syna aj sedem členov osobnej stráže (←7.9.03). Poprava významnej osobnosti palestínskeho boja za nezávislosť, vyvolala po celom svete vlnu protestov.

Rezolúcia BR OSN predložená moslimskými krajinami, ktorá mala odsúdiť nelegitímny postup židovského štátu, bola vetovaná zástupcami Spojených štátov Amerických.

Úlohou atentátu bolo destabilizovať situáciu vo vnútri hnutia Hamas a zmierniť tak ich teroristické útoky voči Izraelu. Samotný priebeh operácie svedčil o precíznosti a pripravenosti izraelských bezpečnostných síl. Krátko pred osmou hodinou ráno preleteli nad mestom dve izraelské vojenské stíhačky. Ich úlohou bolo prehlušiť bojovú helikoptéru, ktorá práve tromi raketami zameriavala Jásinovo auto. Cieľ zasiahli všetky tri rakety, ktoré rozmetali karosériu zničeného auta a jeho posádky do vzdialenosti niekoľkých metrov. Na mieste útoku sa v krátkom čase zhromaždilo niekoľko desiatok rozhnevaných Palestínčanov.

Ostatky šejka Ahmada Jásina, pochovali ešte v ten istý deň, na cintoríne mučeníkov v Gaze. Rakvu sprevádzalo 200-tisíc pobúrených Palestínčanov, sľubujúc krvavú pomstu Izraelu. V čase pohrebu, ostreľovala libanonská šiitska milícia Hizballáh, izraelské pozície na severe krajiny. Za nového vodcu militantnej organizácie Hamas, bol menovaný jeden z jej zakladateľov Abdal Azíz Rantisí (→17.4.04).

„ Sionistický nepriateľ si práve otvoril dvere do pekla. Nič nám nezabráni urezať mu hlavu. „ (Hamas)

„ Izrael draho zaplatí za zabitie uznávaného duchovného vodcu Hamasu. „ (Hizballáh)

„ Prešli sme z obrany do útoku. V tomto boji je každý člen Hamasu legitímny cieľ. „ (Izraelský minister obrany)

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila krátko po zabití Ahmada Jásina, vládna agentúra v Izraely, schvaľovalo postup Šaronovho kabinetu až až 62% všetkých opýtaných. Rovnaký počet respondentov sa vyslovilo za obdobný postup izraelského vedenia aj voči palestínskemu prezidentovi Jásirovi Arafatovi. Vysoký predstavitelia armády a polície na schôdzi rezortov bezpečnosti v Tel Avive podporili kroky vlády a dohodli sa na pokračovaní v taktike “fyzickej likvidácie“, označovanej za akt sebaobrany.

17. apríl 2004 - Pri raketovom útoku izraelských vojenských vrtuľníkov zahynul vodca radikálnej palestínskej organizácie Hamas Abdal Azíz Rantisí (56). Hlavnú funkciu zastával od zavraždenia Ahmada Jásina (↑22.3.04) v Gaze pred necelím mesiacom. Rantisí podľahol ťažkým zraneniam a spolu s nim zahynuli aj dvaja členovia jeho osobnej stráže. Zavraždenie Rantisího malo podobný priebeh, ako vražda Jásina. Dve izraelské rakety zasiahli jeho vozidlo v čase, keď sa vracal z modlitieb v miestnej mešite. Hamas, vo svojej reakcii sľubovali Izraelu krutú pomstu a následne oznámili, že má nového vodcu, ktorého meno však odmietli zverejniť. Na Rantisího pohrebe sa zúčastnili desaťtisíce Palestínčanov.

Novým vodcom Hamasu sa stal Dr. Chalid Mišal, na ktorého zaútočila Izraelská armáda už 3. mája 2004 v sýrskom Damasku. Mišal vyviazol z útoku bez zranení.

2. máj 2005 - Izraelská armáda usmrtila pri vojenskej operácii v Gaze deväť civilistov, medzi nimi jednu ženu a štyri malé deti.

2. máj 2004 Palestínske vražedné komando popravilo v židovskej osade Pásma Gazy 34-ročného muža a jeho dve maloleté dcéry.

11. máj 2004 - Ofenzíva v Rafahu - operácia Dúha. Pri prudkých bojoch izraelskej armády a palestínskych povstalcov v utečeneckom tábore v Rafahu na juhu Pásma Gazy, zahynulo 79 Palestínčanov a jedenásť príslušníkov izraelskej armády. Boje rozpútala rozsiahli raketová paľba izraelských bojových helikoptér, namierenej proti piatim povstalcom ukrytých v tábore, pri ktorej zahynulo okrem ozbrojencov aj sedem civilistov. Operácia Dúha bola zameraná proti ozbrojencom z hnutia Hamas a pašovaniu zbraní z Egypta do Pásma Gazy. Organizované skupiny, tam pomocou rozsiahlej siete tunelov vykopaných pod hraničnou čiarou, pašovala tony zbraní a munície. Pomocné technické sily izraelskej armády, zrovnali v tábore pomocou tankov a buldozérov zo zemou 180 domov, v ktorých sa nachádzali vchody do týchto tunelov. Izraelské bezpečnostné sily zároveň v snahe zabrániť ich opätovnému použitiu, vyhĺbili na mieste bývalých domov dvadsať metrovú hĺbku brázdu. V Rafahu ostali po akcii bez strechy nad hlavou stovky Palestínčanov, ktorý húfne utekali z tábora. Operácia "Dúha" sa skončila 24. mája 2004 ,stiahnutím izraelskej armády na svoje pôvodné pozície. Išlo o dovtedy najväčšiu vojenskú akciu Izraela od roku 1967, keď bolo obsadené palestínske územie na západnom brehu rieky Jordán. Palestínsky prezident Jásir Arafat pripomenul v tejto súvislosti prostredníctvom televízneho prenosu , zo svojho domáceho väzenia, kde ho už viac ako dva roky zadržiava Izrael, 56 výročie vzniku Štátu Izrael a vyzval ich na vytrvalý boj proti izraelskej okupácii.

19. máj 2004 - Izraelská armáda zasahovala v Rafahu proti demonštrujúcim Palestínčanom, ktorí požadovali odchod izraelskej armády z tábora. Vojaci začali strieľať do zástupu asi 3000 rozhnevaných Palestínčanov, pričom zabili najmenej 22 ľudí, medzi nim aj detí.

31. august 2004 - Bombové útoky v meste Berševa. Šestnásť mŕtvych a takmer sto zranených si vyžiadali dva takmer simultánne bombové útoky na dva autobusy v meste Berševa na juhu Izraela. Explózie sa ozvali o druhej hodine popoludní s 15 sekundovým odstupom, práve v čase keď sa väčšina Izraelčanov vracala z práce. Výbuchy úplne zničili dva autobusy. Medzi obeťami bol aj trojročný chlapec. K vôbec prvému teroristickému útoku v meste Berševa sa prihlásili radikáli z palestínskej organizácie Hamas. Už o necelý týždeň po útoku odpovedala izraelská armáda rozsiahlou akciou zameranou proti hnutiu Hamas v púšti neďaleko Jeruzalema. Pri prepade výcvikovej základne, ktorú Hamas využíval na prípravu teroristov, zahynulo 13 Palestínčanov.

6. september 2004 - Vojenský zásah izraelských vzdušných síl v utečeneckom tábore Džanín na Západnom brehu Jordánu usmrtil troch členov Brigád mučeníkov al-Aksá.

22. september 2004 - Dvaja izraelskí policajti zahynuli pri samovražednom bombovom útoku mladej Palestínčanky v Jeruzaleme.

30. september 2004 – Izraelská ofenzíva – Operácia Dni pokánia. Na severe pásma Gazy prebehla vojenská operácia izraelskej armády „dni pokánia“, zameraná proti zbrojným manufaktúram a palestínskych povstalcov, ktorí z tábora Džabalíja a mesta Bejn Chanún, ostreľovali raketami Kassám územie Izraela. Do akcie bolo nasadených dve tisíc izraelských vojakov a dvesto tankov, tvala do 16. októbra 2004 a zahynulo pri nej 130 Palestínčanov a 5 izraelských vojakov. Izraelská armáda zároveň medzi Izraelom a palestínskymi osadami vytvorila deväť kilometrov širokú nárazníkovú zónu, ktorej veľkosť predstavovala maximálny dolet rakiet Kassám. V oblasti takto "očistenej" prišli o svoje domovy desiatky palestínskych rodín. V Gaza sa operácia stretla s vlnou nevôle a násilností pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Palestínske skupiny budovali v uliciach zátarasy a hradby z horiacich pneumatík a ostreľovali izraelskú vojenskú techniku.

11. november 2004 – Smrť Jásira Arafata. Po ťažkej chorobe zomrel vo francúzskej vojenskej nemocnici Percy dlhoročný palestínsky prezident a významný predstaviteľ palestínskeho boja za nezávislosť (75) Jásir Arafat. Do parížskej nemocnice bol prevezený 29. októbra 2004 po tom, čo vo svojom sídle viac krát skolaboval.

Smútok za zosnulým prezidentom, s ktorým sa pri jeho poslednej rozlúčke prišlo rozlúčiť desaťtisíce ľudí, medzi nimi aj zástupcovi päťdesiatich krajín, trval v Palestíne celých štyridsať dní. Na jeho pohreb prepravili z jeruzalemskej Chrámovej hory niekoľko vriec hliny, aby tak splnili arafatove posledné želanie -byť pochovaný v svätej zemi. Jeho prianie byť pochovaný v Jeruzaleme Izrael rázne odmietol. Začiatok smútočného ceremoniálu sa konal v egyptskej Káhire, odkiaľ telo zosnulého vodcu prepravili vrtuľníkom na miesto jeho posledného odpočinku v Ramalláhu, kde drevenú rakvu uložili do hrobu v areáli sídla Mukata. Posledná rozlúčka, plná emócií, hrozieb a neodmysliteľnej streľby si vyžiadala desiatky zranených. Jásir Arafat, umrel bez toho aby sa mu podarilo naplniť sen o nezávislej Palestíne. Organizácia za oslobodenia Palestíny, ktorú založil a dlhé roky viedol, menovala za jeho nástupcu umierneného politika Mahmúda Abbása .

25. december 2004 - V komunálnych voľbách v Predjordánsku získal Fatah (strana zosnulého prezidenta Jásira Arafata) prevahu v štrnástich palestínskych mestách a Hamas (strana zavraždeného šejka Ahmada Jásina) deviatich mestách Palestíny. Správu dvoch miest si strany rozdelili na polovicu. (ďalej Izrael : 30. december 2004)

30. december 2004 - Vláda Ariela Šarona. Úradujúci izraelský premiér Ariel Šaron a predseda Strany práce Šimon Peres, sa 30. decembra 2004, dohodli na spoločnej podpore nového vládneho kabinetu, ktorý za svoju prioritu označil realizáciu vysídlenia židovských osadníkov z okupovaných palestínskych území (čiastočne uskutočnenú 15. augusta 2005). Na čele vlády zostal Ariel Šaron a vicepremiér Ehud Olmert. Šimon Perez sa stal zástupcom predsedu vlády. Zostavením novej vlády skončila izraelská vnútropolitická kríza, spôsobená nejednotou v otázke likvidácie sporných židovských osád, ktorú Šaronovi predchádzajúci koaliční partneri dôrazne odmietali. ■ Izrael 30. december 2004 - Vláda Ariela Šarona

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor) 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity