Kolonizácia Zeme a iných Zemí
Je planéta Zem pre Človeka skutočnou kolískou, alebo len ďalší z mnohých domovov ? Môžeme predpokladať, že sa ľudstvo na planéte Zem nevyvinulo a my sme kozmickí nomádi, teda podobne ako naši predkovia len dočasnými obyvateľmi svojich domovov ? Akým spôsobom došlo k osídľovaniu našej planéty týmito „Vesmírnymi ľuďmi“ ? Uvedomovalo si samotné človečenstvo túto skutočnosť, alebo bola fáza osídlenia pred chápaním prvých pozemšťanov zahalená rúškom nevedomosti.
„ Obávam sa, že globálne otepľovanie môže pretrvávať a teploty môžu ďalej rásť, aj keď znížime produkciu skleníkových plynov. Dúfam, že tam sme sa ešte nedostali. Myslím si, že ľudstvo nemá budúcnosť, ak neodíde do vesmíru. Potrebujeme rozširovať horizonty aj za hranicu Zeme... Skôr alebo neskôr nás môže nešťastie ako kolízia s asteroidom či jadrová vojna všetkých zničiť.“ (Stephen Hawkings)
Rovnako ako si naši potomkovia budú musieť nájsť nové miesto pre svoje budúce prežívanie, pre zachovanie rodu, tak sa mohla stať v minulosti aj naša planéta cieľom takýchto kozmických pútnikov. Ich zásluhou sa stala mŕtva planéta Zem - životodarnou oázou poskytujúcou na tisícky rokov bezpečný domov miliardár ľudských bytostí.

To, že si naši potomkovia budú musieť hľadať novú planétu pre svoje prežitie, je vec nevyvrátiteľná, a preto je nutné pripustiť myšlienku, že sa táto potreba opakuje v priestore už od nepamäti.
Viktor M. Injušin , vedúci katedry biofyziky na univerzite v Alma Ate v tejto súvislosti doložil : „ Život zrejme nemohol vzniknúť na Zemi. Nie som si vôbec istý, či ma pátranie po vzniku života zmysel. Dnes sa už predsa radšej nepýtame, ako vznikla hmota. Predpokladáme totiž, že hmota je večná a nekonečná. Rovnako môžeme preto odpovedať aj na otázku o pôvode života, život je večný a nekonečný.“
Zázrak stvorenia, ten famózny začiatok všetkého, bol dlhé tisícročia posvätnou ideou ľudskej malosti, no vďaka práci vedcov súčastnosti, človek pochopil, že aj on sám dokáže riediť svet a jeho fungovanie, príde doba a človek pochopí, že môže tvoriť nielen nový život, ale aj nové svety.
Zároveň s týmto pochopením príde aj vytriezvenie z dogmy egocentrickosti ľudstva, keď si uvedomí, že je len nepatrnou a vôbec nie výnimočnou súčasťou ohromné reťazca života v priestore.
Zem bola v minulosti kolonizovaná kultúrou galaktických pútnikov, technicky vyspelejších, no po rodovej línii, len o niekoľko generácií starších od kultúr, ktoré poznáme z rozprávania starých eposov a biblických príbehov
Kolonizovanie nových planét človekom bude pokračovať. Rodová línia sa nepretrhne. Dá sa predpokladať, že obyvatelia planéty Zem, sa pokúsia osídliť v budúcnosti, nie jednu, ale niekoľko nových planét. Na mnohých sa im to aj skutočne podarí. Podarí sa im to tak isto, ako sa podarilo našim predkom v nekonečnom rade predchádzajúcich kolonizácií.

Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. Planéta bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou. Tak opisuje Biblia počiatok planetárnej kolonizácie. Počiatok osídľovania nových svetov má každá spoločnosť, každý kmeň každá samostatne vyvinutá ľudská jednotka, opísaný v svojich starých pamätiach, rovnako ako ho opisuje aj kniha Genesis, vo svojich prvých veršoch. Na počiatku bola teda vytvorená atmosféra prijateľná pre život a pôda, životodarná zmes živín, ktorá umožní nasadenie rastlinstva a mnohých zvierat.
Nedá sa vylúčiť, že aj napriek mnohým pokusom sa planetárnym kolonizátorom nepodarí presadiť na novej planéte niktoré živočíšne a rastlinné druhy pokojne, obývajúce pláne strej planéty. Takýmto nepodareným experimentom sú možno aj spoločenstvá predhistorický jašterov a dinosaurov, či rôzne formy ľudských bytostí. Na novej planéte vždy prežijú iba tie najvhodnejšie jedince, prispôsobené fyzikálnym a chemickým procesom v okolitom prostredí.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku
Diskusia na konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)

