KATALOG FIRIEM

Druhá svetová vojna bola dejinným medzníkom, ktorý ovplyvnil vývoj politických a spoločenských udalostí na celom svete. Do vojny sa zapojilo 61 štátov. Boje a následky najväčšej svetovej kataklizmy si vyžiadali viac ako šesťdesiat miliónov obetí na ľudských životoch, 35 miliónov ranených a 2 milióny nezvestných. Medzi miliónmi obetí boli milióny detí, žien a starcov. Pri výkone svojho povolania na frontoch zahynulo 50-tisíc zdravotníkov a 68 novinárov. *

* Poslednou obeťou druhej svetovej vojny sa stal v októbri 2008 občan Českej republiky, ktorý zahynul po výbuchu delostreleckého granátu na Slovensku. 23. októbra 2006 zahynul zamestnanec stavebnej firmy realizujúcej výstavbu diaľnice Wurzburg - Frankfurt, ktorý neďaleko mesta Aschaffenburg podľahol zraneniam spôsobených výbuchom poltonovej britskej leteckej bomby zvrhnutej na konci vojny v roku 1945.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

Politické stratégia a vojenské pakty

Začiatkom roku 1939 sa zišiel Roosevelt na tajnej porade s členmi senátneho výboru pre vojenské otázky. Tu vyhlásil, že hitlerovské Nemecko predstavuje nebezpečenstvo pre záujmy Spojených štátov. Osobitnú pozornosť venoval vtedy nemeckému prenikaniu do Latinskej Ameriky. Z Rooseveltovho prejavu na tomto tajnom zasadaní sa do tlače dostala len upravená verzia. V spolupráci so štátnym departementom, FBI a agentmi amerických podnikov v Latinskej Amerike zostavil výbor „čiernu listinu“ 1800 firiem, ktoré patrili Nemcom a Japoncom alebo boli podozrivé zo spolupráce a dodávok pre spomenuté krajiny (Niekedy sa nálepka nacistického podniku nalepila firme len preto, aby mohol byť zlikvidovaný konkurent.) Netreba azda pripomínať, že zbrojný priemysel bol vtedy najrýchlejšie rastúcim odvetným amerického hospodárstva, predstavoval kostru národného vývozu a živil milióny Američanov po celej zemi. Americké prístavy pravidelne opúšťali veľké konvoje s nákladmi pre Spojencov. Zbrojársky priemysel nadobúdal každým dňom čoraz väčší význam a kolesá vojnovej mašinérie roztáčal čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Spojené štáty však ostávali napriek tejto skutočnosti a totálnej hospodárskej zainteresovanosti, napriek tomu že výroba v zbrojárskom priemysle dosiahla gigantický rozmach, oficiálne ešte stále bokom od vojnového konfliktu. Teda aspoň vláda.

Štátne a vojenské vedenie Francúzska a Veľkej Británie pripravovali v roku 1940 bombardovanie ťažobného a spracovateľského ropného priemyslu ZSSR na Kaukaze. Myšlienku bombardovania s cieľom prerušenia dodávok výroby kaukazského ropného priemyslu, vyslovil po prvýkrát ministerský premiér Francúzska Eduard Daladier v dokumente z 19. januára 1940, ktorý slúžil na informovanie členov vládneho kabinetu. Premiér navrhoval dvom najvyšším vojenským zástupcom – veliteľovi generálneho štábu pozemných vojsk armádnemu generálovi Mauriceovi Hamelenovi a veliteľovi námorného generálneho štábu admirálovi Jeanovi Darlanovi (obaja sa onedlho stanú hlavnými veliteľmi týchto ozbrojených síl), aby si premysleli a ponúkli svoje predstavy o „predpokladanej operácii po vpáde do Ruska s cieľom zničiť ropné zdroje“. Predložené boli tri varianty postupu: „zmocnenie sa ropných tankerov v Čiernom mori, ktoré smerovali do Nemecka“; „priamy vpád na Kaukaz“; „vyhýbať sa priamym zásahom proti Rusku a postupovať cestou podpory oslobodzovacieho hnutia moslimských národností na Kaukaze“. Zámienkou pre vznik týchto rozhodných plánov sa spočiatku stal vstup sovietskych vojsk na Západnú Ukrajinu na jeseň 1939 a následne sovietsko-fínska vojna 1939-1940. Bojové akcie, ktoré Červená armáda začala proti Fínsku 30. novembra 1939, sa pre Paríž a Londýn stali podnetom k tomu, aby vystúpili s výhražnými vyhláseniami. 14. decembra Liga národov na príkaz britských a francúzskych predstaviteľov vylúčila ZSSR za agresiu, ktorej sa dopustil, z radov svojich členov.

22. marca 1941 predložil generál Hamelen, ktorý v tom čase zastával post hlavného veliteľa spojeneckých pozemných síl francúzskemu ministerskému premiérovi Paulovi Reinovi memorandum s výkladom plánu operácie, ktorého „cieľom bolo zbaviť Nemecko a ZSSR zdrojov ropy na Kaukaze“. Generál navrhoval uskutočniť leteckú operáciu proti centrám ropného priemyslu ZSSR (Baku, Groznyj, Majkop, Batumi). Objem dodávok ropných produktov zo ZSSR do ríše ale však nebol taký veľký, aby zohrával strategicky dôležitú úlohu, a generál o tom nemohol nevedieť. Za 17 mesiacov od konca roku 1939 po jún 1941 Nemecko dostalo zo ZSSR 865 tisíc ton ropy. V tom istom čase objem spotreby ropy v ríši len za rok 1940 dosiahol 7,5 milióna ton. Na druhej strane by položil na lopatky hospodárstvo ZSSR. Znemožnenie výroby ropného priemyslu v Baku a Groznom, poukazoval generál, predstavuje „veľký záujem pre spojencov“, pretože „Sovietsky zväz sa tak dostane do kritického stavu, lebo na zabezpečenie sovietskych motorizovaných jednotiek a poľnohospodárskej techniky palivom Moskva potrebuje takmer všetku ropu, ktorá sa v súčasnosti ťaží.

Až do 10. mája – začiatok nemeckého nástupu na krajiny Beneluxu a Francúzsko – sa Západna Európa utešovala nádejou, že Hitler sa hneď po Poľsku pokúsi „prehltnúť“ Sovietsky zväz. Zničiť ropný priemysel v Baku a Groznom, mali za cieľ podkopať sovietsku vojenskú moc pred Hitlerovou agresiou voči ZSSR. Paríž a Londýn očividne čakali na prejavy akejsi odvetnej vďaky, čosi na spôsob garancií nenapadnutia na ich krajiny.

Hamelenov plán bol schválený štátnym vedením Francúzska a Veľkej Británie.V sídle hlavného veliteľa vzdušných síl Francúzska generála Viuemana koordinačné skupiny zo štábov letectva obidvoch krajín začali rokovať o technickej stránke operácie Kaukazská ropa. V zápisnici z ich zasadnutí zo 4. a 5. apríla 1940 je zdokumentované, že vzdušné akcie francúzsko-britských síl budú zamerané „proti rafinériám a prístavným stavbám v mestách Batumi, Poti, Groznyj a Baku“. Medzi možnými objektmi útokov sa uvádzal aj prístav v Odese. Analogickou prácou sa zaoberalo aj britské velenie. V štábe kráľovského letectva sa zrodil plán, zašifrovaný pod skratkou MA-6. V súlade s ňou útoky na objekty na Kaukaze a  Čiernomorskom pobreží realizovali 4 skupiny anglickýchbombardérov Blenheim a 5 skupín bombardérov americkej výroby Glenn-Martin. Na zničenie Baku bolo vyhradených 15 dní, na Groznyj – 12, na Batumi – iba 1,5 dňa.

Vojna : Obchod a priemysel

Vojna v Európe sa stala biznisom vysokých kruhov amerického priemyslu. Zbrojenie pohlcovalo obrovské množstvá surovín. Americké zásoby nestačili - a priemysel preto dokonca siahol na zdroje nerastných surovín z Latinskej Ameriky. Rockefellerov výbor dostal od Rady národnej bezpečnosti súhlas, aby s väčšinou latinskoamerických krajín uzavrel päťročnú dohodu. Dohoda sa týkala nákupu všetkých dôležitých surovín podľa vopred stanovených cien. Bola to veľmi dôležitá akcia, ktorou si Spojené štáty pripútali hospodárstvo západnej pologule.

Okrem zásobovania spojencov, však americké firmy zásobovali aj krajiny bloku osi. Na verejnosť sa vtedy dostali celkom neočakávane fakty o Rockefellerovej tajnej dohode s nemeckými monopolmi. Vyšlo najavo, že Standard Oil podporovala vojenský potenciál Nemecka na ujmu záujmov USA. Pomáhala nemeckému koncernu I. G. Farben projektovať závody na výrobu syntetického leteckého benzínu a kaučuku. Na nemeckú žiadosť Standard Oil zatajovala údaje potrebné na postavenie takýchto závodov v USA.

O zmysle vojnového konfliktu hovoria jasne aj niektoré z jeho záverov. V Paríži bola podpísaná rada mierových zmlúv až vo februári 1946. Taliansko podľa nich stratilo štyri pohraničné oblasti v prospech Francúzska, ostrovy v Jadranskom mory a väčšinu Julského Benátska v púrospech Juhoslávia, súústrovie Dodekanesos v prospech Grécka, Terst a svoje severoafrické kolónie. Ďalej sa zaviazalo splatiť vojnové reparácie vo výške 360 miliónov USD. Rumunsko stratilo Besarábiu a Bukovinu v prospech ZSSR. Fínsko stratilo v prospech Sovietskeho zväzu Petsamo a garantovalo päťdesiat ročný prenájom Porkalskej námornej základne. Medinárodná konferencia v San Franciscu za účasti delegátov zo 49 krajín uzavrela svoje osemdňové rokovania 8. septembra 1951 podpisom dohody podľa ktorej stratilo Japonsko svoje zámorské dŕžavy, nemuselo však platiť vojnové reparácie a nestratilo vlastné obranné privilégiá. USA a Japonsko zároveň podpísali pakt o vzájomne bezpečnosti, ktorý Spojeným štátom povoľoval ponechať v Japonsku svoju vojenskú misiu na časovo neobmedzenú dobu.

Veľká Británia splatila poslednú splátku svojich vojnových pôžičiek v hodnote presahujúch sto miliónov amerických dolárov (USA 83 250 000 USD- Kanada 22 700 000 USD) až v decembri 2006

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity