Atentát na srbského predsedu vlády Zorana Djindjiča
V centre Belehradu bol 12. marca 2003 zavraždený srbský predseda vlády Zoran Djindjič. Vrah strieľal na premiéra z práve rekonštruovaného domu oproti vládnej budove, v ktorej mal Djindjič naplánované stretnutie so švédskou ministerkou zahraničných vecí Annou Lindhovou (pozri↓. Švédsko 9. september 2003). Stanovisko strelca bolo a od vchodu budovy vzdialená len dvesto metrov. Pri atentáte bola použitá juhoslovanská armádna puška typu Zástava M-69. Útočník v nej čakal na svoju obeť celých dvanásť hodín a vystrelil ihneď po tom čo tri vládne limuzíny pred budovou zastavili a Zoran Djindjič vystúpil v sprievode osobnej ochrany. Na premiéra číhali okrem ostreľovača aj ďalší dvaja atentátnici. Strelcovi však podľa policajných vyšetrovateľov stačila na usmrtenie politika jediná strela, ktorá bola smrteľná.
Miesto atentátu obsadila polícia a srbská prezidentka Nataša Mičičová vyhlásila v krajine výnimočný stav. Zastavila sa autobusová, vlaková aj letecká doprava. Rozbehla sa najväčšia policajná akcia v dejinách krajiny. V priebehu pár hodín bolo zatknutých viac ako tristo osôb podozrivých z napomáhania pri atentáte (Rozsiahla pátracia policajná akcia po vražde Zorana Djindjiča prispela k objasneniu viacerých politických vrážd, spáchaných počas trinásťročnej vlády prezidenta Miloševiča. Zatknuté osoby priviedli vyšetrovateľov aj k hrobu dovtedy nezvestného srbského prezidenta Ivana Stamboliča.)
Djindjičova smrť mala zastrašiť srbských vládnych predstaviteľov, ktorí vyhlásili vojnu vplyvným skupinám organizovaného zločinu previazaných s polovojenskými štruktúrami, ktoré sa dostali k moci počas vlády prezidenta Slobodana Miloševiča a boli priamo zodpovedné za desiatky vojnových zločinov počas občianskej vojny v Juhoslávii. Velitelia týchto skupín sa mohli oprávnene obávať svojho vydania k súdnemu stíhaniu pred medzinárodným tribunál (ICTY) v Haagu. (pozri: Studená vojna / kap. Krvavý rozpad Juhoslávie). Vyšetrovanie ukázalo, že atentát zorganizovala mafiánska skupina Zemun (Starostom belehradskej štvrte Zemun bol istý čas aj predseda Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj). Po celej krajine sa ihneď začalo pátranie po členoch skupiny, ako aj po organizátorovi atentátu Miloradovi Ulemekovi Lukovičovi (Legija), bývalém veliteľovi srbských špeciálnych policajných jednotiek. Vykonávateľom vraždy bol Zvezdan Jordanovič, bývalý zástupca veliteľa policajnej jednotky špeciálnych operácií (Červené barety).
Súdny proces so skupinou obžalovaných sa začal 22. decembra 2003 v Belehrade. Na lavicu obžalovaných si sadlo spolu 21 ľudí. Medzi inými aj samotný atentátnik a objednávateľ vraždy Milorad Ulemek Lukovič (36), ktorý sa po viac ako roku na úteku vzdal polícii 2. mája 2004, pred svojím belehradským domom. Samotný proces sprevádzala séria ďalších kriminálnych aktivít: 2. júna 2006 bol v Belehrade zavraždený kľúčový svedok procesu Zoran Vukojevič. Aby vrahovia sťažili jeho identifikáciu, obeti odťali ruky a hornú časť tela zapálili. Vukovič patril k skupina Zemun, spolu s vykonávateľom vraždy.
Rozsudok nad páchateľmi bol vynesený 24. mája 2007. Za vraždu Zorana Djindjiča bolo odsúdených dvanásť osôb. Hlavným aktérom atentátu Miloradovi Ulemekovi Lukovičovi (Legija , na fotografii) aj strelcovi Zvezdanovi Jordanovičovi (Had) vymeral súd zhodne po štyridsať rokov odňatia slobody. Ostatní obvinení, vrátane piatich osôb na úteku, dostali tresty od 8 do 35 rokov väzenia. Srbský Najvyšší súd potvrdil 40 tresty Špeciálneho súdu pre organizovaný zločin pre strelca a organizátora atentátu v roku 2008.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
