História žánru Science Fiction (SCIFI I.)
Prvé známe literárne dielo žánru science fiction napísal okolo roku 1630, vtedy už svetoznámy astronóm Johannes Kepler. Jeho dielo Sommium (Sen) bolo publikované po smrti autora v roku 1634. V súlade s najlepšími astronomickými a vedeckými poznatkami v ňom načrtol autor príbeh mladého muža, cestujúceho zo Zeme na Mesiac, ktorý po svojom pristátí objavuje mesačnú civilizáciu Selénov (Autor odvodil názov od mena gréckej bohyne Mesiaca) z jej poznatkami.
O niekoľko rokov neskôr napísal Francis Godwin – mladý anglický kňaz, ktorý to neskôr dotiahol až na biskupský stolec herefordskej katedrály – svoje dielo Man in the Moon (Muž na Mesiaci), ktoré vyšlo v roku 1638. Kniha obsahovala podrobný popis hrdinovho stúpania do kozmu, odkiaľ vypadali zemské kontinenty stále menšie, more modrejšie a zdanlivo čierna obloha sa vyplnila hviezdami. Reálny obraz tejto fantastickej vízie sa po prvý krát predstavil oku človeka až o viac ako tristo rokov.
Reverend John Wilkins (1614 – 1672), rektor Wadham College v Oxforde a neskorší biskup v cirkevnom obvode Chester, siahol vo svojom románe The Discovery of a new World … in the Moon … witch a Discourse Concerning the Possibility of a Passage Thither (Objav nového sveta … na Mesiaci … s dialógom o možnosti dlhšej cesty) a knihou Mathematical Magic vydanej v roku 1648. V priekopníckych dielach otváral otázky širokých možností použitia galileových teleskopických prístrojov. Tento stredoveký popularizátor vedy otváral vo svojich dielach otázku dopravy človeka do kozmického priestoru. Z bližšieho poznania Gilbertovho De magnete a vedeckých prác Johannesa Keplera dospel Wilkins k záveru, že vlastný vplyv Zeme siaha 20 míľ nad jej povrch. Lietajúce stroje, ktoré jeho hrdinovia používali na svoje kozmické výpravy teda museli prekonať túto vzdialenosť, aby mohli uniknúť gravitačnému poľu Zeme.
John Wilkins, obdivovateľ Bacona, Galilea, Tychona, Keplera a Gilberta bol aj praktickým konštruktérom prvých lietajúcich strojov, ktoré testoval v záhradách Wadham College. Rovnako tak popularizoval vedu počas svojho pôsobenia v Londýne a Oxforde kde stál pri zrode prvého anglického vedeckého klubu. Po občianskej vojne a znovu nastolení stuartovskej monarchie v roku 1660, ustanovil vedu podporujúci kráľ Karol II. z Wilkinsovho klubu Kráľovskú londýnsku spoločnosť.
Predstavy a otázky vyvolávané novými vedeckými objavmi otvárali nové a nové kapitoly vedecko fantastickej literatúry. Ak je naše Slnko len jedným z mnohých hviezd, aké bytosti obývajú svety okolo tých hviezd, ktoré obklopovali v nekonečnom závoji priestor stredovekého vedeckého neba, a ko je to z ich stvorením a vierou v Boha ? Mohli by mať aj oni nesmrteľnú dušu ako ľudia ? A sprevádza aj ich kliatba dedičného hriechu, ktoré nám bránil v splynutí s Bohom ? Ak nie, sú nám duchovne nadradení a teda z nášho pohľadu božský ? Akoby sme sa mali správať v prípade prvého kontaktu ?