KATALOG FIRIEM

Výsledky ostreľovania kaťušami pri meste Orš boli natoľko presvedčivé, že sovietske velenie čoskoro sformovalo ďalších sedem batérií. Vrchné velenie Sovietskej armády v auguste 1941 rozhodlo, že bude vytvorených osem plukov reaktívneho delostrelectva vyzbrojeného odpaľovacími zariadeniami s označením BM-8 a BM-13.

Krátko po napadnutí Poľska Sovietskym zväzom (17. 9. 1939) sa dostalo do zajatia najmenej 250-tisíc Poliakov. Polovica z nich bola prepustená na slobodu. Zvyšok prevzala tajná služba NKVD. Mnohých poslali do pracovných táborov na východnú Ukrajinu a Sibír.

Občianska vojna, ktorá pripravila o život takmer 800-tisíc ľudí (30-tisíc bolo popravených a 15-tisíc zomrelo pri leteckých útokoch) skončila 28. marca 1939 obsadením Madridu a nastolením fašistickej diktatúry. Krvavá riava svetovej kataklizmy však

Americký prezident Harry Truman, vydal rozkaz k ostrému použitiu atómovej bomby. Na prvý atómový útok zvažovala americká armáda päť miest. Pre Hirošimu sa nakoniec rozhodli pre vyhovujúce poveternostné podmienky a skutočnosť, že v meste sa nenachádzali žiadni americkí zajatci. Dva dni pred zvrhnutím bomby, varovali Američania obyvateľov miest pred chystaným útokom.

Velenie nemeckej armády hľadalo medzery vo Versaillskej dohode, obmedzujúcej stavy a výzbroj nemeckých ozbrojených síl. Pod vedením plukovníka profesora Karla E. Beckera, šéfa balistického oddelenia ministerstva obrany, bol ku koncu roku 1929 vypracovaný návrh na vývoj bojových rakiet. Na tento typ zbraní sa totiž Versaillská dohoda, podpísaná po skončení Prvej svetovej vojny, nevzťahovala.

Druhá svetová vojna bola dejinným medzníkom, ktorý ovplyvnil vývoj politických a spoločenských udalostí na celom svete. Do vojny sa zapojilo 61 štátov. Boje a následky najväčšej svetovej kataklizmy si vyžiadali viac ako šesťdesiat miliónov obetí na ľudských životoch, 35 miliónov ranených a 2 milióny nezvestných.

Deň pred vypuknutím vojny v Európe, 30. augusta 1939, v čase keď Poľská vláda vyhlásila čiastočnú mobilizáciu svojich armádnych záloh, zaútočili nemecký príslušníci elitných jednotiek SS prestrojený v poľských uniformách na nemeckú rádiostanicu v Hlivici. Incident pod velením Skorzesiho sa stal zámienkou k nasledujúcej invázii nemeckej armády do Poľska.

Obe komory francúzskeho Národného zhromaždenia odhlasovali v kúpeľnom meste Vichy, prechod výkonnej aj zákonodarnej moci do rúk maršala Philippa Pétaina (veliteľ bitky pri Verdune), ktorý presadil prímerie z Nemcami. Rozhodnutie znamenalo definitívny koniec takmer sedemdesiatročnej 3. francúzskej republiky.

Nemecký vojenský útok na ZSSR (plán Barbarossa). Nemecká armáda zahájila operáciu Barbarossa - útok proti Sovietskemu zväzu skoro ráno 22. júna 1941 po celej šírke fronty od Baltického až po Čierne more. K nemeckému útoku sa pripojilo aj Fínsko, ktoré chcelo na ZSSR vybojovať stratené územia.

Praha 29. máj 1942 Operácia Antropoid. Skupina československého protinemeckého odboja spáchala v Prahe atentát na ríšskeho protektora Heyndricha. Heyndrich podľahol početným zraneniam 4. júna 1942.