KATALOG FIRIEM

A videl som divé zviera vystupovať zo zeme

a majúc dva mocné rohy,

hovorilo ako drak.

A vykonávalo právomoc prvého divého zvieraťa

a nútilo zem a tých,

ktorý na nej bývajú aby ho uctievali.

 (Apokalypsa 13-11)

Na konci 80. rokov sa mocnosti Západu tešili z víťazstva kapitalistických mocností v Studenej vojne, rozpadu Sovietskeho bloku a samotného ZSSR. Svet začal budovať základy jednotnej globálnej spoločnosti. Pod taktovkou Spojených štátov Amerických sa formovala nová finančno-priemyselná oligarchia.  

Už začiatkom 70. rokov načrtol MMF a Svetová banka kurz globalizácie, systém voľného trhu, liberálnych stratégií a decentralizácie štátneho vplyvu na vedení národných ekonomík. K zvlášť silnému rozmachu došlo v rokoch 1989 – 1992, pod patronátom politických lídrov západu: M Thatcherovej, F. Mitteranda a G. Busha staršieho. Formovanie nového poriadku bolo sprevádzané radikálnou zmenou ideológie. Väčšina industriálnych krajín sa dlhé obdobie riadila princípmi britského ekonóma J. Keynesa, v súlade s ktorými sa štátu vymedzovala úloha hlavného regulátora národných ekonomík. V tridsiatych rokoch 20. storočia prezident Rooswelt vyviedol Ameriku z hlbokej ekonomickej krízy, riadiac sa práve Keynsovou teóriou. Tento prístup pomáhal zahladzovať ekonomické ťažkosti aj v iných krajinách. V polovici 70. rokov však došlo k prudkej zmene ideologických princípov Západu. Po volebnom víťazstve konzervatívcov vo Veľkej Británii a Spojených štátoch v roku 1979 a 1980 sa politici začali riadiť podľa ekonomickej teórie neoliberalizmu, ktorú sformoval Milton Friedman, stojaci na čele chicagskej školy ekonómov. Podľa uvedenej dogmy, nesmie dôjsť k štátnemu zasahovaniu do ekonomiky a súkromnému podnikaniu má byť v otázkach investícií a nájmu poskytnutá čo najväčšia sloboda. Východiskovým bodom sa stala kompozícia samoozdravného trhu, ktorý všetko vytvára a reguluje, čím zabezpečuje rovnováhu ekonomiky.

Hodnoty spoločnosti

Hodnoty spoločnosti “Rannej Globalizácie“ boli jasne vymedzené potrebou súboja. Potrebou víťazstva, prezentácie seba a svojej práce, vyzdvihovaním svojej pravdy a vlády. Ľudia sa v masovom merítku obmedzili na prijímanie oficiálnych informácií, ktoré prijímali ako dogmy. Prevažná väčšina ľudí nemala dostatok informácií, bola ľahostajná k cudziemu nešťastiu a starostiam.

Spoločnosť sa riadila falošnou ideológiou demokratického osvietenstva, ktoré pokladali za fundament zdravo fungujúcej spoločnosti a neváhali ju vnucovať svojim oponentom aj násilím. Stereotypy a mýty sa dostali do popredia a potlačili záujem o exaktné skúmanie príčin daného stavu v takom meradle, že ho za svoj štandard prijímali nielen lojálne hlavy štátov, ale aj celé národy. Nasledovala poddajnosť, a servilnosť voči neustálemu vymývaniu mozgov, ktoré sa dialo prostredníctvom štátnych, ale aj súkromných masmediálnych prostriedkov, a v neposlednom rade to bola ochota presúvať zodpovednosť za svoje životy na úrady a organizácie. Ideologická platforma týchto trendov pritom pochádzala výhradne z USA, ktoré ich po páde Železnej opony, implementovali ako rokmi overená štandardy na celú globálnu spoločnosť.

Takýto servilný postoj spoločnosti, využívali vlády ako dokonalý nástroj svojej mocenskej politiky. Premietal sa do ziskov nadnárodných spoločností i vojenských dobrodružstiev týchto vlád. Krátke obdobie „ Rannej globalizácie“ ich zažilo niekoľko. 

Klamstvo, ktorým bola presiaknutá spoločnosť, naučilo ľudí pokladať ilúzie za skutočnosť, násilie za spôsob komunikácie, demagógiu za schopnosť stratégie a výber bulvárnych správ za dôkaz o slobode informácií. Tieto ilúzie formovali vedomie spoločnosti, menili spôsob ich uvažovania, vyjadrovania a kultúry. Dôležitá bola pozlátka. Nad komplexným riešením problému sa nikto nezamýšľal.

Vyššie spomínaný trend spolu so všadeprítomným kultom násilia vytvoril spoločnosť dokonalých ignorantov. Jedna epizóda satirického kresleného seriálu The Simpsons, ukazovala vtipným spôsobom, vplyv masmédií na zmýšľanie ľudí: Premietacie plátno v sále plnej ľudí, prerazil mŕtvy robot z ktorého sa rinuli potoky krvi. Bart vysvetlil svojej sestre, že voči násiliu musí proste otupiť a potom bude všetko o.k..

Spoločnosť potrebovala byť imúnna voči násiliu, pretože to bolo ešte stále prostriedkom získania moci. Hrdinovia filmového plátna vraždili v uliciach desiatky ľudí, tragická smrť bola bežná aj v romantických filmoch. Večerné správy prinášali zoznam kriminálnych činov a nehôd, sumár dňa by nebol kompletný bez dávky násilia a vrážd. Masová vražda bola senzácia. Aký to malo zmysel ?

Zmyslom šírenia kultu násilia bola manipulácia. Ľudia potrebovali otupiť tak ako Bart, pretože by inak neboli prijímali tak servilne obrázky zo zničených miest Bagdadu a Belehradu, kde zúfalí rodičia nahadzovali na nákladiaky znetvorené telá svojich mŕtvych detí. Premietanie záberov z koncentračných táborov otriasli (Po Norimberských procesoch) svetom. Bagdadskí otcovia, ktorí pochovávali svoje deti, zaujali svet len na krátky okamih a hneť splynuli v záplave iných správ. Voliči na nich rýchlo zabudli a politici mohli naďalej tvrdiť, že vojenská invázia „Iraq Freedom“ má priniesť iračanom slobodu a im dobrý pocit, že bojovali za správnu vec. Zvíťazila demokracia – to obľúbené slovo vojenských jastrabov a ich mecenášov z obchodných spoločností.

Takáto atmosféra nevznikla náhodne a bola výsledkom dlhodobého pôsobenia na psychiku jedincov. Vždy však slúžila mocným na ovládanie más, či už v menšom, alebo globálnom meradle. Spôsobila, že ľudia boli náchylní akceptovať predložené trendy ako fakt, bez toho aby uvažovali o jeho vzniku, či následkoch jeho prijatia. Tak sa stalo, že ľudia uverili v dôležitosť „preslávenia sa“ natoľko, že boli ochotní v tomto duchu klamať aj vraždiť. Dôkazom tohto chorobného „kultu slávy“ je aj jedna z posledných kapitol tejto knihy (Priemyselná evolúcia / Ranná Globalizácia), venovaná prípadom brutálnych vrážd, ktorých motívom bola túžba po spätnej odozve más, túžba po sláve. Najslabšie články spoločnosti vraždili vždy v duchu predložených trendov. Tak tomu bolo keď Nemci v mene svojej pravdy upaľovali malé deti, tak tomu bolo keď japonskí Kamikadze hynuli v plameňoch svetovej vojny. Vždy to bolo zvrátené, no vždy to bolo podmienené potrebami spoločnosti. Každá spoločnosť obdivovala svojich vrahov. Inak tomu nebolo ani v období Rannej globalizácie.

Spisovateľ R. Tobias, napísal v knihe venovanej „nemotivovanému odstreľovačstvu“, že títo strelci nepredstavovali určitý stereotyp. Pochádzali zo všetkých spoločenských vrstiev a skupín. Boli to tak asociáli, ako aj ľudia žijúci zdanlivo usporiadaným životom. R. Tobias: „každý strelec potrebuje zasadiť úder silám, ktoré si niekedy ani sám neuvedomuje.“ Znamenalo to azda, že vrahovia z univerzít a ulíc našich miest sú „Rebelmi“ obdobia Rannej globalizácie ? Revolucionári (rozumej v zmysle slova: Revolucionár ako Obeť naivnej predstavy, že človek môže iba vlastným úsilím meniť veci okolo sebe) predstavy o dôležitosti človeka a o dôležitosti seba samého ??? Asi áno. 

Strach má veľké oči

Kritický obraz „spoločnosti západu“ načrtol Alexander Jakovlev vo svojej knihe Ot Trumena do Rejgana, doktriny i reaľnosti jadernego veka. Silne predpojaté dielo obdobia Studenej vojny, nestratilo vo svojich detailoch, kus pravdy ani po takmer štvrť storočia od svojho uverejnenia. V roku 2009, teda na konci obdobia „Rannej globalízácie“ platilo tak na USA a Európu, ako aj na Rusko a bývalé štáty ZSSR: „ O tom, že sa v spoločnosti umelo podnecuje násilie, svedčia aj televízne programy. Krvavá a mučivá agónia smrti sa opakuje večer čo večer, týždeň čo týždeň a napĺňa strachom vedomie národa. Každé dieťa do 14 rokov sa v televíznych reláciách stáva svedkom „Likvidácie „ priemerne 13-tisíc ľudí.“

Okrem toho, že prostriedky masového šírenia informácii mali potláčať záujem o hlbšie poznanie pravdy, masírovali verejnú mienku, mali aj inú úlohu. Mali doslova strašiť, vyvolávať pocit permanentného ohrozenia, či strachu a navodzovať v občanoch nutnosť obracať sa k svojmu ochrancovi – mocnému štátu. A aj preto sa k svetovej populácii dostávali (V pravidelných intervaloch) bombastické správy o hroziacej kataklizme, a aj preto to boli správy, jasné a ľahko pochopiteľné. Od čias Studenej vojny, kedy pominula moc strašiaka Komunizmus, do konca obdobia „ rannej globalizácie“, to bol nespočet hrôz, ktoré mali ohrozovať celú civilizáciu. Toto je len výpočet niekoľkých z nich: Neonacizmus (najmä v krajinách Strednej a Východnej Európy v druhej polovici 90 rokov 20. storočia), 2000 ! (Rok 2000 mal priniesť kolaps počítačových systémov, ktoré nemali zvládnuť prechod na nové počítanie letopočtu), Divoké včely (Útočili z Južnej Ameriky a vraždili na území USA), SARS, H5N1 Vtáčia chrípka a Prasacia chrípka (Masová hystéria, ktorá ich sprevádzali živila celé farmaceutické koncerny), Globálne otepľovanie, a následne Nová doba ľadová, Chladnúce Slnko, Prepólovanie planéty, či všadeprítomný Islamský terorizmus a Usama Bin Ládin.

Udalosti na seba pevne nadväzovali a tvorili tak ucelení rad podnetov, ktoré mali vyvolávať u obyvateľstva stav ohrozenia. Človek vystavený strachu mení svoje priority, vzdáva sa všetkého a vzdáva sa toho výmenou za svoje zdravie, prípadne život. Čo ponúkli obyvatelia planéty Zem svojim vládam, ktoré ich ochránili pred týmito „Divokými včelami“ ??? Nič menšie ako slobodu. Vzdali sa kontroly nad svojimi životmi a zato mohli žiť v bezpečí. Bol to obchod, ktorý poznamenal hodnoty spoločnosti „rannej Globalizácie“.

Zapojte sa diskusie na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný

aj do Diskusného fóra na stránke facebook - Priestor) 

------------------------------------------------------------------------ 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity