KATALOG FIRIEM

Globálna finančná a hospodárska kríza sa rozšírila po celom svete zo Spojených štátov Amerických na jeseň roku 2008 a napriek tomu, že bola v podobe hypotekárnej krízy pozorovaná od roku 2007, jej dôsledky ohromili svet až v roku 2009, stagnáciou svetového hospodárstva, recesiou významných priemyselných centier, nestabilitou bankového a finančného sektoru a neposlednom rade aj poklesom zamestnanosti. O prácu a domov prišli milióny ľudí.

Hypotekárna kríza vypukla v sektore rizikových hypoték na jar roku 2007. V priebehu roka prerástla do krízy na celom trhu bývania a do úverovej krízy vo finančnom sektore. Americká vláda riešila krízu skupovaním zlých (toxických) hypotekárnych aktív, ktoré znižovali dôveru na trhu a viedli k zablokovaniu celého finančného systému. Rizikové hypotéky sa poskytovali ľuďom, ktorí by na klasickú hypotéku nedosiahli, čiže chudobnejším vrstvám alebo príslušníkom menšín. Bankové spoločnosti Fannie a Freddie, si podporou programu dostupného bývania udržali podporu demokratických kongresmanov a mohli tak bez zmien pokračovať v činnosti, ktorá bola pre daňových poplatníkov stále väčším rizikom.

Banky čelili vážnym problémom už od leta 2007, kedy naplno prepukla kríza na trhu bývania v USA a postihla úverové trhy. Napätie sa vystupňovalo po tom, čo najväčšia maklérska spoločnosť a zároveň renomovaná investičná banka Merrill Lynch oznámila rekordnú stratu v histórii. Pádu kurzu napomohla aj rezignácia šéfa Merrill Lynch Stanleyho O'Neala. Banku Merrill Lynch začala vyšetrovať burzová komisia, pretože sa banka snažila s pomocou hedgeových fondov zakryť stratové investície prevodom na spriatelené subjekty.

Počiatok krízy bol v zlom riadení, absencii zodpovednosti a politike štátu, ktorá dávala bankám dostatočné záruky aj v prípade zlého hospodárenia. Banky stratili priamy kontakt s klientom, hypotéky dohadovali ich externí partneri, ktorí nekládli taký dôraz na bonitu klienta. Táto prax znamenala veľký problém najmä pre sektor, ktorý sa zameriaval na ľudí s horšou úverovou spoľahlivosťou. Väčšinou to boli ľudia, ktorí neboli pri splácaní záväzkov príliš spoľahliví, často nemali stabilné zamestnanie.

Na trh sa v tejto súvislosti objavilo viacero finančných nástrojov, medzi nimi aj možnosť predávať pohľadávky za klientov bánk a "zabaliť" ich do nových ucelených inštrumentov. Tieto bolo možné predať alebo s nimi obchodovať, podobne ako s akciami. Problém nastal keď hodnota aktív klesla a pôvodný dlžník záväzky nesplácal. Ohrozené boli preto aj banky, ktoré sa v rizikových hypotékach neangažovali, ale mali v portfóliu finančné nástroje, ktoré boli od nich odvodené. Tieto nové nástroje pomohli rozšíriť prosperitu, v okamihu vypuknutia problémov však rozptýlenie rizík viedlo na trhoch k všeobecnému rozšíreniu nedôvery. Dôsledkom tejto nedôvery bola skutočnosť, že banky držali hotovosť a neboli ochotné financie požičiavať.

Metódy rozprestretia rizík pomocou tzv. sekuritizácie, pri ktorých sa z úverov a dlhov s rôznym rizikom urobia dlhopisy a tie sa potom zoskupujú do balíkov (Zlé investície sa rozdelili na tisíce kúskov.) fungovala niekoľko rokov. Fondy a banky mali nové výnosy a úver mohol získať prakticky každý, kto prišiel. Dôsledkom znížených rizík však bolo aj to, že veritelia požičiavali ľahko a ochotne.

Vplyvom krízy sa so sekuritizovanými dlhmi prakticky prestalo obchodovať. V tejto situácii investori začali hromadne predávať akcie bánk, ktoré balíky dlhopisov organizovali a predávali. Banky zase obmedzili obchody s hypotekárnymi firmami, ktorých úvery do balíkov organizovali. Patová situácia viedla k zmrazenie všetkých nových aktivít na trhu s hypotekárnym bývaním, viedla k prepadu cien nehnuteľností (-40 percent) a zastaveniu výstavby.

Produktové balíky CDO a CLO prišli Do módy v polovici 90. rokov, keď sa investori začali obzerať po nákupoch individuálnych pôžičiek. Tie však boli kvôli nízkemu ratingu pre značnú časť investorov príliš rizikové, preto vznikla myšlienka zoskupiť celý súbor dlhopisov krytých majetkami do jednej emisie, rozdelenej do častí, odstupňovaných podľa výšky ratingu, teda hodnotenia spoľahlivosti dlhu. Najvyššie hodnotená časť emisie mala maximálny možný rating AAA - odrážal veľmi nízku pravdepodobnosť, že by všetky úvery v balíku začali byť naraz nedobytné. Objavilo sa podozrenie, že ratingové agentúry hrali v organizácii týchto balíkov dlhopisov príliš aktívnu úlohu a boli v konflikte záujmov. Agentúry zrejme hodnotili balíky dlhopisov tak, aby to vyhovovalo bankám, ktoré ich predávali a za ratingy platili. Výsledok bol taký, že investovanie do CDO bolo na prvý pohľad ohromne výhodné, pretože pri maximálnom ratingu AAA mali tieto papiere vyšší výnos než americké vládne dlhopisy.

Spočiatku sa zdalo, že problémy so zoskupenými dlhopismi na hypotéky sa koncentrujú najmä v európskych bankách, ktoré si pomáhali zo stagnácie ziskov nákupmi výnosných amerických papierov na rizikové hypotéky. V Amerike sa problémy sústredili v najväčších hedgeových fondoch, vrátane fondov poprednej investičnej banky Goldman Sachs.

Americký akciový trh zaznamenal v roku 2008 najväčší prepad od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, keď nástup finančnej krízy vo svete spôsobil pád akcií nielen finančných spoločností, ale aj energetických, automobilových a metalurgických podnikov a najväčšia ekonomika sveta sa prepadla do recesie. Z finančných spoločností najviac stratili veľkobanky ako Citigroup, Bank of America a Goldman Sachs, ktorých hodnota akcií sa v minulom roku prepadla o viac než 60 %.

Bývalý riaditeľ Americkej centrálnej banky FED Alan Greenspan povedal už v lete 2008 o prebiehajúcej kríze na finančných trhoch, že je to najhoršia kríza od II. svetovej vojny. Podľa neho môže kríza skončiť až vtedy, keď sa ceny nehnuteľností stabilizujú a s nimi aj hodnota hypotekárnych dlhopisov.

Greenspan podľa niektorých expertov čiastočne prispel k súčasnej kríze svojou uvoľnenou menovou politikou na čele centrálnej banky -FED. Iní odborníci – ekonomickí experti denníka Wall Street Journal Europe: Charles Calomiris a Petr Wallison si mysleli, že na počiatku hypotekárnej krízy v USA stála snaha politikov Demokratickej strany, ktorí presadzovali prostredníctvom hypotekárnych agentúr svoj politický program zvýšenej dostupnosti bývania. V kombinácii s konkurenciou tlačeným bankovým sektorom, ktorý v honbe za ziskmi, požičiavali financie, aj menej bonitným klientom a bujnejúcim voľným trhom, znamenala táto utopická predstava, nielen krach dostupného bývania, ale naopak jeho nedostupnosť a drastické znižovanie životnej úrovne.

Fannie Mae a Freddie Mac si po svojich účtovných škandáloch v rokoch 2003 a 2004 museli opäť nakloniť Kongres, a zaviazali sa preto zvýšiť financie na "dostupné bývanie. Obidve agentúry sa tak stali najväčšími kupcami rizikových hypoték typu "subprime" a "Alt -A". Rozsiahle nákupy rizikových hypoték umožnili obidvom agentúram predovšetkým to, že boli trhom považované za subjekty s podporou štátu. Mohli si tak na nákupy hypoték v podstate požičiavať, koľko chceli. Do roku 2006 sa podiel rizikových hypoték u oboch agentúr zvýšil na 20 percent z ôsmich percent v roku 2003 a zároveň kvalita hypoték klesala. Krach tohto projektu spustil hypotekárnu a potom aj úverovú krízu v celom svete. V roku 2008 rozhodla vláda, že od spomínaných bánk ich stratové investície odkúpi a prevezme tak nad nimi kontrolu.

Americký miliardár a investor George Soros vyslovil názor, že pôvod hospodárskej krízy má počiatok vo finančnej deregulácii z 80. rokov minulého storočia, pričom dodal, že zároveň signalizuje koniec modelu voľného trhu, ktorý odvtedy prevládal v kapitalistických krajinách. Liberalizácia finančného sektora, ktorú začala Reganova administratíva, viedla k sérii kríz vyžadujúcich vládnu intervenciu, povedal Soros ekonómom a bankárom v piatok 20. februára 2009 na súkromnej večeri na Columbia University. Globálna recesia, ktorú spôsobil kolaps amerického trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami, "zničila samotný finančný systém". Ukázalo sa totiž, že finančné trhy sú z hľadiska svojej samoregulácie neúčinné a nechajú sa ovplyvniť skôr trendom, namiesto toho, aby využívali všetky dostupné informácie. "Nachádzame sa v kríze, ktorá je podľa môjho presvedčenia skutočne najťažšou od 30. rokov minulého storočia a líši sa od všetkých ostatných kríz, čo sme za svoj život zažili."

Alan Greenspan, Republikánsky politik, uznávaný finančník a dlhoročný riaditeľ Federálneho rezervného systému (do roku 2006), napísal v roku 2007 vo svojich pamätiach (The Age of Turbulence: Adventures in a New World - Rozbúrená doba: Dobrodružstvá v novom svete) svoj názor k zásadným otázkam americkej ekonomiky. Vyzdvihol Clintonov ekonomický plán z roku 1993 obmedzujúci deficit a nazval ho prejavom politickej odvahy. Prezidenta Busha vykreslil ako človeka, ktorého motivovala predovšetkým ideológia a volebné sľuby z roku 2000 a ktorého nezaujímajú dôsledky jeho ekonomickej politiky.

Kríza sa Američanov dotkla najmä zabavovaním nehnuteľností pre nesplácanie hypoték. Len v roku 2007 takto prišlo o majetok 2,2 milióna zadĺžených vlastníkov. V roku 2007 zažili Američania najväčšie prepúšťanie od druhej svetovej vojny. A rovnako tomu bolo po celom svete. Na celom svete prinútila kríza k znižovaniu počtu zamestnancov tisícky veľkých fieriem. Vedenie Hewlett-Packard muselo znížiť stav zamestnancov o 24.600, spoločnosť Caterpillar prepustila 21.610 zamestnancov, Pfizer - 19.500 osôb, Sony Corp - 16.000, americký výrobca hliníka Alcoa - 15.000 zamestnancov, nemecká maloobchodná sieť Metro - 15.000, Austrálska banská spoločnosť - 14.000 zamestnancov, AT&T - 12.000. British Telcom 10.000, DLH Express - 9500, Arcelor Mittal a Telecom Italia po 9000 ľudí, Skanska - 3400 zamestnancov, Rolls-Royce - 2000 pracovníkov, Eletrolux - 3000 ľudí, Whirlpool - 5000.

Menej miliardárov

Rok 2008 poznačený prepadom akcií na svetových trhoch a prebiehajúcou ekonomickou krízou, pripravil podľa časopisu Forbes, viac než 300 z prvých 1125 miliardárov sveta o minimálne 1 miliardu USD. Desať najbohatších prišlo spolu celkovo o 150 miliárd USD, niekoľko desiatok po viac než 5 miliárd USD.

Indický obchodník Anil Ambani (30 miliárd USD), obchodník z oceľov Lakšmi Mittal (20 miliardách USD), Mukéš Ambani (20 miliardách USD), podnikateľ v oblasti nehnuteľností K. P. Singh (25. mld USD), najbohatším Rus, spolumajiteľ spoločnosti Norilsk Nickel, Oleg Deripaska (18 mld. USD), ruský podnikateľ Vladimira Lisina, majiteľ Novolipeckých oceliarní (7 mld USD), Dmitrij Rybolovlev, majiteľ firmy na výrobu umelých hnojív a chemikálií - Uralkali (6 mld. USD), britský podnikateľov David Ross (stratil 1,35 mld. USD z 1,4 mld. USD), bývalý šéf a najväčší akcionár Landsbanki, druhej najväčšej banky na Islande Björgolfur Gudmundsson (prišiel o všetok majetok 1,1 miliardy USD), americký burzový obchodník Kirk Kerkorian (1 mld USD).

Finančná kríza zasiahla aj Hongkong. Spoločný majetok jeho 40 najbohatších obyvateľov sa prepadol zo 179 miliárd USD v roku 2007 na 82 miliárd USD v roku 2009. Počet miliardárov v dôsledku toho klesol z pôvodných 40 na 19. Obchodník Li Ka-šing, ktorý kontroloval konglomerát Cheung Kong Holdings a telekomunikačný koncern Hutchison Whampoa ohlásil stratu 16,2 miliardy USD, bratia Walter, Raymond a Thomas Kwokovci (11,8 miliardy USD), hongkonský podnikateľ Lee Shau-Kee (14 miliárd USD), majiteľ kasín v Makau - Stanley Ho (10 miliardu USD)

Vplyvom vysokých strát si siahol na život prestížny maklér René-Thierry Magon de la Villehuchet, ktorý spáchal 25. decembra 2008 samovraždu, či Nemecký miliardár Adolf Merckle (74), ktorý skočil pod idúci vlak 6. januára 2009 .

Špekulanti s ropou

Spoločnosti, finančné inštitúcie a banky investovali balík peňazí utŕžený obchod na realitnom trhu do investícií po celom svete. Najväčší objem investícií smeroval do obchodu s nerastnými surovinami, prevažne ropy. Finančný špekulanti však svojim skupúvaním nepotrebných zásob ropy, narušili krehký balans medzi dopytom a ponukom. 27. februára 2008 vystúpila ceny ropy na svetových obchodných trhoch nad hranicu 100 USD za barel suroviny. Barel ľahkej americkej ropy West Texas Intermediate sa predával za 102 USD a cena severomorskej roppy Brent Crude vystúpila na 100,2 USD. Ročný nárast spotreby ropnej suroviny sa odhadoval na jedno percento, pričom svet spotreboval denne takmer štyri milióny barelov ropy. V máji 2008 bola ropná bublina takmer na svojom maxime a analytici sa zamýšľali nad príčinami enormného rastu. Fondy presúvali na priek upozorneniam svoje peniaze na trh s ropou, pretože ceny sa v dlhodobom horizonte vyvíjali v prospech ropných investícií. Analytici vysvetľovali enormný rast cien ropy politickou nestabilitou jej dodávateľov, aj napriek skutočnosti, že zásoby ropy v USA vzrástli viac, než sa očakávalo. Ropy bol nadbytok, no jej ceny rástli ešte celé dva mesiace. Cenu ropy podporila aj správa spoločnosti Goldman Sachs, ktorej analytici tvrdili, že cena ropy sa zvýši na 150 až 200 dolárov za barel.

Prudké výkyvy cien ropy spôsobovali finančný špekulanti, prostredníctvom indexových fondov. Od januára do mája roku 2008 investovali indexové fondy na komoditných trhoch 60 miliárd dolárov. Podieľali sa tak na výraznom raste cien ropy. V máji 2008 sa americký Kongres začal zaoberať otázkou, či príliš rýchly rast cien ropy nie je dôsledkom špekulácií. Keď sa americký Kongres začal otázkou špekulácií zaoberať, obchodníci stiahli z trhu investície asi za 39 miliárd dolárov. Cena ropy sa vplyvom týchto udalostí prepadla pod hranicu 70 dolárov za barel suroviny. Finančník George Soros uviedol v júny 2008 pred americkým Senátom, že prudká expanzia investičných fondov, ktoré stavajú len na rast cien ropy a ďalších energetických komodít, vytvára na trhu cenovú bublinu. Situáciu prirovnal k okamihom pred krachom akciových trhov v roku 1987:

„ Stále viac inštitucionálnych investorov spomedzi penzijných či odborových fondov začalo prechádzať od investícií do akcií a dlhopisov k rope a ďalším komoditám, v nádeji, že búrlivý rast ich cien bude pokračovať. Vzostup popularity komoditných indexov je "intelektuálne nesúrodý, potenciálne destabilizujúci a vo svojich ekonomických dôsledkoch škodlivý.“

Americkí politici sa začali kvôli prudkému a často ťažko vysvetliteľnému rastu cien ropy zaujímať o fungovanie trhov s energetickými kontraktami. Tlačili na orgány dohľadu, aby prijali opatrenia proti destabilizujúcim špekuláciám. Špekulanti vstupovali na trh iba stávkami na rast cien ropy a deformovali tak prevládajúcu rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Podobné to bolo podľa Sorosa aj v roku 1987, keď všetci investovali do akcií a následne sa naraz snažili všetci z trhu odísť, pričom na to doplatili svetové trhy veľkým krachom. Soros senátorom povedal, že síce nie je expert na trh s ropou, strávil však roky štúdiom spoločných charakteristík rôznych trhových bublín. Tie sa vždy odvíjajú z reálneho trendu rastu založeného na dopyte a ponuke, neskôr sa však tieto údaje začnú dezinterpretovať a vzniká bublina, ktorá nakoniec nevyhnutne spľasne. Soros však pri cenách ropy náhly krach nepredpokladal a odôvodňoval to nutnosťou recesie v USA a ďalších vyspelých ekonomikách. Už v júly roku 2008 bubliny ropných špekulantov spľasla a pád hypotekárnych a investičných trhov v USA a neskôr aj celom svete uvrhlo svetovú ekonomiku do recesie.

V júly 2008, na spoločnom zasadnutí krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v Džidde, potvrdila Saudská Arábia navýšenie svojej ťažby ropy o viac ako dve percentá. Vyhovela tak žiadosti priemyselných koncernov. K plánu na zvýšenie ťažby sa pridal Kuvajt a Spojené Arabské Emiráty. Ostatný členovia OPEC, Irán, Líbya, Alžírsko a Venezuela navyšovanie svojich ťažobných kvót odmietli. Zisk Organizácie krajín vyvážajúcich ropu OPEC dosiahol v roku 2008 rekordných 1,251 bilióna USD. Bolo to približne o 86 percent (671 miliard USD) viac ako v roku 2007. Za prvý polrok 2008 stúpol zisk kartelu OPEC z predaja ropy na 645 miliárd USD. Saudská Arábia, ktorá sa na celkovom vývoze podieľa takmer jednou tretinou, zarobila za prvých šesť mesiacov 192 miliárd USD. Zisk Iraku z predaja čierneho zlata dosiahol do konca júna 39 miliárd USD.  

Cena americkej ľahkej ropy ropy West Texas Intermediate : 6. máj 2008 120,93 USD, 9. máj 2008  - 126 USD, 20. máj 2008 - 129,58 USD, 1. júl 2008 - 145,85 USD, 11. júl 2008 - 147,27 USD, 5. august 2008 - 118 USD, 10. september 2008 - 102,20 USD, 11. november 2008 - 58,32 USD, 18. december 2008 - 33,44 USD.

Podľa prehľadu tržieb päťsto najväčších európskych firiem, zverejnených v máji 2009, teda v čase prehlbujúcej sa hospodárskej krízy, bol najväčšou firmou v Európe holandsko-britský ropný podnik Royal Dutch Shell. Nasledovali:

Chronológia : 

12. septembra 2007  - Európska centrálna banka musela požičať rekordných 75 miliárd eur bankám, pretože hypotekárna kríza v USA prakticky zastavila medzibankové pôžičky. Tento krok priniesol len slabú počiatočnú výpomoc časti trhu, ktorá bola najviac postihnutá úverovou krízou. Jednotlivé banky v eurozóne neboli ochotné požičiavať finančné prostriedky na obdobie dlhšie ako jeden týždeň, za čo môžu najmä obavy z toho, že hociktorá z nich by sa mohla stať ďalšou obeťou americkej krízy na hypotekárnom trhu.

5. október 2007 - Deutsche Bank potvrdila, že v treťom štvrťroku 2007 dosiahla stratu 2,2 miliardy eur.

5. november 2007  - Chuck Prince, generálny riaditeľ najväčšej americkej banky Citigroup rezignoval na svoj post pre zlý hospodársky výsledok banky. Straty v banke Citigroup boli vplyvom hypotekárnej krízy vyčíslené na 3,3 miliardy USD.

31. december 2007  -  Najväčšia švajčiarska banková skupina UBS utrpela v poslednom štvrťroku 2007 kvôli zlým investíciám do amerických hypoték stratu 12,5 miliardy švajčiarskych frankov. Za celý rok skončila s čistou stratou 4,4 miliardy frankov. Na zahladenie strát použila kapitál singapúrskej vládnej investičnej spoločnosti a nemenovaného investora z Blízkeho východu. Pre hypotekárnu krízu si už museli svetové banky odpísať celkovo asi 100 miliárd dolárov strát. O pomoc s navýšením kapitálu sa na bohatých ázijských investorov obrátili okrem UBS aj americké Citigroup a Merril Lynch.

17. marec 2008  - „ Americká ekonomika prechádza zložitým obdobím a ďalšie problémy ju ešte čakajú“, uviedol prezident USA George Bush. Americká centrálna banka Fed znížila diskontnú sadzbu, za ktorú požičiava peniaze bankám a zaviedol nové opatrenie, ktoré umožnili požičiavať peniaze aj ďalším bankám na Wall Street. Fed schválil zároveň finančnú pomoc krachujúcej investičnej banky Bear Stearns. Akcie banky Bear Stearns spadli zo 171 USD za akciu na dva USD v priebehu niekoľkých dní. Banaka Bear Stearns patrila k najstarším a najváženejším bankám na Wall Street. Novým majiteľom skrachovanej banky sa stala banka JPMorgan Chase & Co, ktorá ju získa za 236 miliónov dolárov. Americká centrálna banka (Fed) pritom poskytla až 30 miliárd USD na odkúpenie jej problematických aktív. Riaditeľ Bear Stearns Alan Schwartz, pritom ešte pár dní pred odpredajom povedal, že banka nemá problémy s likviditou a má voľnú hotovosť vo výške 17 miliárd dolárov.

25. marec 2008  - Islandská centrálna banka v snahe zastaviť prepad Islandskej koruny zdvihla kľúčovú úrokovú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu, na rovných 15 percent. Islandská koruna sa prepadla na historické minimum z novembra 2001. Znehodnocovanie koruny oslabilo rozpočty zadlžených domácností a firiem, a tým z dlhodobého hľadiska finančnú stabilitu v krajine.

30. jún 2008  - Predaj starších domov v USA sa v júni dostal na najnižšiu úroveň za posledných 10 rokov. Ceny nehnuteľností klesli až o tridsať percent. V mesiaci jún 2008 sa znížil predaj nehnuteľností v USA o 2,6 percenta na 4,86 milióna. Medziročne išlo o 16-percentný pokles.

Okrem krízy v oblasti nehnuteľností trápila Ameriku aj zvýšená nezamestnanosť. Ministerstvo práce zverejnilo údaje, podľa ktorých sa počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v týždni končiacom 19. júla zvýšil o 34 000 na 406 000.

1. júl 2008  - Britský štatistický úrad zverejnil údaje o spomalení hospodárskeho rastu v druhom štvrťroku. Hospodárstvo ostrovov rástlo najpomalšie za posledné tri roky - rast HDP dosiahol 0,2 percenta. Pokles výkonu ekonomiky spôsobil predovšetkým 0,7-percentné zníženie objemu výstavby domov a bytov. Desaťročie realitného boomu v Británii sa zmenil na prudký pokles trhu s nehnuteľnosťami.

24. júla 2008  - Americká snemovňa reprezentantov schválila nový zákon o bývaní, prostredníctvom ktorého poskytla dvom najväčším hypotekárnym ústavom Fannie Mae a Freddie Mac - ktoré kvôli kolapsu na hypotekárnom trhu ocitli v obrovských stratách - sumu 25 miliárd dolárov. Americký prezident George Bush podpísal zákon 30. júl 2008. Američania dlhovali na hypotékach spolu 12 biliónov dolárov. Obidva hypotekárne domy disponovali pôžičkami v celkovej výške 5 biliónov USD.

24. september 2008  - Manažérov problematických amerických finančných ústavov - hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac, banky Lehman Brothers a poisťovne AIG - preveroval Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI). Vyšetrovanie bolo zahájené kvôli podozreniu z hypotekárnych a iných podvodov. FBI skúmala 26 prípadov možných firemných podvodov spojených s krízou na hypotekárnom trhu. Riaditeľ FBI Robert Mueller vyhlásil, že chce za hypotekárne podvody stíhať aj šéfov firiem.

26. september 2008  - Americká vláda uzavrela najväčšiu domácu sporiteľňu Washington Mutual. Bankové aktíva Washington Mutual - vyčíslené zhruba na 307 miliárd dolárov kúpila - za 1,9 miliardy dolárov banka JPMorgan Chase & Co. Krach spoločnosti bol dovtedy najväčším krachom v histórii bankového sektora Spojených štátov. (posledným veľkým krachom v americkom bankovom sektore bol kolaps firmy Continental Illinois National Bank & Trust s aktívami okolo 40 miliárd dolárov v roku 1984.)

26. september 2008  - Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyhlásil vojnu finančným špekulantom a ohlásil viac intervencií štátu do ekonomiky a skoncovanie s výkyvmi "finančného kapitalizmu", ktoré sú podľa neho príčinou hlbokej finančnej krízy v USA. "Svet sa ocitol len krôčik od katastrofy, nemôžeme sa vystavovať riziku, že s tým znovu začneme," varoval francúzsky prezident.  Francúzske banky ohlásili v súvislosti s hypotekárnou krízou straty vo výške 18 miliárd eur

30. september 2008  - Japonsko, druhá najväčšia svetová ekonomika upadla v 3. kvartáli roku 2008 do recesie.

3. október 2008  - Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila plán pomoci kolabujúcemu finančnému sektoru krajiny v hodnote 700 miliárd dolárov. Za záchranný plán hlasovalo 263 poslancov, proti bolo 171. Plán už pred tým schválil americký Senát. Pomoc bola zameraná na obnovenie likvidity na finančných trhoch a oživenie kolabujúcej ekonomiky prostredníctvom investície, ktorou vláda vykúpila časť cenných papierov spojené s hypotékami a ďalšími problémovými aktívami od finančných spoločností.

5. október 2008  - Druhý najväčší hypotekárny ústav v Nemecku Hypo Real Estate Holding dostal od nemeckej vlády a bankového sektoru úver v hodnote 50 miliárd eur (štát 35 miliárd, bankový sektor 15 miliárd eur). Hypo Real sa kvôli globálnej úverovej kríze dostala do problémov v polovici septembra 2008.

1. október 2008  - Krach americkej investičnej banky Lehman Brothers. Kolaps Lehman Brothers bol výsledkom zlých rozhodnutí ich manažérov. Americká investičná banka Lehman Brothers požiadala o bankrotovú ochranu pred veriteľmi v polovici septembra. Predstavitelia USA sa rozhodli nechať ju padnúť a neponúkli jej v časoch krízy štátnu pomoc. Lehman Brothers bývala štvrtou najväčšou investičnou bankou v Spojených štátoch a jej pád predstavuje najväčší bankrot v dejinách USA. Podnik mal v účtovníctve zlé úvery asi za 60 miliárd dolárov, najmä kvôli problémom na realitných trhoch.

Novinári denníka New York Times priniesol neskôr odhalenie o machináciách v banke Lehman Brothers. Denník napísal, že na realizáciu veľkých obchodov používala banka externú firmu. Týmto spôsobom sa jej darilo navonok zdanlivo znižovať rizikovosť svojho podnikania. Firma Hudson Castle patrila banke len zo štvrtiny, ale bola plne pod jej kontrolou. Od roku 2001 uskutočnila banka mnohé transakcie, ktorých hodnota dosiahla viac ako miliardu USD. O mnohých pochybných praktikách vedenia banky hovorila aj 2200-stranová správa, ktorú vypracoval vyšetrovateľ.

7. október 2008  -  Európske akcie zaznamenali najprudší pokles akcií v histórii. Britská spoločnosť Royal Bank of Scotland stratila 20 percent a švajčiarska banka UBS 12,4 percenta. Pokles akcií zaznamenali aj energetické spoločnosti Total a Royal Dutch Shell. V USA klesali najmä akcie bánk. Deväťpercentný pokles kurzu Bank of America. Akcie Bank of America spadli o 26 percent po tom, čo banka predstavila výsledky hospodárenia v treťom štvrťroku. Akcie automobilového koncernu General Motors spadli o takmer 20 percent. Najväčšia svetová automobilka Toyota zrejme zaznamená v tomto roku 40-percentný pokles zisku kvôli slabému predaju v USA a na ďalších vyspelých trhoch. Ruský akciový trh RTS stratil takmer deväť procent. Na hodnotu akcií pôsobí neistota na svetových finančných trhoch, klesajúce ceny ropy i negatívna nálada na ruskom trhu. Ruská burza MICEX, na ktorej sa odohrávala väčšina akciových transakcií v Rusku, zastavila dokonca kvôli výraznému až 14 percentnému prepadu svojich akcií celkové obchodovanie. 

Dlhodobo strácali akcie na burze v USA (Index Dow Jones), Tokiu (Nikkei 225), západnej a strednej Európe (FTSEurofirst 300), sa dostali na štvorročné minimum.

8. október 2008  - Island oznámil bankrot štátneho finančného sektoru. Ostrov uprostred 90. rokov dereguloval svoj finančný sektor a vytvoril islandskú burzu. Islanďania sa horlivo zapojili do boomu s cennými papiermi, vďaka ktorým sa bežným rodinám po piatich rokoch zúročilo ich bohatstvo o 45 percent, žili luxusným životom, kupovali si domy a luxusné autá. V roku 2007 vyhral Island prieskum OSN o "najlepšiu krajinu pre život", v ktorom boli jeho občania označení ako najspokojnejší ľudia na svete. Akciový trh zažíval rozmach, bohaté spoločnosti, ktoré kormidlovali mladí ambiciózni riaditelia, horúčkovito skupovali banky naprieč Európou. Islanďania profitovali z jedných z najvyšších príjmov na osobu. Všetko potom bolo stopercentne financované z pôžičiek, ktorých základ tvorili zahraničné meny. Pôžičky v zahraničných menách boli nesmierne populárne, pretože mali v porovnaní s pôžičkami, založenými na silnej islandskej korune nízke úrokové sadzby. Všetko sa zrútilo na jeseň 2008, keď islandská mena padla na svoje dno a mnohí ľudia neboli schopní splácať svoje záväzky. Rozhodnutie vymeniť rybárstvo za komplex pôžičiek sa Islanďanom tvrdo vypomstilo a prišli o všetky svoje úspory. Kolaps bankového systému epických rozmerov spôsobil rast inflácie a znížil záujem investorov. Kurz islandskej koruny stratil viac ako polovicu svojej hodnoty a obchodovanie s menou sa na niekoľko týždňov prakticky.Vláda prevzala kontrolu nad tromi najväčšími bankami. Premiér Geir Haarde oznámil, že obnova ekonomiky Islandu potrvá roky.

24. októbra 2008   požiadal Island Medzinárodný menový fond o úver vo výške 2,1 miliardy USD. Úver od fondu bol súčasťou väčšieho balíku, na ktorom sa podieľali škandinávske krajiny (šesť miliárd USD).

20. november 2008 - Medzinárodný menový fond (MMF) schválil pôžičku pre Island v sume 2,1 miliardy dolárov (50,5 miliardy SKK). MMF dohodol na úvere už skôr, jeho realizáciu však odložili spory Islandu s Veľkou Britániou, ktorá žiadala, aby sa najprv vyplatili vklady britských občanov uložené v skrachovaných islandských bankách.

Severské štáty poskytli neskôr Islandu 300 miliónov eur, ktoré mali slúžiť na stabilizovanie ekonomiky. Island sa s MMF, severskými štátmi a Poľskom dohodol na celkovom úvere za 10 miliárd eur.

10. október 2008  - Svetové burzy ohlásili rekordné straty. Európske akcie stratili takmer 8 percent a padli najnižšie za vyše päť rokov. Londýnska a frankfurtská burza klesli o desať percent. Viedenská burza musela dvakrát zastaviť obchodovanie, pretože sa prepadla o viac ako desať percent. Praha zatvorila obchodovanie v najhorších číslach za posledné štyri roky. Ázia prežila najhorší deň od krachu búrz v roku 1987.

14. október 2008  - Maďarsko, ktoré sa vynov zlého vládnutia topilo v dlhoch, ohlásilo hroziaci bankrot svojej ekonomiky. Finančné problémy Maďarska boli dôsledkom vysokého deficitu bežného účtu ako aj rozpočtového deficitu, čiastočne nadhodnoteného forintu či nízkych devízových rezerv. V priebehu októbra 2008 stratil maďarský forint oproti euru aj doláru zhruba pätinu hodnoty. Prudké oslabenie meny postihlo naviac bežných ľudí, ktorí si od bánk požičiavali v eurách, dolároch či švajčiarskych frankoch. Oslabenie meny v priebehu pár týždňov zväčšilo ich pôžičky a zdražilo mesačné splátky. Kvôli výhodnejším úrokom poskytli v roku 2008 maďarské banky v cudzej mene až 90 percent úverov. Rast ekonomiky na úrovni 1,3 percenta bol jedným z najnižších v Európe. Napriek potrebe ekonomických reforiem, nemala menšinová vláda dosť síl, aby ich presadila. Verejný dlh Maďarskej republiky tvorili pritom až dve tretiny hrubého domáceho produktu. 

Medzinárodný menový fond (MMF) schválil finančnú pomoc pre Maďarsko v hodnote 15,7 miliardy dolárov 7. novembra 2008. Ďalšie peniaze do výšky 25,1 miliardy dolárov poskytla EÚ a Svetová banka. MMF požadoval ako podmienku poskytnutia finančnej pomoci, aby Maďarsko obmedzilo výdavky a udržalo štátny dlh na nízkej úrovni. Záchranný balíček slúžil na oživenie upadajúcej ekonomiky a bankového systému, ktoré ťažko poškodila finančná kríza. Ta zhoršila schopnosť vlády financovať rozpočtový deficit a bankám prístup k financiám.  

Medzinárodný menový fond žiadali o pomoc okrem Maďarska aj Ukrajina, Pakistan, Island a Bielorusko, Srbsko, Lotyšsko.

16. októbra 2008  - Švajčiarsko poskytlo banke UBS štátnu pomoc v hodnote 54 miliárd dolárov, určených na odkúpenie problémových cenných papierov. Banka tiež získa šesť miliárd dolárov od vlády výmenou za obligácie, ktoré sa dajú premeniť na akcie. Banka Credit Suisse získa desať miliárd švajčiarskych frankov od zahraničných investorov, vrátane katarského investičného fondu Qatar Investment Authority (hlavný akcionár banky).

16. október 2008  - Po tom, čo na akciových trhoch vyprchala eufória zo záchranných balíčkov, ktoré prisľúbili vlády jednotlivých štátov, ako stimul finančnej krízy, ovládol svet obchodu strach z hospodárskej recesie. Investori, obávajúci sa ekonomického poklesu, predávali vo veľkom akcie ťažobných firiem a priemyslových koncernov. Akcie na americkom trhu zaznamenal druhú najväčšiu bodovú stratu v histórii. Pozornosť Wall Street se presunula od úverovej krízy k makroekonomickým číslam. Ekonomická aktivita v Spojených štátoch podľa správy centrálnej banky (Fed) na prelome leta a jesene 2008 zoslabla o niekoľko percentuálnych bodov. Rovnako tak akcie na európskych a ázijských trhoch zaznamenali ďalší prudký pokles

17. október 2008  - Priemyselná výroba v USA zaznamenala v septembri 2008 najväčší pád od roku 1974. Výroba amerických závodov, baní a rafinérií poklesla v septembri o 2,8 percenta. Produkcia výrobných zariadení sa prepadla o 7 percent, čo znamená, že firmy škrtajú svoje výdavky. Výroba poklesla za posledné tri mesiace o 5,8 percenta.

19. október 2008  - Južná Kórea podporila svoju ekonomiku finančným balíčkom v hodnote 130 miliard USD. Štvrtá najväčšia ekonomika Ázie stagnovala a kórejské banky mali počas globálnej úverovej krízy problémy získať doláre na splácanie dlhov. Dôvodom bol extrémny prepad juhokórejskej meny (won). Suma predstavovala: záruky za zahraničné dlhy (100 miliárd dolárov) a pomoc pre banky a exportérov (30 miliárd dolárov).

22. október 2008  -  Prepad cien akcií v Spojených štátoch Amerických. Investori v USA predávali - pod hrozbou celosvetovej recesie hospodárstva - akcie z odvetvia ťažby surovín. Akcie Freeport McMoran Copper & Gold. klesli o 10,8 percent. V strate sa ocitli tiež firmy Texas Instruments, chemický koncern Du Pont a firma Yahoo, ktorá informovala o 64 percentnom poklese čistého zisku v treťom štvrťroku 2008. Ohlásila tiež prepúšťanie, ktoré sa dotklo desiatich percent zamestnancov (1500 ľudí).

26. október 2008  - Ukrajina uzavrela s MMF dohodu o poskytnutí finančného úveru. Medzinárodný menový fond poskytol Ukrajine úver vo výške 16,5 miliardy USD. O dohode informovalo vedenie MMF po desaťdňovom rokovaní v Kyjeve. Kvôli útlmu svetovej ekonomiky prudko klesal produkcia domácich oceliarní a chemických podnikov, ktoré sú hlavnými zdrojmi devízových príjmov krajiny. Ukrajinská mena kvôli finančnej kríze strácala na hodnote a ľudia v obavách, že sa zrúti, nakupovali americké doláre.

26. október 2008  - Kuvajt prevzal prostredníctvom centrálna banky dočasnú kontrolu nad bankou Gulf Bank, ktorú poškodili straty z obchodovania s finančnými derivátmi. Strata banky bola vyčíslená na 750 miliónov dolárov.

26. október 2008  - Saudská Arábia vložila desať miliárd rialov do Saudi Credit Bank. ktorá poskytovala bezúročné pôžičky nízkopríjmovým skupinám s finančnými problémami.

28. októbra 2008  -  Európska únia schválila záchranný balíček nemeckej vlády pre bankový sektor krajiny v hodnote 500 miliárd eur. Vo svojom záchrannom pláne poskytne Nemecko bankám a poisťovacím spoločnostiam nový kapitál výmenou za podiely v týchto spoločnostiach.

1. november 2008  -  Prepad globálnych akciových trhov v októbri 2008 - jednom z najhorších mesiacov v histórii burzových obchodov - znížil ceny akcií vo svete na hodnotu, ktorú dosahovali v 70. rokoch 20. storočia.

4. november 2008  - Európska únia schválila pre Maďarsko pôžičku vo výške 6,5 miliardy eur. Pôžička pre kapitálový trh krajiny bola súčasťou balíčka od Medzinárodného menového fondu pre hospodárstvo krajiny.

7. novembra 2008 - Argentína znárodnila dôchodkové fondy. Dolná komora argentínskeho parlamentu schválila zákon, na základe ktorého budú znárodnené dôchodkové fondy. Vláda tak prevzala kontrolu nad aktívami v hodnote viac ako 26 miliardár amerických dolárov.

8. november 2008 - Regulačné úrady v USA prevzali kontrolu nad bankovými spoločnosťami Franklin Bank a Security Pacific Bank (Los Angeles). Kolaps spoločnosti Franklin Bank je tohtoročným tretím najväčším krachom v americkom bankovom sektore. Franklin Bank bola prvou skrachovanou texaskou bankou za ostatných šesť rokov.

10. novembra 2008 - Švédska vláda prevzala kontrolu nad investičnou bankou Carnegie. Finančný ústav sa dostal do problémov s likviditou a úrad pre reguláciu FSA mu zrušil licenciu. Prevzatie bolo prvým švédskym zoštátnením veľkej banky od finančnej krízy zo začiatku 90. rokov. Švédsko poskytlo banke úver päť miliárd švédskych korún. Banka dostala pred rokom pokutu 50 miliónov švédskych korún, po tom čo sa potvrdili obvinenia, že manažéri banky umelo nadhodnocovali zisky. Banku založil v roku 1803 Škót David Carnegie. Firma zamestnáva asi 1100 ľudí.

10. november 2008 - Vláda USA navýšila finančný balíček určený na záchranu krachujúcej poisťovne AIG na 150 miliárd dolárov z pôvodne predpokladaných 123 miliárd. AIG oznámila, že v treťom štvrťroku 2008 dosiahla rekordnú stratu 24,5 miliardy dolárov (V roku 2007 zisk 3,1 miliardy dolárov). Ceny akcií najväčšej poisťovne na svete klesli z 57 dolárov za kus v roku 2007 na 1,25 dolára v roku 2008.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity