Atentát na pápeža Jána Pavla II.
■ Vatikán 13. máj 1981 - Pápež Ján Pavol II bol zranený pri pokuse o atentát na vatikánskom Námestí sv. Petra v Ríme. Polícia s pomocou zástupov veriacich, zadržala útočníka krátko po čine. Nájomný vrah tureckého pôvodu Mehmeta Aliho Agcu, vystrelil na pápežovo nechránené vozidlo štyri rany s revolveru značky Herstal. Karol Wojtyla bol zasiahnutý do žálúdka a ruky. Výstrely zasiahli dve ženy Američanku Annu Otisovú (61), ktorá zraneniam o niekoľko hodín podľahla a Jamajčanku Rosu Hallovu (21), ktorá utrpela len ľahšie poranenia.
Súdni znalci pri procese vylúčili, že by v prípade Agcu išlo o čin pomätenca, psychopata, alebo náboženského fanatika. Agca bol dlho pred útokom na pápeža známy v kriminálnych kruhoch ako spoľahlivý nájomný vrah, ktorý 28. januára 1979 na objednávku organizácie Bolkurtlar (Sivý vlci) zavraždil uznávaného židovského novinára a politického aktivistu Abdiho Ipekçiho. Bol odsúdený a uväznený. Napriek dlhoročnému rozsudku a výkonu trestu v dobre stráženom tureckom vojenskom väzení v Kartale, sa mu podarilo dostať na slobodu už 23. novembra 1979. Asistovala mu pri tom profesionálna ozbrojená skupina. Po oslobodení nasledovala vražda Ramazana Gijindusa, istambulského predavača žrebov, ktorý ho udal tureckým úradom. Vo februári 1980 sa mu podarilo utiecť do Iránu. Zrejme práve tu ho kontaktovali aj objednávatelia pápežovej vraždy.
Mehmet Ali Agca bol v tri mesiace trvajúcom procese odsúdený za pokus o vraždu a dvojnásobnú úkladnú vraždu odsúdený na doživotný trest odňatia slobody. Uzdravený Ján Pavol II., navštívil svojho atentátnika vo väzení dva dni po Vianociach roku 1983. Obidvaja spolu chvíľku hovorili osamote. Ján Pavol II. na margo toho povedal: „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil, a ktorý mu úplne dôveruje.“
Agça v strávil talianskom väzení devätnásť rokov, po ktorých ho previezli do Turecka, kde si odsedel ešte ďalších šesť rokov (z celkovo desaťročného trestu) za vraždu tureckého novinára Abdiho Ipekçiho a za lúpežné prepadnutia. Z tureckého väzenia Agçu 12. januára 2006 predčasne prepustili, údajne na základe amnestie z roku 2002 a novely tureckého zákonníka, umožňujúcej zníženie trestných sadzieb. Tento krok však vyvolal v niektorých kruhoch v krajine vlnu nesúhlasu a Agçu vzápätí opäť uväznili.
Francúzsky protiteroristický sudca Jeana – Louisa Bruguiéra oznámil v októbri 2004 , že zo zistených skutočností dospel k záveru, že atentát spáchaný drobným tureckým kriminálnikom Alim Agçom, bol dielom GRU, čiže Hlavnej výzvednej správy sovietskej armády.
Podľa správy talianskej vyšetrovacej komisie, si vraždu pápeža objednali prostredníctvom bulharskej vojenskej tajnej služby (GRU) najvyšší predstavitelia Sovietskeho zväzu. Správa tzv. Mitrochinovej komisie, poverenej talianskym parlamentom vyšetrovať aktivity tajných služieb komunistických krajín v Taliansku v čase studenej vojny, bola zverejnená v roku 2006. Komisia pracovala prevažne s archívmi bývalého vysokého predstaviteľa sovietskej KGB Vasilija Mitrochina, ktorý začiatkom 90. rokov ušiel na Západ. GRU naplánovalo atentát na základe inštrukcií generálneho tajomníka politbyra KSSS, ktorým bol vtedy Leonid Brežnev. Podľa vyšetrovacej komisie tak urobil kvôli pápežovým aktivitám v boji proti komunizmu v krajinách východnej Európy. GRU potom s cieľom zahladiť stopy pristúpila k "rozdeleniu úloh". GRU sa obrátila na svojich kolegov z bývalej bulharskej a východonemeckej komunistickej tajnej služby, aby pomohli pri realizácii atentátu na Karola Wojtylu. 
Podľa jej scenára akciu kryla bulharská tajná služba, kým východonemeckú Stasi poverili mazať stopy a organizovať dezinformácie pre médiá. O "bulharskej stope" v Agçovom prípade sa hovorilo už v 80. rokoch, nenašli sa však žiadne konkrétne dôkazy.
Za úmyslom usmrtiť pápeža mala byť snaha o Sovietsku konsolidáciu moci, konfrontovanú v tej dobe s čoraz mocnejším proreformným hnutím Solidarita v Poľsku. Smrť mala "urobiť poriadok" s rebelujúcimi Poliakmi, ktorí boli na "svojho" pápeža "príliš pyšní" a ukázať, kto je v tejto časti sveta pánom. Výsledok činu bol úplne opačný a Ján Pavol II. získal značné sympatie. V prípade uskutočnenia atentátu hrozili dokonca masové protesty poľskej verejnosti, nepokoje a násilnosti. Poľská moc a rovnako tak aj Moskva mali enormný záujem na upokojení vzniknutej situácie, risk z organizovaním atentátu by preto ich zámerom určite neposlúžil.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
