KATALOG FIRIEM

Ozbrojené konflikty a násilie sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov a stali sa nedeliteľnou súčasťou jeho prirodzeného prostredia. V období prevratných vedeckotechnických objavov, rozmachu industrializácie a trhového hospodárstva dostala podobu nepostrádateľnej súčasti prostriedkov hospodárskeho pokroku. Priemysel potreboval a potrebuje vojnu aby mohol prežiť a bolo preto v záujme mocných viesť vojnové ťaženia, ktoré nielen odkrývali nové odbytištia a obchodné prístavy, zamestnávali robotníkov, ale sa svojou technologickou závislosťou na dodávkach zbraní a technológií stala najvýznamnejším odvetvím spotreby v réžii štátu. Svet vo vojne roztiahol krídla, vzniesol sa k nebu, dospel, vytriezvel. Civilizácia zmietaná v kolotoči smrti a na strane druhej vedecký pokrok, objavy tak zásadné, že ovplyvnili smerovanie ďalších stáročí. Vojnový konflikt predstavoval stav permanentného pnutia, frontovej línie strachu, línie odbytíšť a zdrojov, ktorý nastolili svetové mocnosti ešte na konci 19. storočia.

Vojnový konflikt znepriatelených strán, ako jedno z najvýnosnejších priemyselných odvetví prekúvala vo svoj prospech ideologické aj geopolitické rozmery spoločnosti, formoval línie kultúry aj kontúry seba samého, keď sa od dôb veľkých pozemných operácií v druhej polovici devätnásteho storočia, presunuli cez moria a nebesia až do kozmického priestoru. Východiská konfliktných situácií pramenili z ilúzie participácie más na svetovom dianí a vytvorený antiideológie, ktorá mala týmto právom otriasť (Monarchizmus, Fašizmus, Komunizmus, Islamizmus). Stručné dejiny moderných vojenských konfliktov sa už dvesto rokov točia v začarovsnom kruhu týchto ideologických maršov, konfliktných patov a vopred prehraných útokov.

Tri piliere epochy Industrializácie obchod - politika - armáda tvorili pomyselný mantinel chrániaci ilúziu. Vštepili masám možnosť voľby, vzor obranného mechanizmu, vyvolali ilúziu ohrozenia, potrebu jej vymedzenia (preventívneho útoku) a nakoniec aj skutočnej vojenskej konfrontácii zúčastnených strán. Obraz nepriateľa a jeho rozklad v boji tzv. Prvej svetovej vojny zničil monarchizmus a feudalizmus, stojaci v ceste Industrializácii. Spoločnosť volala po zmene a dospela „zdanlivo vlastným hnutím“ k rozkladu vtedajšieho usporiadania sveta. Svet vo vojne hoc zakúšal príkorie hladu a trýznivej smrti napredoval vpred míľovými krokmi, neporovnateľnými zo žiadnym predchádzajúcim obdobím. Všetky tie milióny obetí na ľudských životoch, zničené generácie a trhlina, ktorú zanechalo na psychike spoločnosti posadili industrializáciu na piedestál neobmedzeného vládcu.

Priemyselné vojny sa predstavili v troch základných kapitolách. Prvé dejstvo znamenalo pád monarchizmu naprieč celým Euroázijským kontinetom - Osmanská ríša, Čína, Rusko, Nemecko, Rakúsko, Uhorsko. Nasledovalo obdobie vzostupu vládneho nacionalizmu v krajinách bývalých monarchií. Tieto prúdy sa museli konfrontovať vo vojne ideológií medzi komunizmom a nacionalizmom, vo vojne globálnej aj konflikte na úrovní jednotlivých štátnych útvarov, súboj pravice a ľavice na domácich bitevných poliach - Občianske vojny v Rusku, Číne, Španielsku. Toto dejstvo predstavovalo vojnu v dovtedajších pomeroch nevydanú, zdrvujúcu - skutočný Globálny konflikt s 50 miliónmi mŕtvych a škodách tak deštrukčných, že ich odstraňovanie ich následkov pretrvali do 21. storočia. Vojna v znamení technického pokroku poodkryla sebadeštrukčné slabiny ľudstva a nastolila otázky jej ďalšieho prežitia. Tie sa ešte prehĺbili v období Studenej vojny, tretej kapitoly vojnového dejstva poznamenaného vojnovými konfliktmi v Ázii a Afrike, no najmä hrozby samovraždy celého ľudstva v podobe hroziacej atómovej kataklizmy. Atómové hodiny dvoch znepriatelených ideologických blokov USA a ZSSR boli v čase karibskej raketovej krízy nastavené na čas; minúta do dvanástej. Posledné vojnové dejstvo má svoje základy vo všetkých vyššie spomenutých konfliktoch, pretože zatiaľ čo Prvá svetová vojna rozbila veľké islamské kráľovstvá, vojna ideologická ho vzkriesila do novej radikálnej a militantnej podobe. Islamizmus ako ideológia vojny stál na základoch Islamskej revolúcie v Iráne, náboženskej vojny v Afganistane a koncom 20 storočia, aj na krvavých vojnách v rozpadajúcom sa Sovietskom zväze a Juhoslávii. Globálna vojna proti Islamizmu (terorizmu) v rokoch 2001 až 2009 pripravila o život milióny ľudí po celom svete a viedla v konečnom dôsledku k pádu Americkej svetovlády.

Historici, strohý v argumentoch, predkladajú svetu víziu osobnosti v dejinách zodpovedných za milióny obetí. Pravda je však v skutočnosti omnoho zložitejšia. Nemecký cisár nevyvolal Svetovú vojnu a Adolf Hitler rovnako. Človek, jednotlivec, bezvýznamný vo svojej podstate, nech by akokoľvek chcel, nedokáže uvrhnúť svet až na pokraj globálnej apokalypsy, bez toho aby mu v tom niekto nepomáhal, aby sa nestal nástrojom v rukách priemyselníkov, ktorí aby predali sto lietadiel, neváhajú vyvolať vojnový konflikt, malý, povedzme niekde v Jemene (24. február 1979), no dostatočný aby na čas potočil kolo ekonomiky, nakŕmil ďalšie hladové masy, a v neposlednom rade aby naplnil pokladnice firiem, či vládnych strán. V žiadnej veľkej vojne uplynulých stáročí nešlo o ideológiu, vždy to bol záujem materiálny, hmotný, ktorý viedol vojvodcov a politikov cestami konfliktu. Svetové mocnosti využili sarajevský atentát na rozpustenie starých štruktúr vládnucich vrámci prekonaných monarchistických doktrín, rovnako tak nemeckí priemyselníci stvorili Vodcu, aby vymedzili priestor šíriacemu sa komunizmu a zbohatli na predaji vojenskej techniky, či moderných krematórií. 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity