Gustáv Reuss
Zakladateľ slovenskej vedeckej fantastickej literatúry patril do generácie štúrovskej mládeže. Narodil sa v roku 1818 na Gemery v Revúcej v národne uvedomelej rodine. Jeho otec Samuel bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej a ako jeden z prvých začal so zberom slovenských ľudových rozprávok. V tejto jeho činnosti pokračovali aj synovia Ľudovít a Gustáv, zostavovatelia Codexu revúckeho, zbierky ľudových rozprávok, povrávok, porekadiel a prísloví, z ktorej čerpal neskôr i Pavol Dobšinský. Práve tu prišiel Reuss po prvýkrát do styku s fantastikou v podobe magických rozprávok.
Po štúdiu medicínu vo Viedni a v Pešti, ho záujem o prírodné vedy priviedol k astronómii. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo nadobudnutých poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Na podklade náučného spisku astronóma J. Littrowa o vesmíre, začal začiatkom päťdesiatych rokov koncipovať text, v ktorom sa populárnou formou snažil podať poznatky v pútavej dobrodružnej forme. Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava (1856), v ktorom sedem rokov pred Julom Vernom, opísal balónovú cestu gemerského učenca Krutohlava na Mesiac. Pri návrate hrdina o balón prichádza, nestráca však chuť prezvedať sa a hlavne poučovať o vyvedenom. A tak sa pustí s pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska stavať veľkého šarkana (vlastne akýsi medzihviezdny koráb), na ktorom postavy prejdú celú vtedy známu slnečnú sústavu a na záver si obzrú tiež všetky krajiny Zeme. Reuss takto v Hviezdovede nadviazal na tradíciu traktátov a náučných knižiek pre ľud (Piľní domajší a poľní hospodár Juraja Fándlyho). Text Hviezdovedy ostal v rukopise takmer stotridsať rokov. Zomrel v roku 1863.
Po slovenskom autorovi bola začiatkom deväťdesiatych rokov pomenovaná súťaž o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu (ktorú udeľoval Slovenský syndikát autorov fantastiky) Cena Gustáva Reussa (CGR).