Bulharsko 1. marec 1941 - Predseda bulharskej vlády Filov, pripojil krajinu k paktu Osi. Nasledujúci deň vstúpili do Bulharska prvé nemecké jednotky.

■ Juhoslávia 20. marec 1941 - Juhoslovanský princ regent Pavel, oznámil kráľovskej rade, že je pripravený pripojiť Juhosláviu k Osi. V reakcii na jeho vyhlásenie rezignovali štyria ministri juhoslovanskej vlády a srbské armádne kruhy začali pripravovať štátny prevrat. Dohodu o spolupráci podpísal predseda vlády a minister zahraničných vecí 25. marca 1941 vo Viedni.

Dôstojníci juhoslovanského letectva, pod vedením generála Dušana Simoviča, zvrhli následne z funkcie knieža Pavla, celú regentskú radu a vládu. Na juhoslovanský trón zasadol, vtedy len sedemnásťročný kráľ Petar II. Karadjordjevič. Predsedom vlády sa stal náčelník štábu letectva generál Dušan Simonovič. Pod tlakom verejných manifestácií, prepustila nová vláda z koncentračných táborov, zriadených predchádzajúcou vládou pre elimináciu socialistickej opozície, tisícky väzňov. Na území Chorvátskej bánoviny odmietla vláda prepustiť z väzenia uväznených členov chorvátskej komunistickej strany. Vláda Dušana Simonoviča, zahájila okamžite po svojom menovaní, rokovania s Veľkou Britániou, ktoré mali ustanoviť podmienky spojenectva. Juhoslávia požadovala od Londýna záruku suverenity a ochranu pred agresiou krajín osi.

V noci z 5. na 6. apríla 1941 podpísala v Moskve delegácia juhoslovanská vláda a predstavitelia ZSSR zmluvu o priateľstve a neútočení. Nemecko vydalo tajné pokyny k útoku na Juhosláviu, ktoré mali byť koordinované z útokom proti Grécku. (→6.4.1941)

■ Afrika 30. marec 1941 - Nemecký generál Rommel, zahájil úspešné vojenské ťaženie Nemecka na severe Afriky. Špeciálne oddiely armády dobili líbyjský prístav El Agheil. Na čele spojených nemecko-talianskych jednotiekl, obsadil Rommel, líbijské pobrežie po Agedabiju bez väčšieho britského odporu. 4. apríla 1940 dobili Nemci Benghází. V ďalšom ťažení obkľúčila nemecká armáda britské jednotky v Tobriku.

■ Irak 1. apríl 1941 - Iracký politický líder Rašíd Alí, vyhlásili povstanie proti britskej prítomnosti v Iraku. Briti potlačili povstanie do konca mája 1941. Zvrhnutý premiér Rašíd Alí utiekol do Iránu. Do čela vlády bol menovaný Núrí al-Said. Z britského exilu sa vrátil do vlasti iracký regent. Veľká Británia ponechala v krajine niekoľko tisíc vlastných vojakov. (pozri: Irak 15. marec 1947)

■ Maďarsko 2. apríl 1941 - Maďarský predseda vlády odmietol nemecké návrhy na spoluprácu a pod tlakom vlastnej opozície a zahraničia spáchal samovraždu. Vo funkcii ho vystriedal fašistický predák admirál Horthy, ktorý na nemecké požiadavky pristúpil, krátko po svojom dosadení do funkcie.

■ Balkán 6. apríl 1941 - Nemecko zahájilo vojenské ťaženie proti Juhoslávii a Grécku. Nemecké vzdušné sily (Luftwaffe) začala inváziu kobercovým bombardovaním Belehradu a niekoľkých strategických objektov v Grécku.

Grécka obranná línia bola rozdrvená do troch dní a nemecká armáda obsadila Solún. Juhoslovanská armáda, nepripravená čeliť tak mohutnému útoku, kapitulovala po desiatich dňoch pozemnej invázie armád krajín osi z územia Rakúska, Bulharska a Maďarska. Proti dobre vycvičeným a technicky vybaveným jednotkám nemeckej armády, stálo stodesať tankov a dvesto starých lietadiel. Všeobecná mobilizácia bola vyhlásená až po prepadnutí Juhoslávie a Generálny štáb prestal fungovať v prvých dňoch invázie. Armáda preto ostala bez centrálneho velenia. Letecký útok proti Belehradu si len v prvých hodinách vyžiadal sedemnásť tisíc obetí na ľudských životoch. V zajatí sa ocitlo 340-tisíc juhoslovanských vojakov. Nemecká armáda stratili počas celého útoku proti Juhoslávii len 151 svojich vojakov.

■ Chorvátsko 10. apríl 1941 - Nemecká armáda obsadila Záhreb.

■ Chorvátsko 16. apríl 1941 - Vedenie chorvátskeho fašistického hnutia Ustaša, vyhlásilo na nemeckou armádou okupovaných územiach, Nezávislý štát Chorvátsko (6,5 milióna obyvateľov: 2 milióna Srbov, 500-tisíc Moslimov, 50-tisíc Židov, 30-tisíc Rómov).

Do čele krajiny sa postavil dr. Ante Pavelič. Rímskokatolícky Chorváti, zavraždili v nasledujúcich dňoch, pri krvavých pogromoch tisíce pravoslávnych Srbov a židov. Aby zbavili Chorvátsko pravoslávnych Srbov, pristúpili k násilnej katolizácii celých oblastí, vyháňaniu civilného obyvateľstva a genocíde. Vláda zakázala používanie cyriliky, zatvárala pravoslávne kostoly a školy. Pravoslávni Srbi boli prepúšťaní zo zamestnania a na verejnosti museli nosiť viditeľné označenie v tvare veľkého P (Pravoslávny). Chorvátsky fašistický štát uznal okrem Nemecka, Talianska a Japonska a spojencov Osi aj Vatikán.

■ Afrika 6. apríl 1941 - Addis Abeba, hlavné mesto Etiópie bolo obsadené britskými a etiópskymi jednotkami. Taliansky odpor v Etiópii sa úplne zrútil v novembri 1941.

■ Juhoslávia 17. apríl 1941 - Kapitulácia juhoslovanskej armády. Juhoslovanská vláda s kráľom Petarom II. Karadjordjevičom utiekla do Grécka. Zvrhnutý juhoslovanský predseda vlády Dušan Simonovič, podpísal z Nemeckom mierovú dohodu. Taliansko podľa nej okupovalo prímorie a Dalmáciu. Slovinsko bolo rozdelené medzi Nemecko, Taliansko a Maďarsko. Srbsko bolo rozdelené medzi Nemecko, Maďarsko a Bulharsko (Bulharsku pripadla tiež východná časť Macedónska). Kosovo-Metohiju a západné Macedónsko bolo pričlenené k Albánsku. Čierna hora sa dostala pod taliansku správu. Centrálne Srbsko bola spravované Nemeckom. Do čela miestnej vlády bol vymenovaný bývalý náčelník generálneho štábu a minister vojny, Milan Nedič.

■ Chorvátsko 30. apríl 1941 - V dedine Gudarec (Bjelovar), zavraždili chorvátske fašistické jednotky 184 srbských sedliakov. V auguste 1941 dosiahla genocída srbského obyvateľstva svoj vrchol. Ustašovské bandy vraždili srbských mužov, kruto znásilňovali a mučili srbské ženy. Zbesilému teroru sa nevyhli ani tisícky nekatolíckych, či rómskych detí, ktoré Chorváti vraždili pred očami ich rodičov. V pogromoch na srbskom civilnom obyvateľstve prišlo o život takmer 300-tisíc Srbov. 200-tisíc ich bolo násilne vysídlených, ďalších 200-tisíc prestúpilo pod hrozbou smrti na katolícku vieru.

Proti neslýchanému teroru fašistických oddielov, protestovali u Ante Paveliča aj predstavitelia Nemecka a Talianska. Mnoho Srbov hľadalo útočisko v nedičovskom Srbsku, alebo Talianmi okupovanej Dalmácii. Tisíce Srbov, vytvorilo v horách Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, protiustašovské oslobodzovacie hnutie bez centrálneho velenia. Prvé väčšie operácie tejto skupiny boli zaznamenané vo východnej Hercegovine už v júny 1941. 

■ Chorvátsko 5. máj 1941 - Chorvátka Ustašovská vláda, zriadila pri meste Drnji svoj prvý koncentračný tábor. V krátko čase ho nasledovalo ďalších dvadsať táborov po celej krajine. Vo vyhladzovacom tábore Jasenovac, zavraždili chorvátsky katolíci 100-tisíc ľudí. Svoje obete dozorcovia umučili k smrti, ubili palicami, alebo jednoducho za živa upálili v špeciálnych peciach. Jedným z najkrutejších veliteľov vyhladzovacieho tábora bol katolícky kňaz, Miroslav Majstorovič. 

■ Grécko 20. máj 1941 - V pokračujúcich leteckých útokoch proti Grécku, podniklo nemecké letectvo päť dňové bombardovanie Kréty. Na ostrov s 10-tisíc gréckymi a 32-tisíc austrálskymi a novozélandskými vojakmi, sa Nemci vylodili po predchádzajúcom paradesantnom výsadku, 20. mája 1941. Do konca mája sa podarilo nemeckej armáde obsadiť celý ostrov, pričom stratila sedem tisíc svojich vojakov. Spojenci museli svoje jednotky evakuovať. Z ostrova utiekol do Egypta aj kráľ Juraj.

■ USA 21. máj 1941 - Americká obchodná loď Robin Moore, bola potopená nemeckou ponorkou. Prezident Roosevelt vyhlásil 27. mája 1941 stav neobmedzenej národnej pohotovosti.

■ Severné more 23. máj 1941 - Potopenie lode Bismarck. Námorná bitka britskej flotily s nemeckou vojnovou loďou Bismarck, podporovanou ťažkým krížnikom Prinz Eugen.

K stretu dvoch nepriateľských flotíl, došlo skoro ráno v Severnom mori medzi Islandom a Grónskom. Skupina viceadmirála Lancelota Hollanda s bojovými loďami Hood a Prince of Wales, zaútočila na plavidlá admirála Lutjensa v nevyrovnanej bojovej formácii, ktorá jej napriek prevyšujúcej palebnej sile, neumožnila nasadenie zbraní potrebného kalibru. Delostrelci z lode Bismarck, zasiahli muničný sklad britského krížnika Hood už svojou treťou salvou. Pýchu britského námorníctva ohromné detonácia doslova roztrhala. Z 1461 členov posádky sa podarilo zachrániť iba trom námorníkom, ktorých z vĺn vylovil torpédoborec Electra. Vojnová loď Prince of Wales sa napriek zásahu ôsmich granátov dostala do prístavu.

Krížnik Bismarck, v boji zasiahnutý niekoľkými granátmi, musel prejsť kvôli poškodenej palivovej nádrži a zaplavenej kotolni na úsporný režim a zmeniť kurz na Nemcami kontrolované francúzske pobrežie. Berlín vyslal na ochranu svojej vlajkovej lode letecké posily, skupinu torpédoborcov a ponoriek. Po zničení Hooda zmobilizovala svoje námorné sily aj Británia. Ministerský predseda Winston Churchill, nariadil vojnovému loďstvu pri stíhaní nemeckého krížnika, zapojenie všetkých dostupných prostriedkov. Plavidlá z bojiska prešli po smrti viceadmirála Lancelota Hollanda pod velenie kontraadmirála Wake-Walkera a britské prenasledovanie trvalo až do 27. mája 1941, keď bola vojnová loď Bismarck potopená.

ZSSR 22. jún 1941 - Nemecký vojenský útok na ZSSR (plán Barbarossa). Nemecká armáda zahájila operáciu Barbarossa - útok proti Sovietskemu zväzu, skoro ráno 22. júna 1941, po celej šírke fronty od Baltického až po Čierne more. K nemeckému útoku sa pripojilo Fínsko, ktoré chcelo na ZSSR vybojovať stratené územia. Do útoku bolo nasadených tri milióny nemeckých vojakov, 3300 tankov a 2770 bojových lietadiel. Prekvapivý útok priniesol v prvých dňoch ofenzívy výrazné územné zisky. Nemecké predsunuté pancierové jednotky prekonali denne až 434 kilometrov. Po obsadení mesta Smolensk sa nemecké jednotky priblížili k Moskve na 322 kilometrov.

• 4. jún 2007 - Niekoľko sto metrov od ukrajinskej obce Gvozdovka, bol objavený masový hrob s pozostatkami tisícok židovských obetí nemeckej vyhladzovacej politiky vo východnej Európe. Hrob objavili stavební robotníci pri výkopových prácach nového plynovodu. Nemecká armáda zriadila počas vojny v Gvozdovke dve getá, v ktorých zhromažďovali a systematicky likvidovali židovské obyvateľstvo z Ukrajiny a Moldavska. V novembri 1941 založili nacisti vyhladzovací tábor, v ktorom usmrtili počas desiatich nasledujúcich mesiacov päť tisíc ľudí. Podľa neskorších odhadov, zhromaždila nemecká armáda v Gvozdovke 28-tisíc židov, z ktorých viac ako 10-tisíc aj fyzicky zlikvidovali.

■ Indočína 24. júl 1941 - Francúzska vláda sa podvolila japonskému ultimátu a povolila Japonsku vojensky okupovať francúzske kolónie v Indočíne.

■ Ázia 30. júl 1941 - vojnový čln Tutuila bol zničený pri útoku japonských bombardérov v Čunkingu.

■ Irán 25. august 1941 - Vojská Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu obsadili Irán. Invázia sa stretla len s minimálnym odporom miestnych jednotiek. 28. augusta 1941, vyjadrila iránska vláda ochotu vyjednávať a ukončila boje. Spoločné vojská vstúpili napriek pôvodnému plánu do hlavného mesta Teheránu v polovici septembra, aby tak izolovali stúpencov Osi, zastúpených vo vládnych funkciách. Šáh abdikoval a bol nahradený korunným princom Mohammadom Rezý Pahlavím, ktorý vládol v Irane až do roku 1979.

■ Juhoslávia 2. september 1941 - Nezávisle na sebe, vznikli po celej okupovanej krajine, desiatky vojenských organizácií a oddielov. Juhoslovanský generál Draža Mihajlovič zorganizoval nacionalistickú skupinu tzv. Četníkov (■ Juhoslávia 11. novembra 1945). Chorvátsky komunistický vodca Josip Broz Tito organizoval v balkánskych horách jednotky národnooslobodzovacích partizánskych oddielov. Titove partizánske jednotky sa v prvých mesiacoch vojny počítali na tisíce, koncom roku 1942 však bojovalo pod jeho velením 45 vojenských oddielov a 37 brigád, začlenených do 9 divízií, podporovaných ZSSR aj Veľkou Britániou. Koncom roku 1944 presiahol počet “Titových“ bojovníkov počet pol milióna mužov. Ozbrojený odpor proti okupantom sa však na niekoľkých miestach zmenil na bratovražednú vojnu s niekoľkými nezávislými frontami.

Povstanie proti nemeckej prítomnosti na Balkáne prepuklo v septembri 1941. V mnohých mestách boli prakticky okamžite po ich zriadení likvidované celé okupačné správy. Vznikli prvé oslobodené územia. Povstalecké sily, úmerne tlaku nemeckého velenia a neutíchajúcim represiám, rozširovalo svoje rady. Už v septembri 1941 muselo Nemecko stiahnuť z Francúzska, Grécka a východného frontu na posilnenie balkánskej okupačnej správy a potlačenie vnútorného frontu štyri vojenské divízie, posilnené jednotkami Bulharskej armády a nedičovských srbských žandárov. Takýchto veľkých proti povstaleckých ofenzív Wehrmachtu bolo počas vojny na okupovaných celkovo sedem:

• Prvá ofenzíva v mesiacoch september až november 1941 bola poznačená nesmiernym krviprelievaním a rozsiahlymi čistkami v radoch civilného obyvateľstva. Ešte pred ofenzívou vydal poľný maršal Keitel osobitný rozkaz: “Jeden ľudský život v týchto krajinách nič neznamená. Ako všeobecné pravidlo v bojoch proti partizánom preto nariaďujem za jedného nemeckého vojaka popraviť päťdesiat až sto osôb z radov civilného obyvateľstva. Spôsob usmrtenia musí ešte zvyšovať odstrašujúci účinok“. Len v Kragujevaci bolo v rámci tejto stratégie popravených sedemtisíc civilistov, medzi nimi aj štyristo detí, odvlečených zo školských lavíc priamo na popravisko. Napriek ťažkým stratám však zostali hlavné sily partizánov zachované.

   

• Druhá ofenzíva o sile dvoch nemeckých a jednej talianskej divízie podporovanej jednotkami chorvátskych ustašovcov a srbských žandárov, bola zameraná proti povstalcom vo východnej Bosne. Časť povstalcov Prvej proletárskej brigády sa vyhla nepriateľskému zovretiu manévrom. Druhá časť sa po ústupe cez náhornú planinu Igman dokonca odhodlala k protiútoku.

   

• Tretia ofenzíva bola vedená Wehrmachtom na dovtedy najrozsiahlejšom priestore a na viacerých miestach súčasne. K ťažkým bojom došlo v severozápadnej Bosne, v oblasti Kozary. Partizánom sa napriek mnohopočetnej presile (sedem nemeckých divízií) podarilo z obkľúčenia prebiť a do bezpečia vyviedli aj takmer dvadsaťtisíc srbských civilistov, hľadajúcich útočisko vysoko v horách.

   

• Štrvrtá ofenzíva skončila nemeckým neúspechom. Cieľom dvanástich nemeckých divízií bola likvidácia ohnísk odporu v Hercegovine. Ofenzívu Wehrmachtu v okolí rieky Neretva ukončili povstalecké protiútoky, ktoré oslobodil časť Hercegoviny, Čiernej hory, východnej Bosny a Sandžaku.

   

• Počas piatej ofenzívy útočilo stodvadsať tisíc nemeckých a talianskych vojakov, proti dvadsaťtisícovej povstaleckej armáde, brániace nemocnicu a vlastné základne v bitke na Sutjeske. Partizáni, ktorí stratili tretinu svojho početného stavu, prešli v poslednej fáze bitky do protiútoku.

   

• Šiesta a siedma ofenzíva bola zameraná proti Titovým povstaleckým oddielom a jednotlivým bunkám odporu v centrálnom Srbsku.

■ ZSSR 15. august 1941 - Leningradská blokáda. Nemecká armáda zničila posledné železničné spojenie s Leningradom ešte na konci augusta 1941. Od polovice septembra 1941, keď Nemci dobili mesto Šliselburg ležiace východne od Leningradu, ostalo mesto s 2,5 miliónmi obyvateľov na celých 872 dní úplne izolované od dodávok potravín, liekov a zbraní.

Mesto nebolo na obliehanie materiálne pripravené. Chýbali zásoby potravín aj paliva. Kruté, až štyridsaťstupňové mrazy, v zime roku 1941, prinútili obyvateľstvo spáliť svoj nábytok aj parkety. Obyvateľstvo sa muselo uspokojiť s denným prídelom 125 gramov chleba. Niekoľko sporadických pokusov o obnovenie zásobovanie po Ladožskom jazera bolo nedostatočných a nepokrývalo ani tie najzákladnejšie potreby vyhladovaného obyvateľstva. Transport bol naviac určený predovšetkým pre vojenské účely. Civilné obyvateľstvo mesta, hladujúce pod neustálou delostreleckou paľbou, sa preto uchyľovalo ku kanibalizmu. Podľa dokumentov zverejnených ruskou tajnou službou, bolo známych až dve tisíc takýchto prípadov. Pri obrane mesta zahynulo takmer dva milióna ľudí. O život prišlo milión vojakov a viac ako 750-tisíc leningradských civilistov. Nemecká blokáda Laningradu bola prelomená až 27. januára 1944.

■ ZSSS 14. september 1941 - Nástup reaktívnej strely - katuša. Gardové delostrelecké jednotky Červenej armády použili v bitke pri Orši prvý krát rakety na tuhé palivo, BM-13 - kaťuše.

„Na salvu katúš v septemberi 1941 v gogoľovských miestach nezabudnem do smrti. Naše jednotky prešli do útoku, dvanásť kilometrov nenarazili na odpor nepriateľa - všetci utekali. Gardoví mínometníci naháňali nepriateľovi hrôzu, drvili pechotu i tanky, podnikali hlboké výpady do tyla nepriateľa.“ (Vasilij Ivanovič Vozňuk)

■ ZSSR 19. september 1941 - Nemecká armáda dobila Kyjev.

■ ZSSR 15. október 1941 - Prístav Odesa v Čiernom mory, bol po niekoľkotýždňovom obliehaní nemeckou armádou, evakuovaný sovietskymi vojakmi.

■ Island 16. október 1941 - Torpédoborec americkej armády Kearney, potopil pri brehoch Islandu útok nemeckej ponorky, pričom zahynulo jedenásť námorníkov. 30. októbra 1941, bol nemeckou ponorkou potopený v rovnakých vodách aj torpédoborec Reuben James. O život prišlo 96 amerických vojakov.

■ ZSSR 17. október 1941 - Postup nemeckej armády na Moskvu, ktorá bola v tých dňoch len necelých sto kilometrov od mesta, prinútil k evakuácii do Kujbyševa na Volge (Samara), všetky vládne a diplomatické inštitúcie. Sovietsky vodca Stalin zostal v Moskve. S príchodom ruskej zimy sa koncom októbra nemecká ofenzíva proti Moskve spomalila. Koncom roku 1941 súhlasil Adolf Hitler s dočasným pozastavením útokov.

■ Afrika 18. november 1941 - Britská armáda obnovila svoju protiofenzívu na severe Afriky. Operácia Crusader mala za cieľ dobitie prístavu Tobruk a vytlačiť nemecké vojská čo najďalej na západ. Britské a nemecké jednotky sa stretli v boji 23. novembra 1941, medzi egyptskými hranicami a Tobrukom. Nemecké špeciálne jednotky (Afrika Korps) utrpeli v bojoch ťažké straty.

■ Austrália 19. november 1941 - Austrálsky ľahký krížnik Sydney, bol v Pacifiku potopený nemeckou loďou Kormoran, maskovanou za holandské obchodné plavidlo. O život prišlo 645 námorníkov.

■ Diplomacia 26. november 1941 - Libanon vyhlásil svoju nezávislosť na Francúzsku, ktorú uznala francúzska vláda až 1. januára 1944.

■ USA 7. december 1941 - Útok na Pearl Harbor. O 7.55 hod. honolulského času, zaútočili japonské bojové lietadlá na námornú základňu amerických ozbrojených síl na Havaji. V prístave Pearl Harbor kotvila veľká časť pacifickej flotily USA, ktorá bola pri útoku úplne zničená.

Ešte v ten istý večer odovzdala japonská vláda v Tokiu americkým a britským vyslancom nótu o vyhlásení vojny. Nemecko a Taliansko vyhlásili Spojeným štátom vojnu 11. decembra 1941.

• Americká komisia vyšetrujúca útok na Paerl Harbor zverejnila výsledky svojho vyšetrovania už 26. januára 1941. Podľa jej záverov bol veliteľ americkej armády na Havajských ostrovoch generál Short a veliteľ flotily USA v Pacifiku admirál Kimmel, uznaní vinnými zo zanedbania služobných povinností.

■ Malajzia 8. december 1941 - Japonská armáda zaútočila na britskú kolóniu Malajzia, dobila Šanghaj a Filipíny, kde obsadili ostrovy Luzon a Guam, bránené niekoľko sto člennými americkými posádkami. Na začiatku roku 1942 obsadili Japonci Manilu a jednotky USA sa z Filipín stiahli k polostrovu Bataan. V Juhočínskom mori potopilo japonské letectvo britské vojnové lode Prince of Wales a Repulse.

■ Hongkong 18. december 1941 - Japonci sa vylodili na ostrove Hongkong, ktorý do 25. decembra obsadili.

!!! Zapojte sa do diskusie na konci každého článku !!!