Španielska občianska vojna

Prvá veľká bitka dvoch ideologických prúdov politického radikalizmu v Európe, vojna pravicového fašizmu a komunizmu. V pozadí lokálneho konfliktu stáli dve hlavné ideologické dogmy vtedajšej doby: línia radikálneho socializmu a vláda kapitálu. Ulicami španielskych viedla pomyselná hranica komunistickej revolúcie s ideologickou základňou v Moskve a jednotná fronta vyspelých priemyselných krajín na čele s Nemeckom.
Občianska vojna, ktorá pripravila o život takmer 800-tisíc ľudí (30-tisíc bolo popravených a 15-tisíc zomrelo pri leteckých útokoch) skončila 28. marca 1939 obsadením Madridu a nastolením fašistickej diktatúry. Krvavá riava svetovej kataklizmy však v tej dobe tiekla troma kontinentami a čoskoro mala vzplanúť v ohni šesť rokov trvajúcej Druhej svetovej vojny.
Chronológia:
17. júl 1936 - Generáli španielskej armády v Maroku vyhlásili ozbrojené povstanie proti madridskej vláde ľavicovej Ľudovej fronty.
18. júl 1936 - Povstanie v Maroku podporili španielske vojenské posádky v Cadize, Seville, Zaragoze a Burgusu. Na čele povstania stál generáli Francisco Franco a Emilio Mola a José Sanjurgo, ktorý za pomoci fašistických falangistov, monarchie a katolíckej cirkvy, vybudoval na území kontinentálneho Španielska prvé oporné body povstaleckej armády. Španielske loďstvo sa k povstalcom nepridalo. Celý úspech preto závisel na presune tisícov povstaleckých vojakov z Afriky na európsky kontinent.
21. júla 1936 - Počas festivalu Wagnerových opier v Bayreuthe, požiadal nemecký obchodník z Maroka v mene generála Franca o pomoc nemeckého kancelára Adolfa Hitlera. V Bayreuthe sa v tej dobe nachádzal aj Herman Goering a Blomberg. Hitler po krátkej porade prisľúbil francovím pravicovým povstalcom vytvorenie vzdušného mostu. Taliansko sa pripojilo, keď podporilo svojím leteckým krytím cestu obchodnej lode z Maroka, na palube ktorej bolo 2500 vojakov dobre vycvičených vojakov a zbrane. V priebehu niekoľkých dní bolo do španielskej Sevilly takýmto spôsobom prepravených tisíce vojakov a fašisti vybudovali na juhu krajiny prvé oporné body. Nemecko a Taliansko zároveň zorganizovali nábor dobrovoľníkov, ktorí bojovali pod velením skúsených dôstojníkov po boku fašistických vzbúrencov. Ľudia z mnohých krajín sa dobrovoľne v mene ideí pridávali k bojujúcim stranám. Sovietsky zväz poskytol vláde v Madride materiálnu a vojenskú pomoc, vrátane dodávok najmodernejších bombardérov a stíhacích lietadiel.
24. júl 1936 - Generál Mola ustanovil v meste Burgos dočasnú povstaleckú vládu - Juntu národnej obrany, v čele s generálom Miguelom Cabanellasom.
15. august 1936 – Fašistická povstalecká armáda dobila Badajoz a postúpila až k rieke Tagus.
4. september 1936 - V Madride bola vytvorená nová vláda ľudovej fronty na čele s Largom Caballerom. V novej vláde obsadili ministerské kreslá aj zástupcovia Baskov a Kataláncov. Povstalecké jednotky medzitým dobili Irun a v priebehu ďalších dní aj mesto San Sebastian.
28. september 1936 - Povstalecké jednotky, vedené plukovníkom Josém Moscardóm, sa v pevnosti Alcazar vzdali po takmer dvoj mesačnom obliehaní vládnymi vojskami. Franco vyslal na podporu povstalcov vlastné jednotky stiahnuté z okolia Madridu.
1. október 1936 - Po nekrvavom puči v Salamanke sa stal generál Franco hlavou štátu v Burgose a získal osobnú kontrolu nad jednotkami africkej povstaleckej armády.
6. november 1936 - Povstalci zahájili útok na Madrid a donútili ľavicovú vládu k úteku do Valencie. Vládne jednotky brániace mesto boli vystavené ťažkému bombardovaniu, leteckým útokom a krvavým bojom v uliciach mesta.
18. november 1936 Taliansko a Nemecko uznali na oficiálnej úrovni vládu generála Franca. Benito Mussolini vyslal do Španielska 75-tisíc talianskych vojakov.
8. február 1937 - Fašistické povstalecké sily posilnené o dobre vyzbrojené talianske jednotky dobili mesto Malaga.
26. apríl 1937 – Útok na Guernicu. Nemecké vojnové letectvo zaútočilo na baskické mestečko Guernica. Počas troch hodín neustálych útokov bolo zabitých 1654 civilistov a ďalších 889 bolo zranených. Išlo o prvý prípad neobmedzeného leteckého bombardovania civilného obyvateľstva v históriu.
17. máj 1937 - Vláda Ľudovej fronty na čele s Lafrom Caballerom bola nahradená vládou socialistu Juana Negrinema.
18. jún 1937 - Francove povstalecké jednotky dobili baskitskú pevnosť Bilbao.
28. november 1937 - Generál Franco vyhlásil námornú blokádu španielskeho pobrežia so základňou na ostrove Majorka.
26. január 1939 - S pomocou talianskych jednotiek dobili španielske fašistické vojská Barcelonu, čo znamenalo definitívnu porážku vládnych jednotiek.
15. marec 1939 - Dobitie Madridu fašistickými jednotkami znamenalo koniec Španielskej občianskej vojny. Generál Franco bol vyhlásený za hlavu štátu. V krajine bola obnovená moc rímskokatolíckej cirkvi a zakázaná opozícia voči falangistom. Španielsko vystúpilo zo spoločnosti národov. Demokratické zriadenie sa v Španielsku podarilo obnoviť až po Francovej smrti 20. novembra 1975.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku
Diskusia na konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)

