Dogmy priemyslu: Balkán
Hraničná provincia veľkej Osmanskej ríše a zároveň oblasť národnostne a nábožensky nejednotná natoľko, že jej bolo predurčené stať sa sudom s pušným prachom v nejednom dejinnom konflikte, od dôb ranného stredoveku až po roky druhého milénia. V trinástom storočí začal z malej Ázie prenikať do Európy turecký kmeň Osmanov, ktorý v nasledujúcich stáročiach zmenil tvár juhovýchodnej časti európskeho kontinentu. Porážka Turkov bosnianskym vojskom, donútila sultána Murada I. k sústredenému útoku proti Srbsku a Bosne. K rozhodujúcemu tureckému víťazstvu došlo 15. júna 1389 na Kosovom poli. Tragickým dôsledkom tejto koloniálnej politiky boli dramatické zmeny v etnickej štruktúre okupovaného Balkánu. Obyvateľstva ubudlo. Mnohí ušli zo spustošených miest a dedín, mnohí boli odvlečení do otroctva, časť zahynula, iní sa usilovali zachrániť na susednom uhorskom a benátskom území, alebo hľadali útočisko v neprístupných končinách hornatého vnútrozemia. Turecká vláda sa snažila najrôznejšími spôsobmi obnoviť život v postihnutých krajoch a upevňovať tak svoju vládu. Do správnych stredísk dosadzovala svojich úradníkov, niektoré časti Balkánu osídľovala turecko-moslimským etnikom z Anatólie, vrátane polokočovných pastierov. Usilovala sa o islamizáciu domáceho kresťanského obyvateľstva tak intenzívne, že dochádzalo k násilnému obráteniu viery jednotlivcov, ale aj k pokusom o hromadnú zmeny viery. Kosovo neosídľovali kolonisti z Turecka, ale obyvatelia prímorských častí Albánska, ktorí sa vďačne sťahovali do oblastí úrodných polí nezalesnenej kotliny vyschnutého jazerného dna, presláveného už od rímskych čias, čiernou zemou zo starých jazerných usadenín.
Odpoveďou na Islamizáciu bol panslavizmus, tak svojský v pomeroch balkánskeho kotla národov. Balkánsky Slovania prežívali na hraniciach Osmanskej ríše v otrockých podmienkach celé stáročia. Slávny ruský spisovateľ komentoval v jednom zo svojich článkoch udalosti na Balkáne a už v roku 1877 odhalil ich pravý úmysel, keď tvrdil, že: „ Pekná civilizácia ! Pekná Európa, ktorá si je vedomá, že by poškodila vlastné záujmy, keby Turkom zakázala zdierať z otcov kožu pre očami ich vlastných detí. Vyšším záujmom tej civilizácie je len obchod, moreplavba, trhy a fabriky“. Spisovateľ pritom komentoval skutočnú udalosti a ich následky, opisoval obrazy neskutočného utrpenia slovanského národa na Balkáne a už vtedy apeloval na politikov a svetových vodcov: „ To sú tie nedotknuteľné záujmy európskej civilizácie ? Nech idú do čerta tieto záujmy a nech ide do čerta aj celá táto civilizácia.“ Pán Dostojevskij videl to, čo iní vidieť nemohli, hlavne preto, že poznal chápadlá priemyselných centier.
Mal pravdu. Nábožensky a etnicky dokonale nejednotný Balkán, ktorý predstavoval územné spojenie medzi západnou Európou a Stredným východom, sa stal v nasledujúcich rokoch, vhodným nástrojom pre oslabenie Osmanskej ríše. Nepotrebovali k tomu veľa, len to, čo im Balkán sám ponúkal. Z deviatich miliónov poddaných, boli len dva milióny etnický Turci. V ríši s 28,5 miliónmi obyvateľov to bol nezanedbateľný pomer. Oslabovanie vplyvu ríše, životné podmienky poddaných v Srbsku, Bosne a Hercegovine ešte zhoršili. Vojnové výdavky Carihradu viedli k zvyšovaniu daní. Pri ich vyberaní sa uplatňovali prísne samovoľné metódy a zaviedli sa aj nové poplatky. Majetní tureckí statkári museli opustiť v uplynulých rokoch južné Maďarsko, z ktorého hraníc odchádzalo turecké vojsko a usadili sa v Bosne. Tam uvalili na ubiedených roľníkov ďalšie dane. Čoraz častejšie dochádzalo k vyhroteniu situácie. V rokoch 1803, 1807, 1809, 1834, 1825, a 1857 vypukli v oblasti poddanské vzbury. Tá skutočne veľká, roľnícka vzbura z roku 1875, zrodila novú generáciu balkánskych vlastencov a dejinnú udalosť , známu pod ako Sarajevský atentát.
Bol tu však ešte jeden dôvod prečo strhnúť Balkán do víru týchto udalostí. Rovnako ako bohatstvo Osmanskej ríše dráždilo pozornosť európskych obchodníkov aj obrovské priemyselné bohatstvo Balkánu. Bosenské bane zlata, striebra, olova a železa boli známe už za rímskej ríše. Sir Arthur Evans opisoval vo svojich dielach obrovské zásoby uhlia a ortuti ukryté pod hustými bunkovými lesmi Bosny, ktoré ešte len čakajú na svoje objavenie.
POZRI: Prvá časť textu - Cieľ : Osmanské dŕžavy
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
