Choď na obsah Choď na menu
 


Atentát na Kennedyho - Záhadná smrť J.F.K.

23. 5. 2010

 Obrázok

 

USA 22. november 1963

Počas oficiálnej návštevy štátu Texas bol v Dallase zavraždený 35. americký prezident John F. Kennedy. Pri atentáte bol zranený aj guvernér John B. Connally, ktorý sedel v prezidentskom kabriolete hneť vedľa Kennediho.

 

Atentát bol spáchaný o 12:30 miestneho času. John F. Kennedy bol smrteľne ranený strelou z pušky Carcano M91/38, keď v rámci kampane pred prezidentskými voľbami 1964 prechádzal ulicami Dallasu v otvorenom aute sprevádzaným manželkou Jacqueline, texaským guvernérom Johnom Connallym a jeho manželkou Nellie.

 

Atentát bol spáchaný v zložitom období studenej vojny, v ktorom došlo okrem iného k neúspešného vylodeniu v Zátoke svíň, pokusu o zvrhnutie režimu Fidela Castra, po ktorom svet vzápätí stál na pokraji jadrového konfliktu kvôli karibskej kríze (pozri: ■ USA 15. január 1960 - Inaugurácia 35. amerického prezidenta, Johna F. Kennedyho vo Washingtone). Kennedy stál pred veľkou dilemou: ak USA vojensky zasiahnu, mohla by sa situácia viesť k jadrovému konfliktu so Sovietskym zväzom; ak však situáciu nevyrieši, boli by USA ohrozené sovietskymi jadrovými zbraňami na Kube. Kennedy začal so Sovietskym zväzom rokovať a s jeho vodcom Nikitom Chruščovom dospeli po týždennom rokovaní k dohode, ktorá uchránila svet od vojnového konfliktu.V tom čase bol tiež vybudovaný Berlínsky múr a začali prvé boje vojny vo Vietname, ktorá naplno prepukla za vlády Kennedyho nástupcu Lyndona Johnsona. 

 

Rozhodnutie o novembrovej návšteve Dallasu padlo počas stretnutia Kennedyho s viceprezidentom Johnsonom a texaským guvernérom Johnom Connallym 5. júna 1963. V súvislosti s cestou do Dallasu vznikli obavy o bezpečnosť prezidenta, najmä potom, čo tu bol davom demonštrujúcich pravicových radikálov počas osláv Dňa OSN, ktoré sa konali 24. októbra 1963, fyzicky aj slovne napadnutý Adlai Stevenson, vyslanec Spojených štátov pri OSN. Obavy vzbudzovala aj možnosť útoku skrytého odstrelovača, čoho sa obával aj samotný Kennedy. Trasa prezidentskej kolóny Dallase bola popísaná už 19. novembra 1963 oboma dallaskými novinami, o dva dni neskôr bol uverejnený plánik trasy. Prezidentská kolóna, pozostávajúca z celej série vozidiel a sprievodných motocyklov, mala svoju cestu začať na letisku Love Field, pokračovať do centra Dallasu, prejsť parkom Dealey plaza a prezident mal predniesť prejav v budove Dallas Trade Mart. Automobil, v ktorom John F. Kennedy cestoval, bola špeciálne upravená limuzína Lincoln Continental typ 1961 s otvorenou strechou a kódovým označením SS-100-X. Prezidentská limuzína išla v prvej tretine kolóny. Pôvodne ju mali poklusom sprevádzať dvaja členovia prezidentovej telesnej stráže, tí však boli počas výjazdu kolóny z letiska odvolaní. 

 

Obrázok

 

Krátko pred 12:30 miestneho času vošla prezidentská limuzína do priestoru parku Dealey Plaza a pomaly sa blížila k Texaskému knižnému veľkoskladu. Nellie Connallyová, manželka guvernéra, sa otočila ku Kennedymu, ktorý sedel na zadnom sedadle a povedala mu: "Pán prezident, rozhodne nemôžete povedať, že by Vás Dallas nemiloval", čo prezident s potešením uznal. Keď limuzína prešla okolo budovy Texaskéko knižného veľkoskladu a začala vchádzať do ulice Elm Street, ozvali sa priestranstvom výstrely. Väčšina svedkov, vypočutých po atentáte uvádzala, že padli spolu tri výstrely. V prípade prvej strely, ktorá Kennedyho nezasiahla, bolo podľa výpovedí ľudí z davu veľmi ťažké určiť smer, z ktorého bola vypálená. Prvý výstrel považovali podľa vlastných slov za ohňostroj alebo za ranu z výfuku staršieho automobilu. John F. Kennedy a John Connally, ktorí sedeli po boku svojich manželiek, sa hneď po prvej strele začali zmätene obzerať okolo seba. Connally poznal, že ide o zvuk pušky veľmi veľkého kalibru a vykríkol: "Ó, nie, nie, nie!". Otočil sa doprava a potom za seba, aby sa pozrel na prezidenta sediaceho za ním.

 

Vyšetrovanie Warrenovej komisie (1963-1964), Osobitného výboru pre vyšetrenie atentátu Snemovne reprezentantov (skr. HSCA) (1976-1979) a rôznych vládnych agentúr dospelo k záveru, že atentát bol spáchaný Lee Harvey Oswaldom, bývalým príslušníkom Námornej pechoty Spojených štátov. Komisia navyše konštatovala, že vražda bola výsledkom "rozsiahleho sprisahania". Povaha tohto sprisahania však nebola objasnená. Strelec Lee Harvey Oswald sa k atentátu, ani k jeho pozadiu nevyjadril, pretože bol zavraždený dva dni po útoku. 

 

Obrázok

 

Zo správ Warrenovej komisie a HSCA vyplynulo, že vo chvíli, keď prezident mával davu po svojej pravici, mu guľka vnikla (pozn. druhá z troch striel) do vrchnej časti chrbta, prešla jeho krkom a vyšla von pažerákom. Potom zdvihol ruky, chytil si krk a zapotácal sa najprv smerom dopredu a následne doľava, zatiaľ čo ho jeho manželka Jacqueline v šoku objala. Guvernéra Connallyho podľa "teórie jednej guľky" zasiahla tá istá guľka ako prezidenta, prešla mu chrbtom, hrudníkom, pravým zápästím a ľavým stehnom. Hneď potom vykríkol: "Môj Bože, oni nás všetkých zabijú!". Posledná strela vyšla vo chvíli, keď prezidentská limuzína prechádzala okolo betónového plotu záhrady Johna Neely Bryana. Rozbila pravú časť Kennedyho hlavy, z ktorej vytrhla kus tkaniva o veľkosti ľudskej päste.

Prezidentskú limuzínu nasledovalo sprievodné auto, na ktorého ľavej bočnej stojanovej plošine stál tajný agent Clint Hill. Okamih potom, čo bol prezident zasiahnutý prvou strelou, zoskočil Hill z auta a rozbehol sa k limuzíne. Po zásahu Kennedyho hlavy vyliezla pani prvá dáma na zadnú kapotu limuzíny. Dôvod svojho konania nevedela vysvetliť, no Hill sa domnieval, že sa snažila zobrať kus odstrelenej časti Kennedyho lebky. Hill vyskočil na kufor limuzíny, strčil pani Kennedyovou späť na sedadlo a pritlačil sa na kapotu auta, ktoré začalo vysokou rýchlosťou odchádzať z Dealey Plaza smerom k nemocnici Parkland Memorial Hospital.

Guvernér Connally, ktorý šiel s prezidentom, bol tiež vážne zasiahnutý, ale prežil. Lekári neskôr uviedli, že mu jeho manželka, ktorá ho po zásahu strhla do svojho lona, nevedomky pomohla zatlačiť zranenia na hrudníku, čím mohol vzduch prúdiť do funkčnej polovice pľúc - druhá časť pľúc totiž po zásahu zlyhala.

Posledným zraneným bol svedok atentátu James Tague. Stál vo vzdialenosti 82 m smerom dopredu od miesta, kde bol prezident zasiahnutý, a bol ľahko zranený na pravom líci. Zranenie bolo spôsobené odrazenou guľkou alebo jej časťou, ktorá zasiahla obrubník chodníka.

 

Zbraň použitá na spáchanie atentátu bola puška talianskej výroby, Carcano M91/38 (niekedy nesprávne nazývaná Mannlicher-Carcano) ráže 6,52 x 52 mm. Zbraň nevynikala výkonnosťou ani presnosťou. Nájdená bola na 6. poschodí texaského knižného veľkoskladu policajtami Seymourom Weitzmanom a Eugenom Boonom necelú hodinu po spáchaní atentátu. Nájdenie zbrane nafilmoval Tom Alyea, reportér televíznej stanice WFAA-TV. Analýzy vykonané HSCA potvrdili, že ide o zbraň, ktorá bola použitá pri atentáte. Bolo preukázané, že aj guľka vybraná z tela guvernéra Connallyho bola vystrelená z nájdenej zbrane. Zbraň bola zakúpená v marci 1961 Lee Harvey Oswaldom pod falošným menom Alek Hidell a doručená do P.O. Boxu v Dallase. Podľa správy Warrenovej komisie bol navyše na pažbe zbrane nájdený čiastočný odtlačok dlane Lee Harveyho Oswalda.

 

Zo 104 svedkov stojacich na Dealey Plaza, ktorí počuli výstrely, 56 uviedlo, že výstrely prichádzali od budovy texaského knižného veľkoskladu, 35 sa domnievalo, že zvuk prichádzal od trávnatého pahorku alebo železničného prejazdu, ôsmym sa zdalo, že zvuk vychádzal buďto od trávnatého pahorku alebo texaského knižného veľkoskladu a 5 nedokázalo smer presne špecifikovať.

 

Podľa inej (neoficiálnej) verzia, bolo vypálených celkom šesť striel viacerými strelcami. Prvým z nich bol v zhode s oficiálnou verziou Lee H. Oswald, druhým strelcom mal byť neznámy muž ukrytý za drevenou palisádou lemujúcou trávnatý pahorok. Tretí atentátnik útočil z budovy Dal-Tex. Podľa niekoľkých svedkov bol v oblasti okolo trávnatého pahorku cítiť zápach spáleného pušného prachu, ktorý okrem iných podľa bývalého vojenského kapitána Ralpha Yarborougha, nemohol prichádzať zo šiesteho poschodia texaského knižného veľkoskladu. Prítommý fotoreportér Thomas Atkins o tomto vypovedal: "Kennedyho automobil práve zabočil doľava smerom k železničnému podjazdu. Hoci som sa nedíval na budovu nad nami, dobre som všetko počul ... strely prichádzali zospodu a z pravej strany, od trávnatého pahorku ... nikdy by som netvrdil, že prichádzali len zhora. Zvuk, ktorý ich sprevádzal nepoukazuje, že boli vypálené z miesta vyššie položeného ako ulica."

 

Verziu o ostreľovačovi spochybnila aj štúdia, ktorú vypracovala pre vlastné potreby, izraelská tajná služby Mossad. Tá vrámci bezpečnostného tréningu svojich agentov, simulovala priebeh atentátu podľa záverov Warrenovej komisie a spochybnila možnosť, že by dokázal strelec zasiahnuť pohybujúci sa terč, na tak veľkú vzdialenosť, hneť dva krát po sebe. Aj napriek Oswaldovmu vojenskému výcviku, to bolo bolo podľa židovských špecialistov málo pravdepodobné, až nemožné. Nepriamo teda podporili konšpiračné teórie o viacerých strelcoch. Toto je neoficiálna verzia atentátu na J.F.K.:

 

  • Prvú strelu posádka vozidla zaregistrovala, nikoho však nezasiahla a trafila len chodník.

  • Druhá strela bola vypálená o dve sekundy neskôr od drevenej palisády a zasiahla Kennedyho do krku (viď. okienko 188, Zapruderov film). Kennedy sa v tej chvíli chytil oboma rukami za prestrelený krk.

  • Tretia strela silného kalibru, vypálená zo šiesteho poschodia skladu kníh, minula prezidenta a zasiahla chrbát guvernéra Connallyho, prenikla hrudníkom a vyšla von v mieste jeho pravej prsnej bradavky.

  • Štvrtá strela, ktorá vyvolala najviac dohadov a nejasností, mala byť vypálená z budovy Dal-Texu nachádzajúcej sa oproti skladu učebníc a prezidenta zasiahla do chrbta.

  • Piata strela bola vypálená od trávnatého pahorku, zasiahla Kennedyho do spánku a vytvorila fatálnu zlomeninu lebky, pričom vytrhla veľký kus mozgového tkaniva. Jej náraz odsotil Kennedyho dozadu a potom doľava. Svedkovia, prítomní na mieste činu vyjadrili presvedčenie, že táto strela bola vypálená spoza drevenej palisády.

  • Šiesta strela bola vypálená opäť z budovy knižného veľkoskladu, roztrieštila zápästie guvernéra Connallyho, prenikla jeho ľavým stehnom.

 

Teóriu o streľbe spoza trávnatého pahorku podporuje aj svedectvo Julie Ann Mercerovej, ktorá chvíľu pred spáchaním atentátu zastavila so svojím vozidlom na kraji cesty. Mala vidieť muža odchádzajúceho z dodávky, ktorý niesol pušku zabalenú v špeciálnom puzdre smerom k drevenej palisáde.

 

Vo chvíli útoku prechádzala limuzína okolo trávnatého pahorku v severnej časti Elm Street. Keď kolóna opustila Dealey Plaza, vyrazili policajti aj svedkovia, na miesto predpokladaného miesta úkrytu strelca, utekali z trávnatého pahorka a neďalekého železničného prejazdu smerom k 1,5 m vysokému plotu oddeľujúcemu pahorok od parkoviska. Svedok S. M. Holland, ktorý sledoval prejazd kolóny zo železničného prejazdu, uviedol, že sa okamžite po zaznení troch rán rozbehol okolo rohu, kde sa prejazd napájal na spomínaný plot, ale nevidel nikoho, kto by z daného miesta utekal. Podľa zvuku streľby ale usúdil, že rany prichádzali zo smeru od trávnatého pahorku ak tomu navyše zbadal dym vychádzajúci z tohto miesta.

Lee Bowers, posunovač na dráhe, ktorý v čase atentátu sedel v dvojposchodovej kontrolnej veži, mal dobrý výhľad na oblasť za plotom obklopujúcim trávnatý pahorok. Videl celkom štyroch mužov v oblasti medzi vežou a Elm Street: muža stredného veku s mladším mužom stojacich 3 až 5 m od prejazdu, ktorí sa mu javili, že sa navzájom nepoznajú, a jedného alebo dvoch mužov z obsluhy parkoviska. V čase streľby vraj videl v oblasti trávnatého pahorku "niečo nezvyčajné, záblesk a niekoho, kto sa pohyboval dosť podivne", ale nebol schopný to opísať presnejšie. S istotou však žiadneho strelca nevidel. Bowers uviedol, že obaja muži z obsluhy parkoviska stáli na svojich miestach aj potom, čo policajt Clyde Haygood preliezol plot pri pahorku. V interview, ktoré Bowers poskytol v roku 1966, uviedol, že dvaja spomínaní muži, ktorých videl, boli na opačnej strane plotu (z jeho pohľadu) a že nikto z nich nestál priamo pri plote v čase streľby.

 

Howard Brennan, inštalatér, ktorý sedel oproti budovy texaského knižného veľkoskladu, oznámil polícii, že sledoval prechádzajúcu kolónu a zrazu počul ranu prichádzajúcu zhora. Pozrel sa teda smerom, odkiaľ rána vyšla a uvidel muža s puškou strieľajúceho ďalší náboj z rohového okna na 6. poschodí. Rovnakého muža vraj videl niekoľko minút predtým, ako sa z rovnakého okna rozhliada. Brennan poskytol polícii popis muža, ktorý bol o rádiovo vysielaný všetkým dallaským policajným jednotkám. Keď Brennan po atentáte hovoril s jedným z vyšetrujúcich policajtov, pripojili sa k nim Harold Norman a James Jarman ml., zamestnanci texaského knižného veľkoskladu, ktorí sledovali prejazd kolóny z juhovýchodného okna na 5. poschodí budovy. Obaja uviedli, že ešte spoločne s kolegom Bonnie Rayom Williamsom počuli tri výstrely prichádzajúce zo smeru priamo nad ich hlavami a zo stropu nad nimi sa odlúpla časť omietky. Norman tiež počul zvuky nabíjania pušky a pád vystrelených nábojníc na podlahu nad nimi. Dallaská polícia zablokovala vchody do budovy texaského knižného veľkoskladu do 12.50.

 

ObrázokLee Harvey Oswald, hlavný podozrivý zo spáchania atentátu, bol zadržaný 1 hodinu a 20 minút po atentáte. Predtým ešte zabil dallaského policajta J. D. Tippita, ktorý ho videl ísť po ulici a chcel ho zadržať. Oswald bol nakoniec zadržaný v neďalekom kine, kde sa chcel proti policajtom brániť streľbou, čo sa mu však nepodarilo, pretože sa mu zasekla pištoľ. O niekoľko hodín bol obvinený z vraždy policajta Trippita a prezidenta Johna F. Kennedyho. Oswald odmietol svoju spojitosť s oboma vraždami a vyhlásil, že je len obetným baránkom polície. Skutočnosť, že Oswald svoj podiel na atentáte poprel, znamenala, že nemal záujem o popularitu a jeho útok nebol motivovaný politickým názorom útočníka. Svedčí skôr o nájomnej vražde.Objednávateľ vraždy ostal neznámi, aj napriek tomu, že Oswald by s prezradením svojho kontaktora neváhal. Vyšetrovanie Oswalda zastavila ďalšia nájomná vražda. Počas prevozu do Dallaskej okresnej väznice, bol hlavný podozrivý zastrelený Jacobom Rubinsteinom, prezývaným aj "Jack Ruby", majiteľom miestneho nočného klubu. Rubinstein na Oswalda tesne pred výstrelom zakričal: "Zabil si môjho prezidenta, ty krysa.". Polícii odôvodnil svoj čin tým, že "chcel ušetriť vdovu po zosnulom prezidentovi od utrpenia, ktorým by musela prejsť pri procese s vrahom svojho manžela". Rok po svojom odsúdení sa Ruby vo väzení označil tiež za obeť a v televíznom interview uviedol: "Svet sa nikdy nedozvie pravdu o atentáte, inými slovami, moje pravdivé motívy ... nanešťastie tí ľudia, ktorí tým toľko získali a ktorí mali silný motív dostať ma do tejto situácie, nikdy nedovolia, aby skutočná pravda uzrela svetlo sveta."

 

Personál traumatologického oddelenia nemocnice Parkland Memorial Hospital zistil, že zranenia prezidenta Kennedyho boli nezlučiteľný so životom. Dr. George Gregory Burkley uviedol, že príčinou smrti bolo devastačné zranenie hlavy, čo tiež uviedol v úmrtnom liste. Kňaz, ktorý udelil posledné pomazanie, oznámil denníku The New York Times, že prezident bol mŕtvy už pri príchode do nemocnice. Oficiálne vyhlásenie o Kennedyho smrti vydal zastupujúci tlačový hovorca Bieleho domu Malcolm Kilduff o 13:33. Niekoľko minút po 14:00, bolo Kennedyho telo dopravené na palubu Air Force One.

Prezidenské lietadlo pristálo na Andrews Air Force Base neďaleko Washingtonu a telo prezidenta Kennedyho bolo dopravené do nemocnice Bethesda Naval Hospital. Pitva potvrdila, že zranenie prezidentovej hlavy spôsobilo okamžitú smrť. Zranenie na krku bolo v pitevnej správe pripísané druhej strele, ktorá "zasiahla prezidenta do chrbta na rozhraní ramien a krku, prešla svalmi v spodnej časti krku, poškodila vrchný cíp pravej časti pľúc bez toho, aby nimi prešla a nakoniec vyletela prednou časťou krku," čo viedlo k vytvoreniu pseudotracheotomickej jazvy.

 

Pohrebu prezidenta Johna Fitzgeralda, ktorý sa konal 25. novembra 1963, sa zúčastnilo vyše 90 zástupcov krajín z celého sveta, za Sovietsky zväz sa pohrebu oficiálne zúčastnil predseda prezídia Najvyššieho sovietu Anastas Ivanovič Mikojan. Po smútočnom obrade bola truhla prevezená na špeciálnom aute na Arlingtonský národný cintorín.

 

Obrázok

  

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.

 

KONTAKTUJTE NÁS 

 

 

 

 

  

Autor textov a správca webovej loklaity

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Prečo americkí bankári zabili JFK

(belweder, 8. 8. 2011 21:44)

Prečo bankári zabili Johna Kennedyho?

Moderná "kultúra", to je produkt luciferiánskej konšpirácie proti kresťanskej civilizácii. Moderná "kultúra" - neúprosne negatívna a čoraz obscénnejšia - útočí na zdroje dôstojnosti, slušnosti a nádeje, ktoré nás definujú ako ľudské bytosti a nie zvieratá. Napríklad minulý týždeň média radostne oboznamovali s divadelnou hrou o "sexuálnej láske" medzi ženatým mužom a ovcou, ktorú teraz hrajú v Londýne...
John F. Kennedy nebol dokonalý, či už v osobnom živote alebo čo sa týka niektorých rozhodnutí, ktoré urobil ako prezident. Ale na rozdiel od iných prezidentov mal pár veľmi dobrých nápadov a plány prakticky ich uskutočniť. Mal, napríklad, plán zrušiť neústavný systém federálnych rezerv, ktorý tlačí peniaze bez hodnoty, za ktorými nič nestojí a účtuje na ne úroky, čím z nás robí zadĺženú krajinu.
On chcel používať bankovky Spojených štátov amerických a 4. júna 1963 podpísal prezidentský dokument pod názvom Executive Order 11110. Ten mu umožňoval ako prezidentovi legálne vytvoriť skutočné peniaze, ktoré by patrili obyvateľom a eliminovali zločinnú Banku Federálnych rezerv a jej falošné peniaze. Kennedy už dokonca aj stihol vydať peniaze americkej vlády, oslobodené od dlhu, ktoré mali nahradiť tie doláre Federálnych rezerv, čo používame dodnes. ( pozn. Keď sa opýtali Mariny Oswaldovaj, kto zabil J. F. Kennedyho, odvetila: "Banka Federálnych rezerv." ) ...Plánoval zrušiť práva CIA uskutočňovať podvojné operácie a eventuálne ju chcel úplne zlikvidovať.

V roku 1962 predložil generálny štáb Kennedymu plán na Operáciu Nortwwods. V tom sa navrhovalo, aby americká vláda uskutočňovala teroristické útoky proti vlastným občanom a potom z nich vinila našich nepriateľov a práve nimi ospravedlňovala vojny a politické vraždy. Kennedy ten plán zamietol. Toto zasialo semená na zavraždenie Kennedyho agentúrou CIA. Tých istých vrahov CIA, ktorých plánovali použiť proti kubánskemu prezidentovi Fidélovi Castrovi, vrátane E. Howarda Hunta a Franka Sturgisa, doviedli aj na Dealy plazu v Dallase 22. novembra 1963.
...Čo bolo poslednou kvapkou, ktorá donútila našu vlastnú vládu zavraždiť Kennedyho? John F. Kennedy 11. októbra 1963 podpísal memorandum národnej bezpečnosti č. 263, kde sa nariaďovalo tisíc americkým poradcom vrátiť sa domov z Vietnamu do 25. decembra 1963 a zvyšok americkej armády by boli stiahli do roku 1965. Jeden deň po Kennedyho pohrebe, 26. 11. 1963, Lyndon B. Johnson podpísal rezolúciu národnej bezpečnosti č. 273, ktorou úplne zrušil Kennedyho plán na stiahnutie vojsk z Vietnamu.
...Zavraždenie Kennedyho a nastolenie ich vlastného človeka do prezidentskej funkcie pomohlo vojensko-priemyselnému komplexu a diabolskej tienistej vláde opäť získať moc. ...Na čele tejto tienistej vlády sú medzinárodní bankári a ich pobočné organizácie a zavraždenie prezidenta Kennedyho, to bol vlastne puč zo strany týchto síl. Ich prisluhovači v médiách sa starajú o to, aby sa americkí občania nikdy nedozvedeli, že ich vlastnú vládu ovládli tieto sily. Títo majú, väčšou či menšou mierou, totálnu kontrolu nad americkou vládou už od zavraždenia Kennedyho 22. novembra 1963.
________________________________________
http://www.geocities.com/northstarzone/JFK.html
http://diesirae.ic.cz/kennedy.html

Re: Prečo americkí bankári zabili JFK

(Wilhelm, 29. 3. 2013 16:52)

Pre samotnú Jackie to bol vačší otras, než pre samu Ameriku a svet. Bývalá prvá dáma USA má stále moje absolútne sympatie. Ako kriminalista beriem do úvahy obrovský šok, ked jej mužovi odstrelili temeno hlavy v jej náručí a následné emotívne prežívanie. Ale zákony balistiky, forenznej medecíny a kriminalistiky sú už raz také. Vačšina informácií, čo sme doposiaľ mali a ktoré absolútna vačšina prívržencov prezidenta Kennedyho, bádateľov i tzv. expertov na konšpirácie, mala a má, sú dokazy z druhej ruky, nie relevantné kriminalistické dokazy. Ale aj tak sa potvrdilo, že nešlo o zločin osamelého strelca, hoci jeho účasť v konšpirácii je preukázaná. Zatiaľ stručne vecne: Hoci atentát bol spáchaný v Dallase, obyvatelia Dallasu s touto hnusnou vecou nemajú nič spoločné, to za prvé. A predpokladám na 98%, že ani predstavitelia mesta a okresu Dallas nie. Podozrivý ostáva policajt J. D. Tippitt, údajne zastrelený taktiež údajne Oswaldom, hoci v skutočnosti to bolo úplne ináč no a ešte kpt. Fritz, ktorý vyšetroval Oswalda. Americká reakčná ultrapravica na čele s pánmi Milteerom a Huntom, napriek svojmu želaniu, prispieť k vražde prezidenta, ako aj Syndikát, sú úplne mimo. V celej veci figurovali ako nastavení štatisti. Stopy vedú úplne jednoznačne do Havany a spoza ňu do Kremľa a do Prahy, nevylučujúc ani východný Berlín. Toto je v súčasnosti naj čerstvejšia zpráva, ktorá má dátum 29. marec 2013.

Re: Prečo americkí bankári zabili JFK

(Prečo americkí bankári zabili JFK, 3. 4. 2013 16:44)

Ešte doplním. Podľa všetkých údajov, ktoré sa mi podarilo zhromaždiť, Oswaldova vdova Marina Nikolajevna Porter, rodená údajne Prusakovova, nie je až také neviniatko. Vysvitlo, že jej skutočné meno, dátum narodenia a miesto, nemusia byť pravé a sobáš s L. H. Oswaldom mohol byť fingovaná záležitosť bývalej sovietskej tajnej služby KGB, dnes FSB. Ako nelegálna spojka mohla odovzdávať a preberať zprávy od iných nelegálov, usadených v USA. Jedno z mnohých krycích mien mohlo byť Ivanovova.

čerstvé - že by takto?

(belweder, 8. 8. 2011 21:33)

Jackie Kennedy: Viem, kto mi zabil Johna
Zdroj: pluska.sk/jh
08. august 2011, 11:05 Zdroj: Profimedia.sk
Jackie Kennedyová, módna ikona a večná inšpirácia Američaniek.Jackie Kennedyová Onassisová verila, že za atentátom na jej prvého manžela, zbožňovaného amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, stáli viceprezident USA Lyndon B Johnson a texaskí magnáti.

Prezidentov nástupca tak túžil po kresle prvého muža USA, že zosnoval vražedný plán, hovorí Jackie na tajných nahrávkach, ktoré sa majú podľa portálu dailymail.co.uk čoskoro dostať na verejnosť.

Vrah Lee Harvey Oswald, ktorý v Dallase vypálil do J. F. Kennedyho guľku, bol podľa Jackie len kolieskom v mašinérii veľkej konšpirácie. Texaský rodák Lyndon B. Johnson po Kennedyho skone prebral kormidlo USA a v ďalšom volebnom období ho Američania opäť zvolili za prezidenta.

Zvukové záznamy, ktoré sa majú objaviť na verejnosti, nahral historik Arthur Schlesinger junior niekoľko mesiacov po tragédii, ktorá 22. novembra 1963 vzala Amerike milovaného prezidenta. Doteraz boli zapečatené v Kennedyho knižnici v Bostone.

Jackie, ktorá sa neskôr vydala za lodiara Aristotela Onassisa, súhlasila so zverejnením nahrávok najskôr 50 rokov po jej smrti. Bála sa vraj, že by mohli narobiť problémy jej alebo jej rodine. Niekdajšia prvá dáma USA zomrela ako 64-ročná len pred 17 rokmi, ale jej dcéra Caroline Kennedyová povolila skoršie zverejnenie nahrávok.

Program, v ktorom odznejú nahrávky, odvysiela americká televízna stanica ABC. Tá tvrdí, že nahrávky sú „výbušné“. Okrem iného tam Jackie priznáva, že John mal aférku s 19-ročnou zamestnankyňou Bieleho domu. Jej nohavičky našla Jackie vo vlastnej spálni.

Ale ani Jackie nebola anjelik. Zaplietla sa s hollywoodskym hercom WIlliamom Holdenom a zakladateľom automobilky Fiat Giannim Agnellim. Niekoľko týždňov pred atentátom sa vraj John a Jackie rozhodli, že chcú mať ďalšie dieťa.

Historik Edward Klein, ktorý napísal niekoľko kníh o klane Kennedyovsov, povedal: „Jackie považovala mladé dievčatá v Bielom dome za povrchné flirty. Mstila sa za ne vlastnými aférami.“

http://www.pluska.sk/zahranicie/jackie-kennedy-viem-kto-mi-zabil-johna.html

Re: čerstvé - že by takto?

(Wilhelm, 29. 3. 2013 17:09)

Rozumiem, no to sú len emotívne výlevy. Ani partner MM - teda Marylin Monroe ( Normy Jean Bakerovej), Joe di Maggio, v tom nelieta, hoci sa mnohým a teda I JEMU, SPLNILA TÚŽBA PO POMSTE. Nohavičky, túžba po moci, a iné, sú len indície, nie dokazy. Konkrétnym cieľom bolo zmarenie procesu spolu nažívania a pomsta za karibskú potupu v roku 1962. Vražednou zbraňou podľa všetkého bola útočná puška vz. 58, prípadne i vz. 52, ale i upravená verzia LK vz. 52 - 52/57 s teleskopom, upravená v Berlíne.