KATALOG FIRIEM

Ropa mala pre ľudstvo a jeho napredovanie strategický význam už od počiatkov jej priemyselného využitia. Ropné náleziská sa stali doslova žriedlom, energetickým svätým Grálom celého pokroku. Ropa a výrobky z nej sa stali základnou surovinou pre chemický priemysel a dopravu. Vyrábali sa z nej plasty, niektoré lieky, hnojivá a pesticídy. Mnohé krajiny používali surovú ropu aj na výrobu elektrickej energie v tepelných elektrárňach (asi 7 % celkovej svetovej produkcie).

Už v Prvej knihe Mojžišovej sa píše o Noachovi, ktorý staval koráb z dreva gófera, pokrytého smolou. Ropné látky používali Babylončania. Egypťania používali ropu z povrchových prameňov pri stavbe ciest, pri výrobe pálených tehál, ale aj pri mumifikovaní svojich mŕtvych. Surová ropa sa používala celé stáročia na lekárske účely. Čiastočne chemicky upravená ropa sa používala od prvého tisícročia, v Egypte na svietenie, odkiaľ sa v 15. storočí cez Baku rozšírila ako petrolej do celého sveta. V roku 1650 sa v Rumunsku vyhĺbili prvé zásobníky, na uskladňovanie petroleja. Rovnaká situácia bola aj na severoamerickom kontinente, presnejšie v Titusville v Pensylvánii, kde v roku 1859 Edwin L. Drake vyvŕtal pomocou starého parného motora prvý 22 metrov hlboký ropný vrt. Do polovice 19. storočia si vplyvom rastúcej industrializácii vo svete, čierna surovinou zastala na piedestál strategickej a hybnej sily medzinárodného obchodu. V roku 1870 založil John D. Rockefeller s niekoľkými spoločníkmi spoločnosť Standard Oil Company, ktorá v nasledujúcom storočí ovládla svetový trh. Na druhej strane oceánu vznikla v rovnakom čase holandsko-britská ropná spoločnosť Marcusa Samuela - Royal Dutch Shell Group, ťažiaca ropu na ázijskom kontinente. Moc a zisky ropných spoločností, stojacich už na začiatku svojej cesty nad vládami a zákonmi, vyleteli do astronomických výšok po objavení a rozšírení spaľovacieho motora. Na tieto účely využili spoločnosti výbušný destilačný odpad vznikajúci pri výrobe petroleja- benzín. V roku 1877 zostrojil Nikolaus A. Otto benzínový štvortaktný motor a v roku 1885 zostrojil C. F. Benz v Nemecku zostrojili prvé motorové vozidlo. Na Svetovej výstave roku 1893 v Chicagu mal najväčší naftový motor 35 konských síl a na parížskej výstave roku 1900 už 1000 konských síl. Nafta našla široké uplatnenie na železniciach a v námornej doprave. Po roku 1900 začína svoju triumfálnu púť automobil, to znamená, že každým rokom vzrastá dopyt po benzíne. 

Na konci 20. storočia mal človek v bežnom užívaní až štyri tisíc výrobkov pochádzajúcich priamo z ropných derivátov. Toto všetko zaradilo naftové palivo medzi strategicky dôležité suroviny. Ropa rozhýbala svet, dala mu dynamiku akú dovtedy nepoznal. Vojna o žriedla s čiernym zlatom sa mohla začať. Svet sa od týchto historických chvíľ, z područia ropy a nadnárodných spoločnosti v jej pozadí už nikdy nevymanil. Spojené štáty Americké, Británia, Rusko, Francúzsko, Nemecko, či Holandsko, vedené mocenským monopolom ropných spoločností, sa od samého počiatku ropného obdobia usilovali o získanie strategického vplyvu v rámci globálneho petrochemického obchodu a ovládnutia najdôležitejších ropných nálezísk. Akcie ropných spoločností viedli k neprestajným zahraničnopolitickým konfliktom a zrážkam, čím sa vyvolávalo medzinárodné napätie. Nasledovali globálne vojnové konflikty a lokálne vzbury vedené otrokmi jej doby. Vojny naďalej roztáčali špirálu ropnej moci. Nafta získala strategický význam. Začala sa používať ako palivo na námorných vojenských lodiach a naftové súperenie sa tak priamo spájalo s pretekmi v zbrojení. Obidva tieto aspekty naftovej politiky sa mimoriadne priostrili v predvečer Prvej svetovej vojny. Ropa stála za rozbitím Otomanskej ríše a ovládnutím Blízkeho a Stredného východu britsko-americkým obchodným kapitálom. Dva obrovské globálne vojnové konflikty, desiatky občianskych vojen v Aziji, Afrike, Latinskej, či Južnej Ameriky boli takmer bez rozdielu dielom dlhých chápadiel ropných monopolov.

Náleziská ropy ... Ťažba ropy (v mil. ton)

Druhy ropy

Ropný priemysel rozdeľuje ropu podľa jej pôvodu (napr. West Texas Intermediate, WTI alebo Brent) a často aj podľa jej hustoty (ľahká, light, stredne ťažká, intermediate a ťažká, heavy); rafinérie ju tiež môžu označovať ako „sladkú“ (sweet), čo znamená, že obsahuje relatívne málo síry, alebo ako „kyslú“ (sour), čo znamená, že táto ropa obsahuje viac ako 0,5 % síry a vyžaduje náročnejšie spracovanie, aby vyhovovala súčasným normám.

Hlavné delenie:

Zmiešaná ropa Brent, zahrňujúca 15 druhov ropy z nálezísk v Severnom mori. Za cenu tohto typu ropy sa väčšinou predáva ropa z Európy, Afriky a Blízkeho východu určená pre spotrebu na Západe.

West Texas Intermediate (WTI), za ktorej cenu sa predáva severoamerická ropa.

Dubai, za ktorej cenu sa predáva blízkovýchodná ropa určená pre ázijsko-pacifickú oblasť.

Tapis (z Malajzie), za ktorej cenu sa predáva ľahká ropa z Ďalekého východu.

Minas (z Indonézie), za ktorej cenu sa predáva ťažká ropa z Ďalekého východu.

Kôš OPECu zahŕňal: Arab Light (Saudská Arábia),Bonny Light (Nigéria), Fateh (Spojené arabské emiráty), Isthmus (Mexiko, nepatrí do OPECu), Minas (Indonézia), Saharan Blend (Alžírsko), Tia Juana Light (Venezuela).

Charakteristika

Medzi základné technologické charakteristicky ropy patrí hustota stanovená pri teplote 20 °C a atmosférickom tlaku, s korekciou na teplotu 4 °C (kvôli zmenám hustoty vody). V závislosti od obsahu rozpustených látok sa pohybuje v rozmedzí od 0,61 - 0,85 g/cm³ pre ľahké ropy, 0,85 – 0,93 g/cm³ pre stredne ťažké až 0,93 - 1,05 a viac g/cm³ pre veľmi ťažké ropy. V anglickej terminológii sa zvyknú používať štandardy ASTM - jednotky stupne API (American Petroleum Institute), ktoré určujú hmotnosť 1 ml ropy pri teplote 15,56 °C (1°API = 141,5 / hustota ropy v g/cm³ - 131,5). Obsah rozpustených látok má vplyv na spôsob jej spracovania. Ľahké ropy sú väčšinou svetlé, ťažké ropy tmavé. Farba ropy, je však značne premenlivá od hnedočervenej, čiernej po žltozelenú až bezfarebnú. Index lomu ropy je 1,39 až 1,60. Má tiež flôrescenčné vlastnosti, ktoré prezrádzajú prítomnosť aromatických uhľovodíkov a jej zrelosť. Výhrevnosť ropy sa pohybuje v rozmedzí 43 - 47 MJ/kg.

Zloženie ropy podľa hmotnosti:

uhlík - 83 - 87%

vodík - 10 - 14%

dusík - 0,1 - 2%

kyslík - 0,1 - 1,5%

síra - 0,5 až 6%

kovy - menej ako 1000 ppm

Ropa je zmesou okolo 10 000 rôznych zlúčenín, z ktorých nadpolovičnú väčšinu predstavujú kvapalné uhľovodíky (tvoria asi 80 — 90 % objemu ropy) a iné neuhlíkaté organické zlúčeniny (4 — 5 %), hlavne obsahujúce síru (okolo štvrtiny zlúčenín), dusíkaté látky (pod 0,1 %), oxidy (okolo 85) a tiež organické molekuly obsahujúce kovy (hlavne vanád a nikel). Medzi ostatné zložky ropy patria rozpustené organické plyny (C1 - C4), ktoré tvoria desatiny až 4 % objemu. Obsah vody je taktiež variabilný od stopového množstva po 10 %. Zastúpenie minerálnych solí hlavne chloridov sa pohybuje od 0,1—4000 mg/l ale môže byť i vyššie. Ropa tiež obsahuje roztoky solí, organických kyselín a iných látok. Mechanickú prímes môžu tvoriť častice ílových minerálov, piesku alebo vápenca. Organické častice pevnej fázy sú označované ako bitúmeny alebo asfalt, zatiaľ čo označenie parafín sa používa pre uhľovodíky s reťazcom nad C17.

Uhľovodíky tvoriace ropu možno rozdeliť do troch základných skupín:

• parafíny a alkány - nasýtené uhľovodíky s jednoduchou alebo viacnásobnou väzbou, bez cyklickej štruktúry

• cykloparafíny - (naftény alebo alicyklické uhľovodíky) obsahujúce prvky cyklickej štruktúry

• arény (aromatické uhľovodíky - s benzénovým jadrom)

• asfaltény, živice a ďalšie odolné látky s veľkou molekulovou hmotnosťou, tvoriace ťažkú frakciu

Na základe týchto základných skupín možno ropy deliť na:

• intermediálne aromatické, vznikajúce v redukčnom morskom prostredí

• nafténicko-parafinické a parafinické (cykloparafinické), najčastejšie spájané s deltovým a nemorským prostredím vzniku

Pre meranie objemu ropy sa používa miera 1 barel = 42 amerických galónov = 35 britských galónov = 158,97 litrov. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v tonách, jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov.

Ťažba ropy

Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyvierala na zemský povrch. Ropa priemyselného veku sa získavala z hlbšie umiestnených ložísk s pomocou ropných vrtov. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza zemný plyn a voda, ktoré sú pod tlakom. Spočiatku možno ropa prúdi z ložiska pod tlakom, alebo pomaly vyteká. To sa nazýva primárny spôsob ťažby. Zvyčajne je možné takto získať okolo 20 % ropy obsiahnutej v nálezisku.

S postupom času tlak klesá až k bodu, keď musia nastúpiť sekundárne metódy, ako je čerpanie ropy pomocou čerpadiel alebo udržiavanie ložiskového tlaku vhodnou injektážou, a to buď spätným pumpovaním zemného plynu, vzduchu, vody príp. CO2. Primárnymi a sekundárnymi metódami sa celkovo darí vyťažiť 25–35 % celkového množstva ropy.

Čerpanie ropy pomocou pumpy

Terciárne metódy nastupujú v okamihu, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie viskozity zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často kogeneráciou, pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába elektrina a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž detergentov. Terciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5–15 % ropy v nálezisku.

Väčšina - asi 3/4 ropy sa ťaží na pevnine. No nárast cien ropy po ropnej kríze v 70. rokoch 20. storočia umožnil spoločnostiam viesť nákladnejšiu ťažbu v oblasti plytkých morských šelfov, odkiaľ dnes pochádza 1/4 ropy a 1/5 plynu. Vŕtanie na šelfoch je však 6-7 krát drahšie ako na pevnine. Ťažbu ropy výrazne omedzuje možnosť jej prepravy. Stavba ropovodov a plynovodov je ekonomicky veľmi náročná, väčšinou omedzená na pevninu.

Spracovanie ropy

Základom spracovania ropy je jej frakčná destilácia, pri ktorej sa oddeľujú pri atmosférickom tlaku jednotlivé skupiny uhľovodíkov podľa ich bodu varu.

Najľahšie plynné uhľovodíky sú metán, etán, propán, bután. Posledné dva sú hlavnou súčasťou automobilového paliva LPG. Petroléter tvoria uhľovodíky s dĺžkou reťazca C5–7 (tv asi 30–70 °C). Používajú sa ako rozpúšťadlá, napr. pri chemickom čistení odevov. Ďalšie frakcie sú benzín (C6–12, 40–200 °C), petrolej (C10–15, 150–300 °C), z ktorého sa vyrába letecký benzín, plynový olej (C10–20, 200–300 °C), z ktorého sa získava motorová nafta a ľahký vykurovací olej. Zvyšok (tzv. mazut) sa podrobuje vákuovej destilácii za zníženého tlaku, čím sa oddeľujú ťažké vykurovacie oleje od asfaltu. Uhľovodíky s dlhými reťazcami (C35 a viac) môžu byť hydrokrakovaním rozštiepené, čím vzniknú mazacie oleje.

Získané produkty sú ďalej rafinované, aby sa z nich odstránili nežiaduce prímesi, ako napr. parafíny.

Ropné kartely

Od roku 1960 sa začal postupne utvárať základ združenia organizujúcich takmer všetkých strategických krajín vyvážajúcich ropu - OPEC. Organizácia mala krajinám zabezpečiť lepšie postavenie pri rokovaniach s nadnárodnými monopolmi, ktoré väčšinu štátov dlhé roky vykorisťovali a vydierali kartelovými dohodami. Roku 1973 sa členovia OPECU dohodli a štvornásobne zvýšili ceny všetkých svojich dodávok, ktoré dovtedy koncerty udržiavali pod hodnotou tri USD za jeden barel ropy.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity