KATALOG FIRIEM

Na konci 19. storočia sa americká vládnúca trieda, po prvý raz od občianskej vojny, stretla s vážnymi politickými ťažkosťami a horúčkovite začala hľadať nové riešenia a nové doktríny. Spolu s prehodnotením dopadov protitrustových zákonov, ktoré boli pokusom o vládny zásah do hospodárskeho rozvoja, bol vypracovaný nový zahraničnopolitický program. Táto idea predstavovala nosnú líniu politiky Rockefellerovho komisára M. A. Hannu a jeho chránenca v Bielom dome Williama McKinleyho. Obaja dospeli k záveru, že na podporu spoločenského zriadenia a priaznivej hospodárskej konjunktúry musí byť posilnená expanzia do zámoria.

V roku 1893 prekvapila Spojené štáty silná hospodárska kríza. Hĺbkou a silou nemala v dovtedajších dejinách krajiny obdoby. Po kríze sa začala monopolná horúčka a hospodárstvo USA sa stalo celkom podriadené veľkým korporáciám.

Americký kapitál získal monopolné postavenie v Latinskej Amerike a podnikal prvé kroky k vstupu na obrovský ázijský trh. Hlavným objektom záujmu amerických spoločností bola Čína a Rusko. Ako tvrdil senátor A. Beveridge: „Celá východná Sibír až k Irkutsku je náš prirodzený trh.“ Prvý náklad petroleja vyviezla spoločnosť Standard Oil do zahraničia v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Americký petrolej sa tam nestretol s konkurenciou a získal trhy v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Rusku, Indii, Číne a v ďalších krajinách. Monopolné postavenie, ktoré Standard Oil na týchto trhoch mala, jej umožňovalo stanoviť vysoké ceny a dosahovať obrovské zisky.

Na začiatku osemdesiatych rokov sa situácia zmenila. Rusko, o ktorom ideológovia expanzionizmu uvažovali ako o objekte americkej kolonizácie, vystúpilo na svetovom trhu v úlohe ich hlavného súpera. Do sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia využívalo Rusko výhradne petrolej dopravený z Ameriky. Ruské územia však skrývali obrovské ropné zásoby, ktorých ťažbe bránil len zaostalý feudálny systém. Pred tým ako došlo v Rusku k zmenám vo vlastnení pôdy tam predali americký obchodníci 60 miliónov litrov petroleja. V polovici osemdesiatych rokov pracovalo v Baku už niekoľko naftových združení. Nobelova firma vybudovala na brehoch Kaspického mora mohutný priemysel a vytlačila Američanov z ruského trhu. Nafta z Baku začala prúdiť na zahraničné trhy a úspešne konkurovala Standard Oil. V priebehu niekoľkých rokov vzrástol export ruského petroleja desaťnásobne. Na začiatku osemdesiatych rokov vyvážalo Rusko približne dva milióny litrov petroleja, koncom desaťročia sa však zvýšil tento export na 500 miliónov litrov. Za ďalších desať rokov prevýšila ťažba nafty v Rusku ťažbu americkú.

Koncom deväťdesiatych rokov vystúpil nemecký cisár Wilhelm II. S myšlienkou založiť európsku obchodno-politickú koalíciu zameranú proti USA. Na jeho návrh sa začalo oficiálne rokovať s Ruskom, cieľom čoho bolo utvoriť ruským firmám v Nemecku výsadné podmienky pre obchod s naftou.. Stratégovia amerických priemyselných korporácií, museli ešte mnohokrát potom riešiť zásadné dopady, nepreniknuteľných monarchistických a rodinných väzieb na Eurázijskom kontinente. Gordický uzol mocenských opozícií voči ich expanzionizmu, preťala až Svetová vojna a jej následky v podobe pádu Ruskej, Rakúskej, Nemeckej a Osmanskej vládnucej dynastie (pozri: Svet vo vojne / Cieľ Osmanskej ríše)

Vedenie Standard Oil sa rozhodlo prijať „okamžité opatrenia“, aby zastavilo ruskú ofenzívu. Vo všetkých európskych krajinách organizovalo oporné body - filiálky, ktorých hlavnou úlohou sa stal boj s ruskou konkurenciou. Tak sa začala vyvíjať sieť Rockefellerových „dcérskych“ podnikov, ktoré neskor ovládli celý ropný svet. Bolo to v období, keď sa v ruskom naftárskom odvetví objavila nová silná postava - Rothschild, ten spolu s Nobelom zaujal v Baku vedúce postavenie. Ich syndikát mal podpísať so Standard Oil (obr. J. D. Rockefeller) dohodu o rozdelení svetového trhu, no dosiahnutá dohoda sa neratifikovala. Cárska vláda nebola spokojná s jej podmienkami, vyslovila svoje veto, a po nejakom čase prestal syndikát existovať. Standard Oil ovládala v tej dobe prostredníctvom Nobela päťdesiat percent ruskej nafty a roku 1899 participovala Rockefellerova National City Bank na americkej pôžičke Rusku. Táto pôžička bola určená na stavbu Vladikaukazskej železnice, dôležitej  „naftovej magistrály“, a podľa názoru predstaviteľov Standard Oil mala železničná doprava v Rusku kľúčový význam pre celý naftový problém. Rusko prežívalo v tej dobe ťažké obdobie v dôsledku konfliktu s Japonskom na Ďalekom východe. Mnohým bolo už vtedy jasné, že hrozí vojna ďaleko rozsiahlejších rozmerov. V Petrohrade vývoj udalostí očakávali s napätím. National City Bank využila vhodný okamih a oznámila, že poskytne Japonsku pôžičku na vojnu s Ruskom, ak Cárska vláda odmietne predať Američanom naftové náleziská.

Počas rusko-japonského konfliktu Spojené štáty napriek formálnej neutralite podporovali Japonsko. Americký kapitál mal záujem na oslabení Ruska. Rusko-japonská vojna bola medzníkom v medzinárodnej naftárskej konkurencii (Pozri: Svet vo vojne / Rusko-japonská vojna). Zmenila pomer síl a utvorila nové bloky. Udalosti tých čias pohli Rothschilda k tomu, aby zrevidoval celú svoju dovtedajšiu politiku. Zblížil sa s britskými obchodníkmi, ktorým neskôr všetky svoje ruské podniky odpredal.

Rovnakým problémom čelila rockefellerova ropná spoločnosť aj na indonézskych ostrovoch - Jáve, Borneu a Sumatre. V tejto oblasti bol veľmi aktívny holandský a neskoršie aj anglický kapitál. Za niekoľko rokov sa tam dosiahli prekvapujúce výsledky; Nafta sa ťažila lacno a neďaleká Čína, ako aj ďalšie trhy Ďalekého východu, poskytovali takmer neobmedzenú možnosť odbytu spracovaných produktov. Obchod s petrolejom v tejto krajine prinášal kolosálne príjmy a Standard Oil prejavovala o Čínu živý záujem. Koncom deväťdesiatych rokov však boli americké záujmy v Číne ohrozené. Európske veľmoci a Japonsko si rozdelili celú krajinu na „sféry vplyvu“ a kontrolovali najdôležitejšie a hospodársky najvýhodnejšie čínske provincie. Rozdelením Číny boli americké expanzívne záujmy ťažko poškodené a podnikateľské kruhy v USA požiadali vládu o podporu. Spojené štáty Americké a obchodné korporácie, spracovateľské aj ťažobné syndikáty vytvorili na podporu obchodnej invázie na čínske trhy špeciálnu komisiu. Korporácie zriadili Výbor pre americké záležitosti v Ázii, ktorého predsedom sa stal vysoký predstaviteľ Standart Oil. Pod nátlakom výboru bola napokon vyhlásená v celej oblasti doktrína otvorených dverí, prostredníctvom ktorej požadovali Spojené štáty, aby ich obchodní predstavitelia mali „rovnaké možnosti“ ako spoločnosti iných štátov. Žiadali, aby dvere pre obchod boli otvorené všade a všetkým, nezávisle od „sfér vplyvu“.

Štátny tajomník USA F. Knox v osobitnom memorande oznamoval: „Dnes pracuje diplomacia pre obchod a ministerstvá zahraničných vecí vo svete sú mohutné stroje, ktoré zabezpečujú komerčné záujmy svojich krajín.“ V súlade s týmto oficiálnym postojom neľutovala vláda USA vynaložené prostriedky, ani politickú ochranu, vynaloženú na ochranu Rockefellerových záujmov. (Pozri: A - Z / Rockefeller dynastia)

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity