Osídľovanie cudzích svetov
Jeden z najväčších mozgov svojej doby, fyzik Stephen Hawking konštatoval v roku 2001, že k jadrovej katastrofe vo svete by mohlo ľahko dôjsť nešťastnou náhodou alebo v prípade, že sa k jadrovým zbraniam dostali teroristi. Nebezpečenstvo jadrového nešťastia rastie podľa Hawkinga s každou ďalšou krajinou, ktorá je schopná vyvíjať jadrové zbrane. V máji 1998 vykonali India a Pakistan sériu jadrových skúšok. Vďaka tomu sa pripojili k USA, Rusku, Veľkej Británii, Francúzsku, Izraelu a Číne. Nasledovala ich Severná Kórea a Irán, pracujúci na svojom nukleárnom programe od roku 2005.
O niekoľko rokov neskôr položil Hawking prostredníctvom internetu verejnosti otázku o prežití ľudstva v najbližších 100 rokoch,, pričom neskôr sám pripustil, že správnu odpoveď sám nepozná.
Na svoju otázku, ktorá pôvodne znela: "Ako môže najbližšie storočie ľudská rasa prežiť vo svete, ktorý je zmietaný v politickom, sociálnom a environmentálnom chaose?", dostal 25.000 odpovedí.
Stephen Hawking bol presvedčený, že čiste technické riešenia hroziacu globálnu katastrofu neodvrátia. "Zakaždým, keď sa naše technologické znalosti rozšíria, otvárame nové možnosti k vytváraniu katastrofických chýb," vyhlásil Hawking a dodal: "Nakoniec nám nezostane nič iné, len osídliť vesmír.
Nemecký fyzik a astronaut Ulrich Walter predpokladal, že najneskôr za 80.000 rokov začne ľudstvo opúšťať planétu Zem a bude zakladať kolónie na Marse a inde vo vesmíre. Príčina vysťahovania bude podľa neho nová doba ľadová. Vývoj podnebia podľa Waltera naznačuje, že asi o 80.000 rokov pokryje pravdepodobne dva kilometre hrubý ľadový pancier veľkú časť Európy, Ázie a Ameriky a prinúti ľudí hľadať si nové priestory na život vo vesmíre. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bol podľa neho prvým krokom týmto smerom.
Walter považoval za najpravdepodobnejšie postavenie veľkých vesmírnych sídiel pre milióny ľudí so životnými podmienkami ako na Zemi. Takéto vesmírne archy by celé generácie leteli k ďalekým planétam podobným Zemi, aby ich osídlili. Prvou planétou v tomto úsilí bude pochopiteľne Mars, ktorý sa nachádza v ekosfére Slnka a vlastní dokázané zásoby vody. Už sto rokov po vytvorení umelej atmosféry pomocou chemikálií by mohli na Marse existovať rieky a moria. O päťsto rokov by sa mohol človek po Marse voľne pohybovať a v roku 3000 po osídlení by sa červená planéta zazelenala a stala by sa domovom miliónov ľudí.
Nasledovali by svety vo vnútri našej galaxii, kde sa podľa Alana Bossa, vedeckého pracovníka Carnegie Institution Of Science, nachádza vyše miliardy planét podobných Zemi. Uznávaný americký astronóm, autor knihy Preplnený vesmír je presvedčený, že takmer okolo každej hviezdy podobnej nášmu Slnku krúži planéta s prostredím vhodným na život.
Ak preto predpokladáme, že v galaxii je sto miliárd hviezd podobných Slnku, a v celom vesmíre 100 miliárd galaxií, teoreticky môžeme očakávať také množstvo kandidátov na život, aké možno vyjadriť číslom zloženým z jednotky a 22 núl.
V roku 2007 ohlásili astronómovia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) pod vedením Giovanny Tinetti a University College London objav prvej planétu mimo našej Slnečnej sústavy, ktorá má na svojom povrchu vodu. Plynová planéta obsahuje vodu vo forme mimoriadne horúcej pary. Tím vedcov použil Spitzerov vesmírny teleskop a planétu skúmal vďaka infračerveným senzorom, ktoré ukázali, že planéta vďaka vode v atmosfére absorbuje svetlo z hviezdy. Objav potvrdil, že voda je vo vesmíre bežnejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Plynný obor však v našom ponímaní nepredstavuje alternatívu pre život človeka v kozme. Veda preto hľadala domov podobný planéte Zem, tak podmienkami teplotnými, ako aj gravitačnými .
Objav jednej z takýchto planét oznámili astronómovia 25. apríla 2007. Nachádza sa v súhvezdí Váhy a obieha okolo malej a chladnej hviezdy nazývanej červený trpaslík. Na planéte G1581c, panujú teploty od nula do štyridsať stupňov, čo znamená, že sa na nej môže nachádzať voda v kvapalnom skupenstve. Planéta sa nachádza pri hviezde, ktorá patrí medzi najbližšie k nášmu Slnku. Priemer planéty je len o polovicu väčší ako priemer Zeme, gravitácia je vyššia približne dvojnásobne a priemerná teplota dosahuje 20 °C. Takže na tejto planéte panujú všetky potrebné podmienky na vznik života. Podľa vedcov je planéta skalnatá ako naša Zem a pokrývajú ju oceány. V prípade kozmickej výpravy by ľudstvo mohlo obsadiť jej orbitu už v priebehu niekoľkých generácií. Na prípravu kozmických ľudí, ktorí by túto vzdialenosť dokázali prekonať, vyzval v jednem zo svojich úvah aj vyššie spomenutý Stephen Hawking.