Boje občianskej vojny v Somálsku vypukli v januári 1991, krátko po zvrhnutím prezidenta Muhammada Saida Barrého a následným bojom o moc medzi znepriatelenými vojenskými veliteľmi. Príčinou ozbrojených zrážok bola kontrola prerozdeľovaním a následné rozkrádanie potravinovej pomoci. Podľa odhadu OSN skončilo v rukách ozbrojených skupín až osemdesiat percent všetkých zásielok. Následky bojov, hladu a dlhotrvajúceho sucha vyhnali z domovov milióny ľudí. O život prišli státisíce obyvateľov Somálska. Krvavé násilnosti znepriatelených skupín žoldnierskych armád si v rokoch 1991 až 2009 vyžiadali desiatky tisíc obetí na ľudských životoch a humanitárnu katastrofu postihujúcu milióny ľudí v celej provincii.

Somálska demokratická republika tak bola v dôsledku dlhodobej občianskej vojny roztrieštená na niekoľko menších neformálnych republík, Somaliland, Puntland a generálmi ovládané celky. V roku 2004 bola s pomocou OSN dosadená do čela krajiny nová azylová vláda.

V 70. rokoch bolo Somálsko strategickým partnerom Sovietskeho zväzu socialistických republík (ZSSR) a dokonca mu dovolilo založiť námornú základňu v Berbere, na strategickom severnom pobreží, blízko úžiny, ktorá vedie do Červeného Mora. Somálsky diktátor Siad Barre nadviazal tento vzťah ako odpoveď na silnú americkú vojenskú podporu tradičnému somálskemu rivalovi, Etiópii, ktorá v tom čase bola pod vládou feudálneho vládcu Haile Selassieho. Keď vojenský prevrat ľavicových dôstojníkov roku 1974 zvrhol monarchiu a nasledujúci rok vyhlásil Etiópiu za marxisticko-leninský štát, veľmoci si vymenili spojencov. Sovietsky Zväz začal podporovať etiópsky "Dirg", Spojené Štáty Barreho režim v Somálsku.

Roku 1977 Somálsko napadlo východoetiópsku oblasť Ogaden a pokúsilo sa pričleniť etnicky somálske obyvateľstvo tejto oblasti. Etiópia za silnej sovietskej  vojenskej podpory a pomoci 20 000 kubánskych vojakov dokázala tento útok odraziť. Zbigniew Brzezinski, vtedajší poradca prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť, tvrdil, že tento konflikt znamenal ukončenie obdobia útlmu napätia medzi USA a Sovietskym Zväzom a novú fázu Studenej Vojny. Od neskorých 70. rokov, až do obdobia tesne pred Siad Barreho zvrhnutím roku 1991, poslali Spojené Štáty do Somálska stovky miliónov dolárov v zbraniach a ako protihodnotu využívali vojenské zariadenia pôvodne vybudované pre Sovietov. Tieto základne boli určené na podporu americkej vojenskej intervencie na Strednom Východe.

Počas rokov podpory Spojených Štátov Amerických (USA) a Talianska, Barreho vláde, zmasakroval režim tisíce civilistov. Skutočná občianska vojna vypukla roku 1988 a útlak ešte vzrástol. Vodcovia kmeňov v severnej tretine krajiny vyhlásili nezávislosť len aby unikli vládnemu prenasledovaniu. Veľkou centralizáciou moci vo svojej vláde Barre vážne oslabil tradičné štruktúry somálskej spoločnosti, ktoré po mnoho rokov umožňovali udržať civilný poriadok.

Ešte pred diktátorovým pádom žiadal bývalý člen snemovne reprezentantov Howard Wolpe, v tom čase predseda Podkomisie pre Afriku, na ministerstve zahraničných vecí, aby prinútilo Barreho odstúpiť. Jeho žiadosť bola zamietnutá. „To, čo vidíte," povedal kongresman a bývalý profesor africkej politológie, „je všeobecný nezáujem o katastrofu, ku ktorej sme sami prispeli." Americký diplomat zo somálskeho hlavného mesta Mogadišo to potvrdil: „Je ľahké viniť nás za všetko, čo sa tu stalo." Avšak: „Hovoríme o suverénnej krajine. Sami sa rozhodli na to použiť americkú vojenskú pomoc týmto spôsobom, ubližovať ľuďom a zničiť vlastnú ekonomiku." Barre eliminoval všetkých politických protivníkov do takej miery, že po jeho zvrhnutí, nebolo možné ustanoviť centrálnu vládu, ktorá by bola schopná - konsolidovať politické pomery v krajine.

Hoci Spojené Štáty vynakladali viac ako 50 miliónov dolárov ročne, aby podporili Barreho režim, neponúkli vlastne žiadnu asistenciu, ktorá by pomohla vybudovať sebestačnú ekonomiku a nakŕmiť obyvateľov Somálska. Spojené Štáty navyše cez Medzinárodný Menový Fond presadili program štrukturálnych reforiem, ktorý vážne oslabil miestnu poľnohospodársku ekonomiku. V spojení s pádom centrálnej vlády, suchom a znepriatelenými milíciami prerušujúcimi dodávky potravín, to spôsobilo obrovský hladomor, ktorý vyústil do smrti státisícov ľudí.

Paradoxne zásielky humanitárnej pomoci mali zničujúci vplyv na farmy domorodých farmárom, čím ešte prehĺbili - potravinovú nesebestačnosť regiónu. Na druhej starne však vzrástol zisk západných potravinových spoločností - mnohokrát finančne prepojených z vládnymi kruhmi v USA a Európe. V tejto súvislosti sa objavil aj prvá skutočná úloha amerických vojakov v oblasti - zničiť sieť čierneho obchodu a paralelnú distribúciu potravín. Somálsko tak bolo rozdelené ako vojnová zóna podľa oblastí ovládnutými jednotlivými frakciami a zločineckými skupinami na jednej strane a vojskami západu na strane druhej. Boli to práve tie skupiny ozbrojencov a kmeňových vodcov, ktorí v uplynulom období (v čase studenej vojny) dostávali od USA zásielku vojenského materiálu a zbraní vrátane tisíce pušiek M16. Zbrane boli tentokrát namierené proti vojakom USA a jej spojencov v oblasti.

Chronológia konfliktu:

• 15. január 1991 - Štátny prevrat zvrhol vládu prezidenta Muhammada Saida Barrého. Okamžite po vojenskom prevrate nariadil prezident evakuáciu ambasády v hlavnom meste. Táto operácia vošla do dejín pod názvom Eastern Exit. Napriek prebiehajúcej vojne v Perzskom zálive, boli pripravené lietadlá C-130 v Keni a dve lode amerického námorníctva severnej časti Arabského mora. 1. januára 1992 vyslala americká vláda do somálskych teritoriálnych vôd lode USS Guam, USS Trenton, 4th Marine Expeditionary Bde, dopravné lietadlo AC-130. V priebehu desiatich dní evakuovali 281 diplomatov s rodinami a ostatnými príslušníkmi diplomatického zboru. 11. januára 1992 USS Guam a USS Trenton vyložili v prístave Muscat všetkých evakuovaných (medzi pasažiermi pribudlo jedno dieťať narodeného počas evakuácie na palube jednej z lodí).

   

• 7. jún 1991 - Ozbrojený odpor vedení predstaviteľmi organizácie Somálske národné hnutie, vyhlásil na juhu krajiny samostatnú republiku.

• 16. február 1992 - Začali sa rokovania o mierovom riešení konfliktu.

   

• 15. jún 1992 - Až 150 somálskych utečencov zahynulo pri úteku z vojnou sužovanej krajiny v útrobách lode uviaznutej na plytčine pri pobreží Jemenu. Utečenci, medzi ktorými bolo aj množstvo žien a detí umreli na následky dehydratácie a celkového vyčerpania.

   

• 16. november 1992 - Na palube pakistanskej dopravnej lode s takmer tromi tisíckami somálskych utečencov, kotviacej v jemenskom prístave Mukalla objavili viac ako sto mŕtvych utečencov. Umreli na následky vyčerpania, smädu a hladu počal dlhej plavby. Odhaduje sa, že pred vojnou utieklo z krajiny už viac ako 60-tisíc ľudí.

   

• 1992 - Bezpečnostná rada OSN schválila vojenskú operáciu pod vedením Spojených štátov Amerických, ktorá si kládla za cieľ upokojenie bezpečnostnej a humanitárnej katastrofy v celom regióne. Americká vláda sledovala tiež záujem na oslabení pozícií vplyvných moslimských skupín.

   

• 9. december 1992 - Vojenská operácia OSN “Obnovená nádej“. Vylodením jednotiek americkej námornej pechoty na somálskom pobreží v oblasti okolo mesta Mogadišo sa začala vojenská operácia “Obnovená nádej“. Operáciu schválil na sklonku svojho volebného obdobia americký prezident George Bush v novembri 1992 st. Do operácie bolo zapojených 30 000 námorníkov a príslušníkov prepadových oddielov, ako Delta Force a U.S. Rangers. Cieľom akcie bolo ukončenie občianskej vojny v krajine a stabilizáciu politických pomerov v regióne „Afrického rohu“. Pri obsadzovaní Mogadiša pomáhali americkej armáde aj jednotky francúzskej cudzineckej légie, čím bola bez väčších strát zavŕšená prvá etapa operácie. Na vylodenie čakali priamo na pobreží zástupy novinárov, ktorí priebeh celej akcie vysielali v priamom prenose do celého sveta. Do mierovej misie OSN (ONUSOM II) sa zapojili vojenské jednotky 23 štátov.

   

  V máji 1993 rozšírila medzinárodné sily v Somálsku aj jednotka nemeckej armády (Bundeswehr). Do mesta Belet Huet priletelo prvých 21 vojakov z celkom 1640 členného kontingentu. Išlo o prvé nasadenie nemeckých vojakov od skončenia II. svetovej vojny, mimo krajín združených v NATO. V polovici roku 1993 však krajinu opustila časť amerického kontingentu. V krajine v tej chvíli dohliadalo na poriadok 18-tisíc vojakov.

   

  V januári 1993 nastúpil Bill Clinton. Operácia Obnovená nádej sa postupne stávala jeho nočnou morou. V máji sa rozhodol stiahnuť podstatnú časť vojakov domov. Čoskoro sa však ukázalo, že urobil zásadnú chybu. Vyše štyritisíc vojakov, ktorých v Somálsku ponechal, situáciu už vonkoncom zvládnuť nemohlo. Somálska sa zmocnili vojenskí diktátori. Najmocnejší z nich, generál Muhammad Farrah Aidid kontroloval najväčšiu časť územia vrátane hlavného mesta Mogadiša. Štát fungoval bez fungujúcej ústrednej vlády, ktorá by štát riadila. Jednotlivé klany územie rozporciovali a snažili zaberať čo najväčšie regióny pre seba.

   

• 11. december 1992 - Na americkom veľvyslanectve v Mogadišo sa prvý krát od vypuknutia konfliktu stretli zástupcovia dvoch najväčších ozbrojených frakcií.

   

• 5. jún 1993 - V bojoch medzi pakistanskými príslušníkmi mierových síl a stúpencami somálskeho generála Mohameda Faraha Aidída, zahynulo viac ako šesťdesiat ľudí, z toho 28 vojakov mierového kontingentu. Nepokoje vyprovokovali somálski vojaci, ktorí chceli Pakistancom zabrániť v vstupe do zbrojného skladu generála Aidída. Somálsky ozbrojenci však tvrdili, že Pakistanci sa pokúsili obsadiť rozhlasovú stanicu, ktorú mal pod kontrolou tiež generál Aidíd. Po výmene názorov vzali Somálčania piatich Pakistancov ako rukojemníkov. Zajatí rukojemníci boli prepustení 7. júna.

   

• 12. júl 1993 - Po útoku amerického bojového vrtuľníka na sídlo generála Aidída v Mogadiše usmrtil rozvášnený dav dvoch novinárov a ďalších dvoch uniesol.

   

• 9. august 1993 - Pri útoku jednotiek OSN na pozície generála Mohameda Faraha Aidída v Mogadiše zahynulo 150 Somálčanov a viac ako tristo ich bolo zranených. Vojenské operácie proti generálovi Aidídovi pokračovali do 19. septembra 1993 dovtedy najväčšou ofenzívou jednotiek OSN v rámci misie ONUSOM II.

   

• 3. október 1993 - Boje medzi Somálčanmi a príslušníkmi amerických jednotiek pôsobiacich v rámci mierových síl OSN v Mogadiše si vyžiadali osemnásť mŕtvych a viac ako sedemdesiat zranených amerických vojakov. Zrážka vypukli po tom čo americké jednotky pokračovali v pátraní po prívržencoch generála Mohameda Faraha Aidída v mestských štvrtiach somálskej metropoly. Okolo štyristo mužov z Delta Force a Rangers priletelo do oblasti na vrtuľníkoch Black Hawk. Generál sa mal ukrývať v samom srdci Mogadiša, v hoteli Olympia neďaleko hlavného trhoviska. Pri bojoch boli Somálčanmi zostrelené aj dva americké bojové vrtuľníky typu Hawk. 4. októbra 1993 sa stali ulice mesta dejiskom rozsiahlych protiamerických demonštrácií. Somálske povstalecké skupiny vozili po meste telo zabitého amerického vojaka previazaného o kapotu automobilu.

   

• 17. november 1993 - BR OSN zrušila stíhanie somálskeho vodcu generála Mohameda Faraha Aidída.

   

• 1994 - Americká vláda stiahla zo Somálska celý vojenský kontingent. V krajine naďalej pôsobila mnohočlenná misia Ústrednej spravodajskej služby CIA, prostredníctvom ktorej podporovali USA miestnych vojenských vodcov, zásielkami zbraní a iného dôležitého vojenského materiálu. Americká intervencia do Somálska skončila fiaskom a bola do veľkej miery zodpovedná za následné americké váhanie ohľadom intervencií s výnimkou bombardovania z veľkej výšky. Bola hlavným faktorom pri odmietnutí intervenovať pre zabránenie genocíde v Rwande na jar 1994.

   

• 15. jún 1995 - Pätnásť členov výsadkového regimentu belgickej mierovej misie OSN bolo vyšetrovaných v súvislosti s obvinením z mučenia a aktov násilia. V tom istom roku skupina príslušníkov kanadských mierových síl OSN umučila na smrť somálske dieťa a zavraždili ďalšie tri osoby. K ďalšiemu otrasnému prípadu došlo rovnako v roku 1995 v sektore kontrolovanom talianskym kontingentom OSN. Príslušníci talianskych mierových síl OSN mučili somálskeho mladíka a pred jeho očami znásilnili jeho priateľku. Podľa očitých svedkov talianski vojaci priviazali dievča o čelo obrneného transportéra a jeden po druhom ju znásilňovali.

   

• 15. máj 1997 - Dvaja členovia belgického kontingentu mierových síl OSN za živa upálili malého somálskeho chlapca. Vojenský súd odsúdil výsadkárov na jeden mesiac väzenia a pokutu 200 libier. Ďalší Belgickí vojaci prinútil mladého Somálčana jesť bravčové mäso, piť slanú vodu, a keď vydávil obsah žalúdka prinútil ho zjesť vlastné zvratky. O niekoľko mesiacov neskôr zavreli dvaja príslušníci rovnakej vojenskej misie na dva dni do zásobovacieho kontajneru Somálske dieťa. Malého chlapca, ktorého údajne prichytili pri krádeži, vytiahli z kontajneru mŕtveho. Seržant inej belgickej jednotky zavraždil mladého Somálčana podozrivého s krádeže jedla. Na mladíka sa pred zabitým vymočil.

   

• 14. október 2004 - Exilový prechodný parlament zvolil v októbri 2004 do funkcie prezidenta republiky etiópiou podporovaného vojenského veliteľa Abdulláhí Jusufa Ahmeda. Spolu s prezidentom bola vytvorená aj dočasná federálna vláda. Na odpor vládnym jednotkám sa postavili vplyvné vojenské skupiny podporované islamským hnutím odporu v Afrike.

   

  

   

•  

  7. máj 2006 - Boje v uliciach Mogadiša sa počas niekoľkých dní vyžiadali 140 obetí na ľudských životoch. Boje medi ozbrojencami Zväzu islamských súdov a konkurenčného Spojenectva pre obnovu mieru a proti terorizmu vyvolali spory okolo vplyvu v somálskej metropole. Ozbrojencom Zväzu islamských súdov sa podarilo Mogadišo dobiť začiatkom júna 2006. Za predsedu menovaného parlamentu zvoli poslanci politika, ktorý bol na americkom zozname hľadaných teroristov.

   

• 9. jún 2006 - Šesť obetí si vyžiadala prestrelka medzi miestnymi povstalcami a osobnou strážou prezidenta Yusufa Ahmeda v meste Baidoa na juhu Somálska. Prezident sa do mesta presídlil vo februári po tom čo vládne jednotky stratili kontrolu nad Mogadišom.

   

  „ Ak medzinárodné spoločenstvo vyšle do Somálska vojakov, bude to ďalšia krížová výprava. Akékoľvek jednotky, aj islamských krajín, bude znamenať pokračovanie týchto križiackych výprav proti islamskému svetu. Varujeme všetky krajiny sveta, aby neodpovedali Amerike. Budeme s cudzincami bojovať v Somálsku a vyhradzujeme si právo potrestať ich na ich území a kdekoľvek to bude možné. (Usama bin Ládin)

   

• 3. júl 2006 - Povstalcom sa vzdal jeden z najvplyvnejších vodcov bojujúcich frakcií a bývalý minister náboženských vecí Omar Finnish. Na stranu islamistov sa spolu so svojimi milíciami pridal aj vplyvný vojenský veliteľ Omar Finnish, ktorý ovládal jednu z častí krajiny. Bojovníci zo Zväzu islamských súdov ovládali metropolu Mogadišo a celý juh krajiny.

   

• 11. júl 2006 - Boje v hlavnom meste Mogadišo a jeho okolí, pri ktorých islamský bojovníci potvrdili svoje víťazstvo si vyžiadali 140 zabitých a najmenej dvesto zranených. Poslední ozbrojenci zo Spojenectva pre obnovu mieru a proti terorizmu zložili zbrane a ponúkli svoju kapituláciu.

   

• 18. september 2006 - Neúspešný pokus o atentát na somálskeho prezidenta Abdulláhí Jusufa Ahmeda usmrtil v meste Baidoa jedenásť osôb. Prezident vyviazol z útoku, ktorý vyšetrovatelia pripisovali islamským radikálom bez zranení.

   

• 7. december 2006 - Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu o afrických mierových silách pre Somálsko.

   

• 19. december 2006 - Etiópske vojenské jednotky zaútočili na pozície islamských ozbrojencov v Somálsku.

   

• 25. december 2006 - Etiópske vzdušné sily zaútočili proti strategickým cieľom islamských ozbrojencov a proti hlavným somálskym letiskám. Masívnemu leteckému útoku predchádzalo obsadenie mesta Belet Weyne, ktoré po prudkých bojoch dobili jednotky spoločnej etiópsko-somálskej armády. Etiópske jednotky zotrvali v krajine do januára 2009. Mnoho Somálčanov vnímalo etiópske jednotky ako okupantov, čo islamisti využívali na verbovanie miestnych do svojich radov, hoci mnoho ľudí sa podvolilo zo strachu pred prísnou formou islamu, ktorú povstalci presadzujú.

   

  

   

• 28. december 2006 - Metropolu Mogadišo, ktorú iba niekoľko hodín predtým opustili bojovníci Zväzu islamských súdov obsadili etiópske vojská a jednotky dočasnej somálskej vlády. V centre hlavného mesta dochádzalo k násilnostiam a rabovaniu.

   

• 30. december 2006 - Somálska vláda vyhlásila v krajine na nasledujúce tri mesiace stanné právo. 13. januára 2007 vyhlásila somálska vlády v krajine tri mesiace trvajúci výnimočný stav, ktorý mal pomôcť pri nastolení poriadku a zákonnosti.

   

• 1. január 2007 - Islamskí bojovníci opustili svoje pozície v okolí mesta Kismayo.

   

• 8. január 2006 - Na pozície islamských bojovníkov na juhu Somálska zaútočili letecké sily Spojených štátov Amerických. Lietadlo AC-130 a dva vojenské vrtuľníky štartovali s lietadlovej lode premiestnenej do vôd na pobreží východnej Afriky z misie v Afganistane. Americká armáda zaútočila na dvoch miestach predpokladaných úkrytov islamských radikálov, ktorých Washington označoval za príslušníkov organizácie Al-Kájda. Útok na dedinu Hajo si vyžiadal dvadsať obetí v radoch civilného obyvateľstva. Nálety amerického letectva podporil aj somálsky prezident Abdulláhí Yusuf Ahmed.

   

• 12. január 2007 - Vládne jednotky dobili dedinu Raskamboni, poslednú baštu islamistov pri hraniciach s Keňou. Americká CIA označovala tábor za výcvikové stredisko Al-Kájdy.

   

• 20. február 2007 - BR OSN schválila na podporu stabilizačných úsilí dočasnej somálskej vlády vyslanie vojenskej misie Africkej únie. Prvý vojaci ugandských ozbrojených síl pristáli na letisku v Mogadišo 5. marca 2007.

   

• 30. marec 2007 - Niekoľko dní trvajúce boje etiópskej armády, somálskych vládnych jednotiek a islamských povstalcom si na juhu krajiny vyžiadali stovky obetí na ľudských životoch. Bojom predchádzalo zostrelenie etiópskeho bojového vrtuľníka islamskými rebelmi, pri ktorom zahynulo dvadsať vojakov.

   

• 17. apríl 2007 - Pri prudkých bojoch vládnych jednotiek a islamských povstalcov v metropole Mogadišo zahynulo takmer tristo ľudí, prevažne civilistov. Nové boje mali za následok ďalšiu vlnu utečencov. Mnohé ženy s deťmi našli dočasnú strechu nad hlavou v táboroch v Keni.

   

• 15. november 2007 - Do čela novej vlády bol vymenovaný Núrí Hassan Husajn. Vládol do decembra 2008, kedy musel po sporoch s prezidentom Júsufom opustiť funkciu. Predchodcom zosadeného premiéra bol Ali Mohamed Gedi, ktorý musel opustiť úrad z rovnakých dôvodov po mesiacoch kompetenčných sporov.

   

• 3. august 2008  - Výbuch bomby v Somálsku usmrtil dvadsať žien, ktoré v nedeľu ráno čistili ulice somálskeho hlavného mesta. K explózii došlo v južnej časti Mogadiša, kde sa zišli desiatky žien, ktorým zabezpečujú prácu miestne mimovládne organizácie. "Čistili ulicu, keď silná explózia otriasla celou štvrťou. Narátal som pätnásť tiel, väčšinou sú to ženy, ktoré boli roztrhané na kusy," povedal očitý svedok Hasan Abdi Muhammad. Približne štyridsať ľudí utrpelo pri útoku zranenia. K zodpovednosti za výbuch sa nikto neprihlásil. V oblasti však často ukladajú bomby proislamské organizácie, ktorých terčom boli armádne konvoje.

   

• 22. august 2008 - Bojovníci lojálni islamskému vodcovi Hassanovi Turkovi Kismayo obsadili mesto Kismayo.

• 27. október 2008  - V juhosomálskom prístavnom meste Kismayo  bola na verejnej poprave ukameňovaná trinásťročná Aishu Ibrahim Dhuhulowová. Na trest smrti ju odsúdil islamský súd podľa islamského práva šaria. Dievča hľadalo u úradníkov mesta, ktoré v auguste 2008 prevzali pod kontrolu radikálni islamisti, pomoc po tom, čo sa stalo obeťou brutálneho znásilnenia. Aishu Ibrahim Dhuhulowová šla na návštevu k starej mame a cestou ju znásilnili traja muži. Po tomto útoku hľadala ochranu na úradoch, tie ju obvinili z cudzoložstva a odsúdili na smrť. Mladé dievča zahrabali až po krk do zeme a skupina mužov ju triafala do hlavy kameňmi.

   

• 15. november 2008  - Útoky pirátov v somálskych pobrežných vodách. Somálsky piráti uniesli v medzinárodných vodách neďaleko somálskeho pobrežia saudskoarabský tanker Sirius Star. Piráti prepravili tanker s ropou za 100 miliónov dolárov do blízkosti somálskeho prístavu Haradheere. Vodca pirátov Mohamed Saíd, riadil celú operáciu telefonicky zo svojho sídla v Haradhere. Na palube lode bolo 25 členov posádky a 20 únoscov. Po vyplatení výkupného a prepustení supertankera Sirius Star sa pri zmätočnom úteku utopilo desať pirátov. Ich preplnené plavidlo sa prevrátila vo veľkej rýchlosti, pretože sa unikajúci piráti obávali, že ich budú prenasledovať cudzinci (príslušníci medzinárodných námorných jednotiek), ktorí operovali v somálskych vodách. Somálski piráti tiež prepustili iránsku nákladnú loď Delight plaviacu sa pod hongkongskou vlajkou, ktorú v novembri 2007 uniesli v Adenskom zálive. Loď Delight mala v čase únosu na palube 36 tisíc ton pšenice. Iránske úrady v októbri zaplatili výkupné za prepustenie plavidla, ktoré piráti uniesli pri somálskom pobreží dva mesiace predtým.

   

• 13. december 2008 - Somálsky prezident odvolal z funkcie premiéra Núra Hassana Husajna a celú jeho vládu.

   

• 15. december 2008 - Somálsky prezident Abdullahi Yusuf Ahmed vymenoval napriek odporu parlamentnej väčšiny do čela novej vlády svojho blízkeho spojenca Mohamouda Mohameda Gouleda. Urobil tak aj napriek tomu, že parlament odmietol jeho predošlé rozhodnutie odvolať predsedu vlády - Nura Hassana Husseina.

   

• 29. december 2008 - Somálsky prezident Abdulláhí Júsuf Ahmed odstúpil zo svojho postu a kritizoval medzinárodné spoločenstvo za to, že nepodporilo jeho štyri roky trvajúcu dočasnú vládu. Následne odišiel na letisko, no nebolo jasné, kam pocestuje. (Pozri: Somálsko 31. január 2009)

   

• 17. máj 2009 - Islamskí militanti obsadili po ťažkých bojoch strategické mesto Jowhar. Ďalšie ohniská odporu a ozbrojené zrážky medzi provládnymi silami a militantnou skupinou aš-Šabáb prepukli v strednom Somálsku. V bojoch zahynuli stovky ľudí, tisíce civilistov museli opustiť svoje domovy. Bojovníci radikálnych islamistov sa snažili zvrhnúť vládu prezidenta Šarífa Šajcha Ahmada."Aš-Šabáb

Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.

FOTOGRAFICKÉ SLUŽBY 

Máme ambíciu zostať s vami navždy … a zvečniť Vaše najkrajšie okamžiky na fotografiách, ktoré Vám ich budú pripomínať.

Máme ambíciu zostať s vami navždy … a zvečniť Vaše najkrajšie okamžiky na fotografiách, ktoré Vám ich budú pripomínať.

Fotografujeme spoločenské udalosti, svadby, stužkové slávnosti, venčeky, promócie, kultúrne udalosti, aj športové podujatia. Ponúkame fotografovanie svätého prijímania, konfirmácie a birmovania.

Portrétujeme. Ponúkame Vám kompletné služby v oblasti portrétovania a prezentácie vašej osoby. Garantujeme Vám profesionálne jednanie a príjemné prostredie, počas celej doby fotografovanie. Naša fotografka má dlhoročné skúsenosti z prácou s ľuďmi a dokáže z modelom komunikovať ku prospechu výsledných fotografií.

Ponúkame fotografovanie pre potreby vašej modelingovej prezentácie, či portrétovanie pre súkromné účely z celou škálou ďalších produktov. Ako je vytvorenie prezentácie vo forme Fotobook, či Fotoknihy, úpravu a retušovanie fotografií.

Pre študentov sú tu špeciálne služby s možnosťou uplatnenia niekoľkých zliav.

Zvečníme na fotkách vašu triedu, vytvoríme portréty pre spoločné Tablo, zvečníme váš venčekový ples, či stužkovú slávnosť. Budeme pri oslave maturít aj Rozlúčkových slávnostiach. Pozrite si možnosť uplatnenia študentských zliav: Pre študentov.

Vrámci služby „fotíme tehuľky“ Vám ponúkame fotografovanie priebehu tehotenstva a možnosť vytvorenie výslednej koláže zo zhotovených fotografií. Spoločne s touto službou ponúkame rodinné fotografie, a originálne portréty vašich detičiek. Výsledný produkt Vám môžeme nechať vytlačiť a zarámovať vo vami požadovaných rozmeroch.

Služby profesionálneho fotografa môžete tiež využiť pre potreby firemných propagácií a katalogizácie vašich výrobkov. Spoločne so službami reklamnej agentúry Catl.sk, tak môžete rozšíriť aj záber Vašej prezentácie.

Ponúkame službu nájomného fotografa, ktorá spočíva v dlhodobom monitorovaní udalosti, ktorú nedokáže objednávateľ pokryť z vlastných zdrojov. Jedná sa najmä fotografie spoločensko-politických udalostí pre potreby vydavateľstiev a redakcií, ale aj firiem a súkromných osôb.

Služba nájomného fotografa je dostupná  po špecifikovaní udalosti a termínu.  v prípade záujmu špecifikujte svoju požiadavku, miesto a čas udalosti, ktorú potrebujete monitorovať. (Kontaktný formulár)

Katalóg fotografií, zatriedených do niekoľkých kategórií – Fotobanka, poskytuje dostupný spôsob nadobudnutia zaujímavých snímkov, ktoré sú vhodné pre efektívne plnenie vašich prezentácií, webov a tlačených médií. Jednoduchou formou e-shopu si objednáte požadovaní snímok, ktorý Vám bude doručený spoločne s právom na komerčné využitie priamo do vašej e-mailovej adresy. Prezentované Fotografie v ponuke Fotobanka sú upravené a zmenšené. Zakúpené fotografie budú dodané v originálnej veľkosti a bez úprav. V prípade, že by mal zákazník záujem o už upravenú fotografiu, bude mu dodaný záber podľa jeho konkrétnej predstavy.

Z výberu fotografií, Vám na Vaše prianie môžeme zhotoviť fotoalbum vo forme viazanej knihy, rozmnoženej v základnom balíku na desať kusov. Takúto tlačenú formu fotoalbumu, môžete venovať svojim najbližším, ako prejav vďaky.

V prípade ďalších otázok, nejasností a objednávok vyplnte

Kontaktný formulár

Prípadne telefonicky na čísle :

094809889