Bosna a Hercegovina - Turistické informácie
História
Územie bolo osídlené indoeurópskymi ilýrskými kmeňmi už od 2. tisícročia pred n. l. V 3. stor. pred n. l. tu založili Ilýrovia prvý štátny útvar. Od 6. storočia n. l. na územie začali prenikať Slovania. Od 10. storočia existoval na území BaH samostatný útvar – bosenské kráľovstvo, ktoré v 14. storočí dokonca ovládlo Dalmáciu a Chorvátsko. Od polovice 15. storočia bola BaH súčasťou Osmanskej ríše.
Nové dejiny:
1845 - Roľnícke povstanie na Balkáne
1878 - Anexia Bosny a Hercegoviny
1999 - YCTI Súdny tribunál v Haagu
V roku 1908 anektovaná Rakúsko-Uhorskom. V roku 1914 bol v Sarajeve zastrelený následník rakúsko-uhorského trónu Ferdinand d´Este, čo bola dobrá zámienka pre Rakúsko, aby vyhlásilo Srbsku vojnu, tým začala prvá svetová vojna. Po vojne sa stala Bosna súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhosláviu).
V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť - 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi v Chorvátsku. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli začleniť späť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BiH a Juhosláviou (Srbmi), ktorá trvala do roku 1995. Chorvátska armáda počas nej zostrelila tankovou strelou most v Mostare z 16. storočia, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.
Informácie v skratke
Oficiálny názov: Republika Bosna a Hercegovina
Hlavné mesto: Sarajevo
Rozloha: 51233 km2
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Správne členenie: 2 územné jednotky a medzinárodne spravovaný dištrikt Brčko
Úradný jazyk: bosenčina, srbčina, chorvátčina
Geografická poloha: juhovýchodná Európa. Mapa Bosny a Hercegoviny
Časové pásmo: Slovensko 0 hod
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov: 4007608
Národnostné zloženie: Bosňania - moslimovia 44 %, Srbi 31 %, Chorváti 17 %
Náboženstvo: moslimovia 40 %, pravoslávni 30 %, katolíci 15 %
Gramotnosť: 86 %
Ekonomické údaje
Mena: 1 Konvertabilní marka = 100 fenikov (feninga)
Orientačné ceny:
Chlieb 0,6 KM
Pečivo od 0,2 do 1 KM
Obed v reštaurácii od 5 KM
Káva 1 - 1,5 KM
Kola a iné limonády 2 - 3 KM
Zmrzliny 0,7 KM
Zmrzlinový pohár : od 5 KM
Podnebie
Mierny subtropický pás. Republika Bosna a Hercegovina má teplé letá a studené zimy.
Bosna: Počasie kontinentálneho rázu - leto horúce a suché, zimy chladné s množstvom snehu na horách.
Priemerné zimné teploty cca 3°C. V lete teploty vystúpia na priemerných 26°C v júli.
Hercegovina: Teplejšie zimy a horúce leto, v júli a v auguste sa teploty vyšplhajú až na 40°C. Najpríjemnejšia klíma je v mesiacoch apríl - máj.
Geografia
Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.
Deväťdesiat percent územia pokrýva hornatý terén, členený riekami na jednotlivé horské masívy: Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik.
Najvyššií bod: Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m).
Rozsiahlejšia nížina sa nachádza len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.
Najväčšie rieky: Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.
Turistické centrá
Sarajevo – Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Nachádza sa v južnej časti krajiny, vo Federácii Bosny a Hercegoviny, v Kantóne Sarajevo. Žije tu 297 416 ľudí (s okolitými opčinami takmer 600 000). Majoritným etnikom sú Bosnianski Moslimovia, žijú tu tiež Srbi a Chorváti; väčšina Srbov mesto opustila počas vojny.
Sarajevo / Staré mesto s Národnou knižnicou (verejnosti neprístupná)
Sarajevo /Begova mešita, ktorá dokázala odolať srbskému bombardovaniu
Sarajevo / Morića Han historická kaviareň.
Jajce : Stredoveké mesto, s úzkymi uličkami, kedysi sídlo kresťanských kráľov Bosny.
Medžugorie – pútnické miesto, kde sa od osemdesiatych rokov zjavuje Panna Mária. Mestečko s vyše 4 000 obyvateľmi, ležiace v Hercegovine asi 25 km juhozápadne od Mostaru, sa do 80. rokov minulého storočia živilo prevažne pestovaním tabaku, hrozna, ovocia a produkcie vína. Slovo Medžugorie znamená "Medzihorie". Dedina Medžugorie sa v historických záznamoch spomína už v roku 1599. Farský úrad bol založený v roku 1892 a farnosť je zasvätená sv. apoštolovi Jakubovi, ktorý je patrónom pútnikov.
Medžugorie / Kostol sv. Jakuba apoštola: Dnešný kostol sa začal stavať až v roku 1934 a 19. januára 1969 bol posvätený. Dnes je strediskom eucharistického a modlitbového života mesta. Medžugorie si vyslúžilo titul spovedelnica sveta (je tam vymurovaných 25 spovedelníc). Okolie kostola sa neprestajne upravuje, nakoľko si to vyžaduje stále sa zvyšujúci počet pútnikov. Najväčší zásah do priestoru bola azda stavba vonkajšieho oltára za kostolom s 5 000 miestami na sedenie.
Mostar – jedno z najkrajších miest na Balkáne, so starobylou architektúrou z doby tureckej nadvlády. Starý most je od roku 2004 rekonštruovaný a sprístupnený.
Národné múzeum – inštitúcia sídliaca v úžasnom románskom dome je dobrým miestom ako preniknúť do histórie krajiny. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí kódex sefardských židov Haggadah, nechýba tu tiež expozícia konfliktu z 90.tych rokov (www.zemaljskimuzej.ba)
Kultúra
Filmový festival Sarajevo : Pozri: www.sff.ba
Sarajevo jazzový festival - Jazz Fest Sarajevo : Pozri: www.jazzfest.ba
Sarajevo Music Festival
Formality
Pri vstupe do krajiny občania SR vízum nepotrebujú. Motoristi musia mať vodičský preukaz, technický preukaz motorového vozidla aj doklad o poistení, tzv. zelenú kartu. Odporúčame, aby si vodiči preverili, či má karta vytlačený (nie strojom dopísaný) kód krajiny (BiH), pretože v opačnom prípade môže hraničná kontrola zabrániť vstupu vozidla na územie BaH.
Občania SR môžu vstúpiť na územie BaH a zdržiavať sa na ňom počas 90 dní bez víz. V prípade, že účelom pobytu je zárobková činnosť, musí sa cudzinec dostaviť na miestne príslušné oddelenie cudzineckej polície BaH, na ktorom musí požiadať o povolenie na pobyt ako aj o pracovné povolenie. Špecifické informácie ohľadne získavania povolení na pobyt a prácu je možné získať na Veľvyslanectve BaH vo Viedni, Tivolligasse 54, Wien, tel. 00431/811 85 55, 810 12 52.
Cestovné doklady: Platný cestovný doklad SR.
Dôležité adresy
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Sarajeve - Bosna Hercegovina
Adresa: Skopljanska br.7
710 00 , Sarajevo
Bosna Hercegovina
Telefón:
0038 761 900 737 ,00387-33-716 440
Telefón:
00387-33-716 410
Fax:
00387 33 716 410
E-mail:
Zdravotníctvo
Na základe v minulosti podpísaných československo – juhoslovanských dohôd by mala byť občanom SR v BaH poskytnutá bezplatne prvá pomoc a najnutnejšie ošetrenie. Na tento fakt sa neodporúčame spoliehať. V miestnych štátnych zdravotníckych zariadeniach nemusia o danej skutočnosti vôbec vedieť. V krajine existuje pomerne široká sieť súkromných lekárov, za každý zákrok sa platí. Odporúča sa pred cestou do BaH pripoistiť.
Očkovanie: Žiadne očkovanie nie je vyžadované, niektoré sa len doporučujú.
(pozri: www.vakciny.net)
Prvá pomoci: 124, v Sarajeve 611-111
Hlavná nemocnica Sarajevo: 444-800, 666-620, 664-724
Polícia: 122, v Sarajeve 664-211, 664-212
Hasiči: 123, v Sarajeve 664-115
Webová lokalita
Technické údaje
Elektrické napätie:
220 V (cest. redukce)
Mobilné siete:
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (áno)
Bezpečnosť
Situácia v krajine je relatívne stabilizovaná. Okrem štátnej moci je v krajine aj medzinárodná misia EUFOR a policajná misia EÚ – EUPM. Prípady násilnej kriminality sú pomerne časté. Ojedinelé prejavy násilia voči cudzincom nemožno vylúčiť. Miestni obyvatelia dodnes disponujú ilegálne držanými zbraňami.
Používanie lesných a poľných ciest sa neodporúča. Doposiaľ najväčším nebezpečenstvom v krajine sú totiž zamínované terény. Napriek tomu je väčšina týchto miest označená výstražnými ceduľami, doporučuje sa v oblastiach bývalých bojov, neopúšťať pevne vyznačené komunikácie.
Doprava
Automobil: Po krajine sa odporúča cestovať autom, aj keď miestni obyvatelia nepatria medzi najpozornejším vodičov na svete. Pri požičiavaní auta sa odporúča žiadať zodpovedajúce poistenie. V BaH s výnimkou dvoch krátkych úsekov neexistujú diaľnice. Cesty mnohokrát nemajú ani stredový pruh a ani spevnenú krajnicu. Často je potrebné prechádzať hornatým terénom, výnimkou nie sú ani početné neosvetlené tunely. Na trasách smerom k pobrežiu Jadranského mora sa tvoria v dovolenkovom období kolóny áut, čo zvyšuje riziko dopravných nehôd. Pri ceste vlastným autom - pozor na dodržiavane predpisov a max. povolenej rýchlosti. Automobil so zahraničnou SPZ je pre miestnych policajtov vždy lákadlom. Miestna polícia často meria rýchlosť vozidiel na frekventovaných trasách.
Taxi: V mestách je dostatok taxíkov, ich ceny sú pomerne výhodné. Medzi mestami možno cestovať aj medzimestskými autobusovými linkami.
Vlak: Medzimestské vlaky premávajú medzi Sarajevom, Mostarom a na chorvátske pobrežie do mesta Ploce. V prevádzke je medzinárodné spojenie - každodenný vlak Sarajevo – Budapešť - Sarajevo. Cesta je však, najmä zásluhou stavu železnice v BaH, dlhá a nepohodlná.
Letecky: Medzinárodné letiská v Sarajevo (Sarajevo International Airport - SJJ (www.sarajevo-airport.ba), v Banja Luka, Mostar.