Chudoba obyvateľstva rozvojových krajín a hlad spôsobený nárastom cien potravín usmrtil po celom svete desiatky tisíc ľudí. Podľa odhadov žili na svete dve miliardy ľudí pod hranicu biedy. V porovnaní s rokom 2007 sa v roku 2008 počet ľudí, ktorí trpeli hladom, zvýšil z 848 na 923 miliónov. V roku 2009 sa počet ľudí trpiacich hladom zvýšil o ďalších 100 miliónov. Takmer polovica hladujúcich ľudí žila v rozvojových krajinách. Hladom trpela približne 642 miliónov ľudí v ázijskom a tichomorskom regióne a 265 miliónov ľudí v subsaharskej Afrike.

Alarmujúcu situácia v oblasti distribúcie potravín hlásila Etiópia, Burundi, Eritrea, Libéria, Sierra Leone, Niger a Konžská demokratická republika. V štyridsiatich štátoch sveta sa stali základné potraviny pre bežných ľudí cenovo nedostupné. Neúnosná situácia miliónov ľudí prerástla na mnohých miestach planéty v násilnosti a pogromy, smerujúcich k dlhej vlne politických otrasov, nestability spoločnosti a ozbrojených konfliktov.

Rastúce ceny potravín vyhnali do ulíc ľudí v mnohých štátoch. Pri nepokojoch, ktoré zapríčinil nedostatok jedla, zomrelo v Kamerune najmenej 40 ľudí, ďalšie desiatky ľudí zahynuli v Egypte, či Haiti, kde spôsobili vysoké ceny potravín pád vlády. V Thajsku začala armáda strážiť ryžové polia, v Egypte vyvolal nedostatok základných potravín masové pogromy.

Tisíce imigrantov, ktorí hľadali Juhoafrickej republiky lepší život a prácu, sa stali v roku 2008, obeťami násilností namierených proti imigrantom z iných afrických krajín. Juhoafrická polícia oznámila, že bandy násilníkov zaútočili na prisťahovalcov, vyrabovali ich domovy a obchody. Xenofóbne násilie - vyprovokované neúnosnou chudobou ľudí žijúcich na okraji spoločnosti - vypuklo v máji 2008 v Johannesburgu, odkiaľ sa rozšírilo aj do Kapského mesta. Vyžiadalo si 42 obetí a viac ako 25-tisíc ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov. Útočníci vinili afrických imigrantov, z toho, že im berú prácu a zvyšujú násilnú zločinnosť. Polícia, ktorej pri potlačovaní nepokojov pomáhala aj armáda, zatkla viac ako päťsto násilníkov.

V roku 2008 bolo vo svete vypestovaných 2,16 milióna ton obilnín (o tri percentá viac ako v roku 2007). V podstatnej miere sa však zvýšil podiel potravinárskych produktov využívaných v energetickom priemysle. Cena ryže stúpla počas niekoľkých mesiacov roku 2008 o 52 percent a cena obilnín vzrástla za posledný rok o 130 percent. Hlavnou príčinou tohto trendu potravinovej krízy boli obchodné záujmy a vypočítavosť týchto spoločností, ktoré ťažili z globálnej energetickej krízy. Spojené štáty Americké investovali do rozvoja obchodu s biopalivami šesť miliard USD. Rozvoj tohto obchodu odčerpal len v USA z potravinového trhu 138 miliónov ton kukurice Európska únia podporila plán, podľa ktorého budú do roku 2020 biopalivá uspokojovať desať percent spotreby pohonných hmôt.

Tlak zo strany priemyselných centier, či neschopnosť chudobných krajín, vymaniť sa z marazmu vlastného zadĺženia a s tým súvisiaceho stagnujúceho pôdohospodárstva, tomuto trendu ešte napomohlo. Možno nie náhodou, boli stovky farmárov v krajinách latinskej a južnej Ameriky prejsť na pestovanie plodín vhodných pre výrobu biopalív. V roku 2007 dlhovalo medzinárodnému menovému fondu (MMF) 122 krajín celkovo 2,1 bilióna USD. Štrukturálne „ozdravné“ plány MMF ich pritom prinútili k poľnohospodárskej produkcii na vývoz, aby zarobili aspoň na splátky úrokov, poskytnutých bankami priemyselných centrier. Začarovaný kruh moderného otrokárstva len podčiarkovali poľnohospodárske dotácie týchto vyspelých krajín, ktoré znemožňovali konkurenciu a tovar nedotovaných farmárov robili doslova nepredajným.

Kríza v oblasti nedostatku potravín v roku 2008, upozornila v plnej miere aj na neriešené problémy v oblasti zaobstarávania pitnej vody. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo každý deň kvôli nedostatku pitnej vody vo svete 4000 ľudí. Vo svete podľahlo v roku 2008 chorobám spôsobeným nedostatkom čistej vody 1,6 milióna osôb. Podľa odhadov Ázijskej rozvojovej banky (ADB) trpelo len v Ázii nedostatkom pitnej vody 700 miliónov ľudí.

3. jún 2008 - Rímsky summit o potravinovej kríze vo svete. Svetoví lídri viac ako 50 krajín vrátane prezidentov Brazílie, Francúzska, Argentíny, Egypta a Iránu sa stretli v Ríme na summite OSN zameranom na bezpečnosť potravín a tiež ich cenovú krízu:

Šéf Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Jacques Diouf odsúdil vrámci svojho prejavu na Rímskom summite prejedanie západného sveta a dal ho do súvislosti z chudobou a hladomorom v rozvojových krajinách: „Miliardy dolárov sú vyhadzované do vzduchu na kŕmenie obéznych ľudí na západe, zatiaľ čo milióny ľudí po celom svete hladujú. Nikto nerozumie, ako prejedanie sa týchto ľudí po celom svete môže stáť 20 miliárd dolárov každý rok. Ďalších 100 miliárd dolárov sa vynaloží nepriamo na liečbu chorôb, ktoré nadváha spôsobuje. Viac ako 1,2 bilióna dolárov sa v roku 2006 minulo na zbrane, zatiaľ čo poľnohospodárske dotácie klesli o viac ako polovicu z 8 miliárd dolárov v roku 1984 na 3,4 miliardy v roku 2004. V reálnych číslach podiel poľnohospodárstva na verejnej pomoci pre rozvojové krajiny klesol zo 17 percent v roku 1980 na tri percentá v roku 2006. Nedávne nepokoje ohľadom stúpajúcich cien potravín sú chronickou katastrofou, ktorú sme prehliadali". Diouf ďalej informoval o nesplnení cieľa zredukovať počet hladujúcich ľudí o polovicu do roku 2015, ktorý bol v roku 1996 prijatý na Svetovom potravinovom summite v Ríme. Odľa Dioufa sa pri súčasných trendoch podarí splniť cieľ najskôr v roku 2150.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád obvinil západné krajiny zo zámerného znehodnocovania hodnoty dolára a palív, čím sledujú nárast cien potravín. "Je jasné, že viditeľné a neviditeľné ruky pracujú na regulácii cien, aby zabezpečili svoje politické a ekonomické ciele," Prezident ďalej požiadal, aby sa potravinová kríza riešila mimo byrokratického systému OSN a obvinil západné mocnosti zo zneužívania právomocí v Bezpečnostnej rade OSN.

Japonský premiér Jasuo Fukuda vyzval k uvoľneniu nadbytočných zásob potravín a tak znížili deficit v chudobných krajinách. Japonsko ponúklo 300-tisíc ton importovanej ryže, ktorou disponuje japonská vláda.