Občianska vojna v Libanone
Atentát na libanonského prezidenta Reneho Moawada z 22. november 1989, odštartoval novú fázu náboženského násilia, ktoré nasledovalo po krátkom prímerí Libanonskej občianskej vojny. Vojna, náboženské a etnické násilie sužovali krajinu – takmer nepretržite – už od 70. rokov 20. storočia.
V Libanonskej otázke nešlo len o strategické prístavy stredozemného mora, dopravné či energetické trasy. Nepokoje v krajine súviseli najmä z novou ideologickou platformou Stredného východu, ktorý po období tzv. tureckého sekularizmu (Prvá polovica 20.str.), objavil náboženský a historický aspekt svojej prítomnosti v oblasti. Na ruinách Perzskej ríše stál nový Irán a jeho Islamská revolúcia, bola otrasom celý moderný svet. Neznamenala pritom len Ropný šok a hospodársku stagnáciu sveta Západu, Islamská republika znamenala nové myšlienkové hnutie. Libanon reflektoval tieto pocity najmä prostredníctvom svojej pomerne početne šiitskej komunity a hnutia Hizballáh.
Chronológia konfliktu:
22. november 1989 - Atentát na libanonského prezidenta. Rene Moawad, zahynul pri výbuchu nastraženej nálože. Na mieste zahynulo okrem prezidenta aj ďalších dvadsaťtri ľudí, vrátane desiatich členov prezidentovej osobnej ochrany. Prezident Rene Moawad bol v úrade len sedemnásť dní. Prezidentská kolóna sa vracala z osláv Libanonského dňa nezávislosti v moslimskom západnom Bejrúte. Atentátnici ukryli nálož v chatrči pri ceste, ktorou sa vracala prezidentská kolóna. Dvesto kilogramov plastickej trhaviny bolo odpálených na diaľku. Výbuch za sebou zanechal desať metrov široký a takmer dva metre hlboký kráter.
13. október 1990 - Sýrske a libanonské jednotky dobili prezidentský palác v Bejrúte. Vládne jednotky boli prinútené k ústupu. Generál Michael Aún sa uchýlil na francúzsku ambasádu. Udalosť znamenala koniec dvojvládia v krajine.
1. júl 1991 - Libanonská armáda za asistencie sýrskych vojenských jednotiek, dobila prístavné mesto Sadá, ktoré využívali ako svoju základňu palestínsky radikáli v južnom Libanone.
1991 – Prímerie. V Taíf bola podpísaná dohoda, ktorá stanovila podmienky nového prerozdeľovania moci v Libanone, čím sa podarilo ukončiť boje.
16. február 1992 - Dva izraelské bojové vrtuľníky lokalizovali a zaútočili na automobilový konvoj šejka Abbása Mussavího v južnom Libanone. Pri raketovom útoku zahynuli okrem vodcu Hizballáhu (Alahova strana) aj jeho manželka, niekoľkomesačný syn a šesť členov osobnej ochrany.
Útok na Mússaávího bol dlhodobo plánovanou akciou tajnej služby a armády a mal byť odvetou za prepad výcvikového tábora izraelskej armády (14. február 1992). Izraelský minister obrany Moše Arens nazval šejka „človekom so zakrvavenými rukami“. Hizballáh odpovedal niekoľkodňovým ostreľovaním územia severného Izraela. Novým vodcom Hizballáhu sa stal šejk Husajn Nasralláh.
20. február 1992 - Izraelské vojenské jednotky, prenikli z oblasti okupovanej Izraelom v južnom Libanone na sever krajiny a napriek odporu miestnych ozbrojených príslušníkov Hizballáhu obsadila dediny Kafra a Jater. Tanková a výsadková jednotka prišla pri operácii o troch vojakov a deväť arabských dobrovoľníkov. Vojenská akcia mala zabrániť niekoľkodňovému ostreľovaniu židovských osád na severe Izraela. Izraelská armáda sa z oblasti stiahli 21. februára 1992. Stalo sa tak po prísľube predstaviteľov Hizballáhu, že od 22. februára zastavia svoje raketové útoky.
25. júl 1993 - Izraelská armáda zahájila ofenzívu proti islamským povstalcom z milícií Hizballáh v tzv. bezpečnostnej zóne v južnom Libanone, ktorú od roku 1982 okupoval Izrael. Šesťdňovej vojenskej akcii pod názvom „Zodpovednosť“, predchádzala séria útokov príslušníkov Hizballáhu na izraelské armádne hliadky v oblasti. Počas silných leteckých a delostreleckých útokov prišlo o život 130 ľudí, viac ako 500 ich bolo zranených a ďalších 400-tisíc muselo opustiť svoje domovy. Bombardovanie zničilo množstvo dedín.
Izraelský premiér Jichak Rabin potvrdil, že prvoradým cieľom operácie bolo vytlačenie civilného obyvateľstva viac na sever krajiny, aby sa tak zabránilo maskovaniu a skrývaniu bojovníkov Hizballáhu medzi civilným obyvateľstvom. Kolektívny trest v takomto rozsahu nemal v tejto oblasti dovtedy obdobu. Bojové akcie sa skončili 31. júla vyhlásením prímeria. Izraelské jednotky sa z južného Libanonu stiahli na svoje pôvodné pozície.
Zapojte sa do diskusie mna konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook - Priestor)
------------------------------------------------------------------------
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
